Choď na obsah Choď na menu
 


Nie len sľub 2 (HP/SS)

1. 1. 2018

Severus sa pomaly preberal z omámenia spôsobeného spánkom. Tak ako mal vo zvyku, zostal pokojne ležať so zatvorenými očami a čakal, kým otupenosť úplne nepominie. Medzitým si vychutnával ten podivný pocit spokojnosti, ktorý ho napĺňal. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že niečo je inak ako by malo byť. Prvým náznakom bola tá otupenosť, ktorú pociťoval odkedy sa zobudil a stále sa nestrácala. Druhou indíciou bola sladká pachuť, ktorú cítil v ústach. A nakoniec tu bolo telo, ktoré k nemu bolo pritúlené.

 

Ako jeden z najlepších majstrov elixírov žijúcich v Anglicku dokázal vyriešiť prvé dva problémy, pretože jasne odkazovali na elixír proti opici. To znamená, že z nejakého dôvodu sa musel včera opiť...to by možno mohlo viesť k tej osobe, čo sním leží v posteli. S očami stále pevne zatvorenými sa snažil dostať cez tú hmlu, ktorá mu skrývala udalosti minulého večera. Bol s Harrym, to vedel isto. Taktiež si pamätal, že chcel skoncovať s tým divadlom okolo jeho zvádzania. Žeby mu Harry neodpustil a preto sa opil? A v zúfalstve našiel niekoho s kým potom strávil noc? Nie, to bolo nepravdepodobné. Bol si istý, že by mohol byť akokoľvek opitý, ale rozhodne by si známosť na jednu noc nepriviedol do bytu... Muselo to byť inak....  Áno Harry si ho vypočul a odpustil mu. Nie, bolo to ešte lepšie! Nie len, že mu odpustil. On ho mal skutočne rád. Pamätal si, že sľub bol naplnený. V tom okamihu pre istotu pootvoril jedno oko a skontroloval ruku, na ktorej sa v rannom slnku neleskol žiaden prsteň. Takže záhadu o tom, kto sním leží v posteli vyhodnotil tak, že to musel byť Harry. Spokojný s týmto zistením si ho pritiahol bližšie do náruče, odhodlaný vychutnať si ten pocit do sýtosti. Fakt prečo sa opil sa rozhodol ignorovať. Nebude si tým viac kaziť tak krásne ráno. Bude jednoducho ležať a tváriť sa že ešte stále...

 

„Severus, no tak, nie je šanca, že by si ma presvedčil o tom, že spíš.“ Zachechtal sa Harry a pomrvil sa v jeho náruči.

„Si si istý? Ja si myslím, že vyzerám presne ako niekto, kto stále tvrdo spí.“ Zamumlal Severus spokojne.

„Skutočne? Tak to som rád... tak ja teda radšej pôjdem, pretože ťa v tvojom spánku rozhodne nechcem rušiť.“ Oznámil Harry škodoradostne a pokúsil sa dostať zo Severusovho náručia. To sa mu však nepodarilo. Starší muž sa rozhodol, že je túto jeho drzosť treba potrestať a tak sa rýchlosťou útočiaceho hada prevalil na prekvapeného chrabromilčana a zajal jeho ústa vo vášnivom bozku.

„Uh, tak tomu vravím účinné zobudenie,“ povedal Harry udýchane. „Hoci by som ocenil, keby si si najprv umyl zuby...vieš stále je cítiť ten elixír, čo som ťa v noci donútil vypiť.“

„To by ma zaujímalo, prečo som ho vlastne potreboval,“ poznamenal Severus pričom si mladšieho muža podozrievavo prezeral. „A ako je možné, že sme obaja ležali v mojej posteli a boli oblečený! Teda aby sme sa chápali, to s tou posteľou mi nevadí, Merlin vie, že som ťa tam už pár dní tajne túžil vidieť, ale rozhodne nie oblečeného!“  sťažoval sa Severus a znel pri tom podozrivo ako trucovité dieťa.

„Kto si, a čo si spravil so Snapeom? S tým neustále vážnym, emócie neprejavujúcim mrzútom Snapeom?“ Chechtal sa Harry s pohľadom upretým do urazene sa tváriacej tváre svojho priateľa.

„Včera sa opil do nemoty a ešte sa nezobudil... takže teraz je tu s tebou len prehnane optimistický Severus.“ Poznamenal spokojne a opäť sa vrhol na Harryho ústa. Alebo skôr chcel, avšak Harry sa odtiahol a skúmavo sa na neho zahľadel.

