Choď na obsah Choď na menu
 


Milenci v prestrojení (HP/LM)

7. 10. 2018

„Neznášam to tu.“ Zanadával Poter vyšťavene, keď sa už po najmenej stý raz zbieral zo zem. „A neznášam Voldemorta za to, že ma núti byť tu zavretý každý jeden víkend. Kedy si mám vôbec oddýchnuť? Cez týždeň v škole, bez chvíľky voľna, pretože Vyvolený proste musí ísť príkladom vo všetkom, vrátane výsledkov v škole. Cez víkendy zavretý tu, takže žiaden čas na oddych!“ neprestával hromžiť na svoj nešťastný údel.

„Keby som vedel, že to bude mať takéto následky, nikdy by som sa ku nemu nepridal!“

„To už stačilo. Prestaň sa ľutovať a vstaň. Najbližšiu prestávku budeš mať až za hodinu.“ Ozval sa Lucius trochu podráždene. Nie len Potter tu bol zatvorený. Tento mesiac dostal na starosť všetky jeho tréningy. To znamená, že tu bol celý víkend, takže nemal šancu postarať sa o niektoré svoje...záležitosti. A aby toho nebolo málo, rozhodol sa Potter, že dnes bude po celý čas fňukať. Doteraz mu to trpel, nie že by oplýval nekonečnou trpezlivosťou, to ani náhodou. Avšak vedel, že ak by sa mu niečo stalo, jeho pán by ho náležite potrestal.

 

„Ani ma nehne. Beriem si voľno.“ Vyhlásil s prekvapujúcou rozhodnosťou. Nezabudol mu pritom venovať vyzývavý pohľad. Lucius to priam neznášal. Potom ako sa Potter pridal k jeho pánovi, správal sa k nemu Lord Voldemort prekvapivo ochranitelsky. Zaujímalo ho, čo medzi nimi je, pretože tej historke o otcovi a synovi ani náhodou neuveril. Predpokladal, že to bol len spôsob, ako Pottera uchrániť pred smrťožrútmi.

„Zbytočne ma tu vraždíte pohľadom, ja sa z tej zeme nezdvihnem. Je celkom pohodlná viete?“ ozval sa Potter posmešne a opäť ho uprene pozoroval.

 

To už bolo na neho príliš. Vyrazil k tomu drzému decku, namieril na neho svoj prútik a odhodil ho ku stene. Tam ku nemu prišiel, násilne ho zdvihol zo zeme a pritlačil o stenu.

„Tak a teraz si niečo vyjasníme Potter. Akceptujem, že si sa rozhodol pridať ku nášmu pánovi a chápem, že spolu máte nejaké tajomstvo. Ale tá hlúpa historka o vašom príbuzenstve na mňa ani v najmenšom neplatí rozumieš?“ rozprával ticho, jeho hlas naháňal hrôzu. Aj Potter bol vydesený, hoci sa to snažil skryť za pohŕdaví výraz. „Správaj sa slušne, snaž sa a nehraj sa tu na nejakého rozmaznaného fracka. Potom spolu možno budeme vychádzať.“

„S rozmaznanými deťmi máte skúsenosti, však? Jedno predsa máte doma.“

Lucius nazúrene zaškrípal zubami a jednou ruku ho pritlačil pod krk. „Pozor na jazyk.“

„A čo spravíte? Otec by nebol nadšený, keby sa mi niečo stalo...“

„Ako chceš.“ Odfrkol si Lucius a odstúpil od neho. Bez opory, ktorú mu doteraz poskytoval sa Potter zvalil na zem. Starší muž nadvihol obočie. Ani si neuvedomil, že ho držal vo vzduchu.

„Tak si teda rob, čo len chceš. Hlavne ma pri tom neotravuj. Kým nás odtiaľto prepustia potrvá ešte zhruba pol dňa. Ver mi, že sa o tomto hlúpom mrhaní môjho času pozhováram s tvojím...otcom.“ posledné slovo preniesol so značnou iróniou. Potter zareagoval len pobaveným úškrnom... A stále ho uprene pozoroval. O čo mu dopekla šlo? V snahe prežiť to tu do večera sa to rozhodol ignorovať. Presunul sa ku stene veľkej sály v ktorej sa nachádzali a usadil sa na pohodlnú pohovku. Lenže, čo bude teraz robiť? Veľa možností nemal.