„Čo je?“ zavrčal, podráždený z toho, že mu jeho zámer pobozkať Harryho nevyšiel.

„No ja len, si si istý, že si v poriadku? Nebol ten elixír čo som ti dal nejako upravený? Pretože takto odviazaného som ťa skutočne ešte nevidel...a trúfam si povedať, že v posledných týždňoch si sa v mojej prítomnosti choval uvoľnene.“ Uisťoval sa Harry a starostlivo ho pozoroval.

„Neboj nič mi nie je...jednoducho, je to úľava, že som sa konečne zbavil ťažoby toho sľubu a navyše... splnil sa mi sen o tom, že ma máš skutočne rád... Takže sa nečuduj, že som šťastný. Avšak, ak ťa to znervózňuje, môžem ťa uistiť, že to je ojedinelý jav...“

 

Tentoraz to bol, Harry kto spojil ich pery v bozku, ktorý Severus s vďačnosťou oplatil. V spoločnom objatí zotrvali ešte niekoľko minút, než sa Severus s konečnou platnosťou posadil.

„Takže, vysvetlíš mi, ako je možné, že sme obaja oblečený a aký bol môj dôvod na to, aby som sa musel opiť?“

„Och, ty si to nepamätáš? A ja som si tak užíval toho bezstarostného Severusa...“ povzdychol si teatrálne Harry. „To, že si oblečený je dôsledok toho, že si sa opil pod obraz a ja som na teba nechcel používať kúzla bez tvojho vedomia. Tak som ťa radšej uložil tak ako si bol. Ja som sa samozrejme ráno stihol osprchovať a prezliecť, pretože som nespal do desiatej tak ako ty. A teraz k tomu dôvodu, prečo si sa tak zriadil...povedzme že si si uvedomil, že je potreba aby si našej drahej Cassandre oznámil, že si svoju úlohu splnil. A že si ju splnil možno až príliš doslovne v tom, že si ma zviedol...“ vysvetli mu Harry tváriac sa tak nevinne, ako len dokázal.

 

Severus na neho šokovane hľadel. „A do prdele,“ uniklo mu polohlasné zanadávanie. Cass... Ako len mohol zabudnúť na svoju sestru? Fajn, vyzerá to tak, že mal skutočne dobrý dôvod na to, aby sa opil. Akosi si nevedel predstaviť, že by sa zo stretnutia s ňou mohol za daných okolností vrátiť živý. A potom si všimol škodoradostný výraz na Harryho tvári, ktorým ho pozoroval, rozvalený v jeho posteli.

„Vieš Severus,“ oslovil ho. „Nikdy by som neuhádol, že tvoj najobávanejší nepriateľ je v skutočnosti tvoja roztomilá a usmievavá sestra. Také zdesenie ako na tebe vidím teraz som nevidel ani keď si čelil Voldemortovi tvárou v tvár...“ doberal si ho neúprosne Harry a bolo jasné, že si situáciu náramne užíva. „Vieš, nemal by si sa tu toľko flákať, čím skôr za ňou pôjdeš, tým skôr to budeš mať z krku.“ To bol moment, kedy Severus začala plánovať pomstu. Nikto, skutočne nikto sa mu nebude smiať bez trestu.  A on nie je Slizolínčan len tak. Pomsta je niečo v čom je naozaj dobrý... A už aj vedel, čo spraví.

 

„Môj najdrahší Harry,“ zapriadol a tentoraz sa škodoradosť objavila na jeho tvári. Harry sa pre zmenu začal tváriť neisto. Tento jeho výraz poznal dokonale. „Ty si akýmsi spôsobom prišiel k mylnému záveru, že pôjdem k svojej najdrahšej sestričke sám... Ale to je chyba. Ty pôjdeš samozrejme so mnou.“ Oznámil mu tónom neodporuj aj tak je to zbytočne.

„Zabudni,“ zasmial sa nervózne Harry. „ Kedy si ma začal považovať za samovraha?“

„Ale Harry, ty by si ma nebodaj nechal čeliť Cassandre sám? A to by si sa o mňa nebál?“

„Och samozrejme by som tŕpol každú minútu a bál sa či ti práve nejde o život, ale verím, že ty to určite zvládneš.“ Vytáčal sa Harry, ktorý cítil, že sa dostáva do problému.

„Ale to nemôžem dopustiť, aby si sa o mňa strachoval... Nie, nie. Pôjdeš pekne so mnou. Aj tak by to inak nefungovalo. Akonáhle by Cass uvidela, že zmizol prsteň zväzujúci ma prísahou, došla by k záveru, že mala pravdu a ja si z nej len robím srandu, aby som ju vytrestal za ten sľub. Takže budem potrebovať tvoju prítomnosť, aby som jej dokázal, že ma máš skutočne rád... A že ja mám rád teba a nehodlám sa deliť.“ Povedal ako dodatočný nápad.

 

Pozoroval, ako sa Harry nadychoval k protestu a bol pripravený vyvrátiť akúkoľvek jeho námietku. Avšak nebolo to treba, pretože Harry uznal jeho argument. Ostatne, on jeho sestru poznal... Veľmi dobre vedel aká dokáže byť tvrdohlavá. Aj tak budú nakoniec radi, ak ju presvedčia o pravde. A ak to samozrejme obaja prežijú.

„Takže Harry, ako si sám povedal, čím skôr vyrazíme, tým skôr budeme mať po tom. Takže by si sa mal prestať váľať v mojej posteli a nachystať sa. Ja budem hotový behom okamihu, takže ak je niečo, čo by si potreboval neodkladne zariadiť...“ Severus si to nevedel vysvetliť, ale zrazu sa na stretnutie so svojou sestrou začínal tešiť. Hlavne kým má príležitosť Harryho trochu trápiť. A už teraz sa nemohol dočkať na Cassandrin výraz, keď jej povedia, že sú teraz spolu. Áno, to znie ako dostatočná pomsta...avšak, nemal by jej zabudnúť poďakovať, hoci nerád, ale musel si pripustiť, že sú s Harrym spolu najmä vďaka nej.

„Nie je sa kam ponáhľať...aj tak som sa chcel najprv najesť. Vieš ja som na rozdiel od teba hore už niekoľko hodín, takže som už skutočne vyhladol. Mám objednať raňajky aj pre teba?“ snažil sa Harry odviesť jeho pozornosť od nevyhnutnej návštevy.

„To bol veľmi priehľadný pokus o zahovorenie...ale prečo nie, myslím že raňajky znejú fajn. Tak ja idem do kúpeľne, ty zatiaľ zabezpeč jedlo.“ Rozhodol nakoniec Severus. Na to zliezol z postele a o chvíľu sa už za ním zatvárali dvere, ktoré viedli do kúpeľne.

***

Napriek tomu, ako veľmi sa Harry snažil Severusa zdržať, stáli teraz spolu pred dvermi do Cassandrinho bytu. Už dávno oľutoval to, ako Severusa ráno provokoval. Ale keď on si skutočne nevedel pomôcť! Ešte nikdy nevidel staršieho muža v tak dobrej nálade, tak...hravého. V prvom momente si skutočne pomyslel, že to s tým elixírom nejako poplietol. Poznanie, že toto bola jedna zo Severusových veľmi dobre skrývaných stránok ho prekvapilo.  A potešilo. Rozhodne. To ich ranné dohadovanie si neskutočne užíval. No a dostalo ho to až sem. Pred dvere bytu, v ktorom pravdepodobne čoskoro zomrie... Na druhej strane, zomrieť po boku muža, ktorého už niekoľko rokov obdivoval a miloval... to neznelo zas tak zle.

 

„Počkaj ešte.“ zastavil Severusa, ktorý sa už chystal zaklopať. Pristúpil k nemu a nežne ho pobozkal. Takmer len pohladil jeho pery tými svojimi. „Pre šťastie.“ Vysvetlil s malým úsmevom. Na to si ho Severus pritiahol do náručia a pobozkal ho poriadne. Harry v šoku otvoril ústa, čoho starší muž ihneď využil a zapojil do hry aj jazyky.

„Myslel som, že by sme toho šťastia potrebovali viac,“ poznamenal, než zaklopal na tie obávané dvere. Harry sa od Severusa s obavou odsunul. Severus na jeho konanie reagoval posmešným odfrknutím. „A kto je tu teraz ten vystrašený? A to, ak si správne pamätám si sa nechal Voldemortom dobrovoľne zabiť...“ zamumlal, avšak dvere sa už otvorili a tak nemal Harry možnosť sa obhajovať.

„Harry, Severus! To je prekvapenie. Poďte dovnútra.“ Privítala ich Cassandra prekvapene. „Čo vás ku mne privádza?“ zaujímala sa zvedavo. „Och Severus!“ zvolala nadšene, keď si všimla, že na jeho prste chýba istý zlatý prsteň. „Ja som vedel, že to zvládneš. Ale prečo je tu aj Harry? Och iste, neboj, nemusíš sa ospravedlňovať, chápem že som ťa trošku zaskočila. To vieš občas som trošku impulzívna.“ Mlela nadšene a dokonale ignorovala Harryho snahy niečo jej povedať. Frustrovane si povzdychol a už po stý raz uvažoval ako môže byť táto baba Severusovou sestrou... S výrazom A čo teraz? sa pozrel na Severusa. Ten len mykol plecom, sám neistý ako by mali teraz postupovať.

 

„...a čo ste vy dvaja tak potichu?“ zarazila zrazu Cass svoj rozsiahli monológ.

„No možno by to mohlo súvisieť s tým, že si nás zatiaľ nepustila k slovu.“ Poznamenal Harry pobavene.

„Och.“ Na Cassandrinej tvári sa objavil slabý rumenec.

 

V izbe sa na chvíľu rozhostilo nervózne ticho. Všetci traja nerozhodne prešľapovali na svojich miestach, nech si Cassandra uvedomila, ako by sa mala v roly hostiteľky správať.

 

„Och som ja ale nevychovaná. Len si poďte sadnúť. Objednám nám čaj?“ po dvoch súhlasných prikývnutia sa s úsmevom odobrala do kuchyne, odkiaľ ju počuli vydávať inštrukcie domácemu škriatkovi.

„Eh, ide to celkom v poriadku nie?“ spýtal sa Harry neisto.

„Ale iste, pravdepodobne si myslí, že si tu aby si sa ospravedlnil a prijal jej ponuku.“ Odfrkol si Severus.

„To bol žart, však?“ Na Harryho tvári sa objavil zdesený výraz.

„Teda, asi nie... ale je to Cass, pri nej je možné všetko...“

 

Harry na neho vrhol ešte jeden nervózny pohľad, než si všimol prichádzajúcej Cassandry. Prišla až k nemu, chytila ho za ruku a ťahala ho až k sedačke. „Tak Harry, predpokladám, že teraz keď sme  si to tak krásne vysvetlili, si pripravený prijať moju ponuku?“ spýtala sa ho s očakávaním, pričom na neho koketne mrkla. To bol zhruba okamih, kedy zasiahol Severus. Postavil sa medzi Harryho a Cass, vďaka čomu musela pustiť ruku mladšieho muža.

 

„Vieš Cass, ono je to troch inak. Spomeň si, čo si mu prinútila sľúbiť... Zveď Harryho Pottera...tak som to spravil. Prišli sme ti oznámiť, že sme teraz spolu.“ Povedal tvrdým hlasom, ktorým naznačoval, že neznesie žiadne námietky.

„Čo-čože?“ vykoktala prekvapene. Chvíľu ho prepaľovala naštvaným pohľadom než sa na prekvapenie oboch mužov rozosmiala. „Och, nečakal som, že sa až tak spriatelíte! Skoro ste ma dostali. Ale asi som si to zaslúžila za to, že som vás takto manipulovala, to priznávam. Vy dvaja a spolu... to vám vyšlo!“ vyprskla opäť smiechom.

 

Harry ju sledoval s obavami. Je to presne ako Severus hovoril. Vôbec im neverí... čo majú teraz ako robiť? Pozrel sa na staršieho muža, v snahe u neho nájsť nejakú radu. Márne. Ten totiž prepaľoval svoju sestru naštvaným pohľadom.

„Drahá sestrička, môžem ťa uistiť, že ani v najmenšom nežartujem!“ zavrčal podráždene.

„Ale iste, tak to dokážte. Pobozkajte sa!“ zvolala vyzývavo, presvedčená o tom, že ich teraz dostala. Čo nečakala bolo, že sa Severus skutočne otočil a s rovnakou výzvou sa pozrel na Harryho. Ten sa rozpačito červenal, neistý či sa mu páči bozkávať sa takto na vyzvanie, navyše pred Severusovou sestrou, no nakoniec jemne prikývol. Postavil sa na špičky a vtisol Severusovi malú puse.

„To bolo slabé... uverím až keď sa poriadne pobozkáte!“ vyzvala ich opäť Cassandra teraz už úplne presvedčená o svojej pravde. Avšak tentoraz jej už úsmev z tváre zmizol. Stalo sa tak v okamihu, keď si Severus pritiahol Harryho k sebe, majetnícky ho objal a vášnivo sa prisal na jeho pery.

 

Harry potešene zastonal, keď si Severusov jazyk prerazil cestu medzi jeho pery. Takýto bozk ešte nezažil! Jeho partner bol tak vášnivý, živočíšny akoby si chcel podmaniť každučkú jeho časť. A Harry sa mu s radosťou odovzdával. Nevnímal, čo sa deje mimo neho, jediné čo dokázal cítiť bol Severus a jeho bozk. Vydal ďalší potešený ston a vyklenul sa proti staršiemu mužovi, keď ucítil ruku ktorá stisla jeho zadok.

„Dosť, dosť...“ dostal sa do jeho omámeného bozku rezignovaný vzlyk. Prekvapene sa odtiahol od Severusa a všimol si jeho sestru zlomene sediacu na pohovke. V nasledujúcej chvíli si uvedomil svoju pulzujúcu erekciu a fakt, že sa tu na seba takto vrhli úplne zabúdajúc na ďalšiu osobu v izbe. Zahanbene sa odtiahol so Severusovho objatia a odstúpil trochu bokom.

„Pre-prepáč nám to...nechali sme sa uniesť.“ Vykoktal. To bol taký trapas! Taká hanba! Ako sa na ňu má teraz pozrieť?

„Ty!“ zvolala zrazu Cassandra rozzúrene. „Je to tvoja chyba. Ty si ho nemal skutočne zviesť, iba ho prinútiť povedať pravdu.“ Obvinila Severusa a naštvane ho začala udierať do hrude. Severus ju nechal. Zrazu necítil zlosť ani podráždenie. Len ľútosť. Bolo mu jeho malej sestričky ľúto, už opäť bola sklamaná.

„Vieš Cass,“ začal Harry váhavo. Hlas udržoval jemný, taktiež si uvedomujúc jej bolesť. „Mal ma prinútiť povedať pravdu... a to spravil. Cass, ja som ti neklamal. Skutočne som gay, a skutočne sa mi Severus páči. A páčil už dlho. To bol dôvod, prečo sa mi v jeho prítomnosti nikdy nedarilo uvariť dobrý elixír. Jeho prítomnosť ma vždy príliš rozptyľovala.“

„Skutočne? To som bola vážne tak hlúpa?“ zašepkala Cassandra, ktorá sa už nesnažila Severusovi ublížiť, ale vďačne prijímala Severusovu tichú podporu.

„Ale nie, nebola si hlúpa...len si sa proste príliš zamerala na svoj cieľ a nevnímala to, čo ti hovorilo okolie.“ Pokúsil sa ju trochu rozveseliť Harry.

 

Atmosféra sa začala pomaly uvoľňovať. Z Harryho a Severusa opadlo napätie, pretože pravda bola povedaná a Cass ju konečne prijala. Po tom ako sa na stolíku objavili šálky s čajom, bolo treba aby sa usadili. Obaja muži akoby vycítili, že Cassandra práve potrebuje podporu. Severus sa usadil na sedačku a pritiahol ju k sebe. Tá sa k nemu vďačne pritúlila a Severus ju na znak útechy v pomalých kruhoch hladil po chrbte. Harry sa usadil naproti nim do kresla a s hrejivým pocitom ich sledoval. Bol si istý, že podobnú situáciu nikdy nezažije. Tí dvaja sa hádali takmer vždy, keď sa stretli. Iste neboli to hádky plné nenávisti, skôr také súrodenecké podpichovanie, ale aj tak. Vidieť ich takto, bolo niečo jedinečné.

 

Netrvalo dlho a tento jedinečný obraz zmizol. Cassandra nabrala svoju obvyklú vyrovnanosť a odsunula sa od svojho brata. Tvárila sa trochu rozpačito a zotierala si posledné slzy. Severus sa tváril akoby sa práve nič nestalo, obvyklá maska vyrovnanosti pevne nasadená. A Harry sa pri pohľade na nich iba zhovievavo usmieval. To boli súrodenci Snapeovi. Pripravený zamietnuť, že by sa posledné okamihy vôbec stali.

 

„Viete, ja mám pocit, že som asi nejako zakliata.“ Prehovorila nakoniec Cassandra.

„Prečo?“

„Pretože vždy, keď sa zaľúbim do nejakého muža, nakoniec sa z neho vykľuje gay!“ 

„Čo?“

„Ty to nevieš Harry? Myslela som si, že to vieš... no najprv to bol kedysi dávno Sirius, tvoj kmotor. Avšak zistila som, že ten trpel neopätovanou láskou k Lupinovi. Potom tu bol Charlie Weasley... no dobre. On vlastne gay nie je...ale pri jeho posadnutosti drakmi...ak by som jeho orientáciu mala klasifikovať, obávam sa že by som ho musela označiť za zoofila... čo samozrejme nemyslím vážne, ale...obaja viete ako je tými svojimi drakmi posadnutý. Ďalej to bol Draco... ten je teraz šťastný s Nevillom. No a teraz ty...“

 

„No ty vole... to je fakt blbé...“ poznamenal Harry a snažil sa nerozosmiať. Bolo mu jasné, že to by jej práve veľmi nepomohlo.

„Áno, len sa smej úbohej Cassandre.“ Poznamenala na oko ublížene. Bolo vidieť, že už je zas vo svojej koži.

„Prepáč mi to, ale ono to skutočne vyzerá, že si posadnutá gaymi.“ Zachechtal sa opäť Harry. Potom sa však zamyslel. „Vieš, ono by to možno aj mohlo fungovať... počul som, že Draco s Nevom občas trochu experimentujú. Neville sa mi raz priznal, že by to chceli skúsiť v trojke s babou... čo tak si to s nimi nezáväzne vyskúšať... možno zistíš, že to  je to, čo v skutočnosti po celú dobu hľadáš...“ navrhol jej a radšej ignoroval Severusov zdesený pohľad.

„Čo? No ja neviem...ale... za pokus by to stálo!“ zvolala zrazu potešene. V očiach sa jej objavilo nové odhodlanie. Bolo jasné, že už začína uvažovať, ako by mohla tento nápad zrealizovať.

„No tak vidím, že my so Severusom by sme ti tu už len zavadzali. Pôjdeme domov. Prajem ti, aby ti vyšlo čokoľvek čo práve chystáš!“ zaželal jej zo smiechom Harry predtým ako objal svojho priateľa a premiestnil sa sním k hradu.

 

„Potter, čo si to zas spravil?“ zvolal neveriacky Severus.
„Neboj nič, len som naviedol jej pozornosť smerom čo najďalej od nás.“

„Iste. Draco a Longbottom  ti budú iste vďačný.“ Odfrkol si sarkasticky.

„Čo som mal robiť? Ty si tam len sedel a tváril si sa, že tam nie si... Navyše, som si takmer istý, že tím dvom som až také veľké problémy nespôsobil.“

„Ako to myslíš?“ 

„To nie je dôležité,“ mrkol na neho Harry. „Avšak, spomínam si, že si bol ráno rozhorčený z toho, ako som ležal v tvojej posteli oblečený...myslím, že by sme to mali napraviť.“ Zapriadol Harry, pričom sa snažil tváriť ako nevinnosť sama.

„To by sme veru mali.“ Zavrčal vzrušene pred tým, ako navigoval Harryho priamo do svojej spálne.

***Koniec***

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

...

Profesor,8. 1. 2018 21:57

Hezké, vtipné. :-D

....

Kilia Ice ,2. 1. 2018 22:00

Preboha toto bolo zabité :'D
Len je škoda, že je koniec, ale bola to úžasná poviedka. Ďakujem za ňu, že mi spestrila deň. :D

Re: ....

nyssa,7. 1. 2018 20:50

Som rada, že sa ti poviedka páčila. :)

====

weras,7. 1. 2018 13:49

Dnes jsem objevila na Dailly slash tvoji povídku. Chodím sem dost často,ale vždy skontroluji,jestli není další díl BC,tak jsem ji propásla. Proto doufám,že DS bude opět pokračovat. Jinak tvoje povídka byla skvělá! Dobrý a neokoukaný nápad! Díky za ni!!!!

Re: ====

nyssa,7. 1. 2018 20:44

Som rada, že sa páčila :D No hej DS chýbalo, stačil kratučký výpadok a ja som sa cítila stratená, pretože čo ak mi ujde nejaká nová poviedka??? :D