Túžil odtiaľto odísť a navštíviť svoj apartmán v jednom z Londýnskych hotelov. Ísť a zistiť, či tam náhodou nie je Thomas. Toho mladého muža stretol, keď bol asi pred pol rokom vo svojom klube. Iste, nikto netušil, že to on je vlastník. Lucius Malfoy, majiteľ gay baru? To by bol škandál. Vždy tam chodil pozmenený radou kúzel...

Keď tam ten osudný deň prišiel, stál Thomas pri bare. Mladý nie veľmi vysoký, zato s pekne vyrysovanými svalmi. S trochu dlhšími, hustými čiernymi vlasmi a bledou pokožkou ho ihneď zaujal. Trochu prekvapený, trochu neistý a predsa dychtivý. Zaujal ho na prvý pohľad. A nie len jeho. Mnoho mužov na neho vrhalo lascívne pohľady. Avšak neodvážili sa ho osloviť. Nie, keď videli, že sa ku nemu blíži on. Dal sa sním do reči, pokúsil sa o ňom niečo zistiť. Bol tu prvý raz, nedávno usúdil, že pravdepodobne bude gay a tak prišiel sem, aby potvrdil, prípadne vyvrátil túto myšlienku. Lucius nemienil premárniť príležitosť. Ponúkol sa, že mu to pomôže zistiť... A veru že pomohol. Stretli sa ešte niekoľko krát, než mu Lucius odhalil svoju pravú totožnosť. Thomas vyzeral byť najprv prekvapený, no potom sa na neho vrhol s ešte väčšou vervou. Odvtedy sa začali stretávať v jeho súkromnou apartmáne, do ktorého mal prístup iba Lucius a teraz už aj Thomas. Avšak v poslednej dobe sa vídali žalostne málo. Buď nemal čas jeden, alebo druhý...

 

Z myšlienok ho vytrhol škrípavý zvuk. Rozhliadol sa a všimol si, že Potter sa rozhodol preorganizovať nábytok. Jednu pohovku sa rozhodol zmeniť na posteľ a kreslo presunul k jeho pohovke. Tam teraz sedel a opäť ho prepaľoval tým svojim upreným pohľadom. Hoci teraz pôsobil trochu inak. Tak... vzrušene?

„O čom si premýšľal, Lucius?“ spýtal sa ho trochu zhrubnutým hlasom.

Lucius sa nechápavo zamračil, než si uvedomil značné nepohodlie vo svojich nohaviciach. Vzápätí na toho fagana uprel nazúrený pohľad, pretože si uvedomil ako ho oslovil.

„To ťa absolútne nemusí zaujímať. A nespomínam si, že by som ti dovolil, aby si mi tikal.“

„Ale ja si na to spomínam,“ odpovedal mu Potter záhadne. „Zhruba pred... pol rokom? Ešte tam, v bare... ale zo začiatku si si hovoril inak. Predstavil si sa mi ako Lucas... ochotný vyriešiť moju dilemu. Nespomínaš si?“ rozprával ďalej a Lucius len odmietavo vrtel hlavou. Nie, Potter v jeho bare určite nebol.

„Skúsim ti dať nápovedu.... aj ja som predstavil trochu inak. Požičal som si otcove meno. Predstavil som sa ti ako... Thomas,“ zašepkal a pritom si prútik priložil k tvári. Zrazu sa díval do veľmi známej tváre svojho milenca...

„Výborne Potter, dúfam, že si sa pobavil.“ Zavrčal mrazivo. Rýchlo uvažoval o tom, ako by sa mal zachovať. Zabiť ho nemohol. Možno trochu mučenia v rámci tréningu?

„Ak sa niekto niečo z toho dozvie, budeš mŕtvi. Nech už je to s tvojím otcom akokoľvek.“

„Lucius, nikomu by som to nepovedal. A nezabúdaj, že vtedy v bare som nespoznal Luciusa Malfoya. Spoznal som Lucasa, majiteľa podniku. Ty si mi taktiež klamal. A ja, nemal som odvahu sa ti potom priznať. Ale už som to viac nevydržal. To opovrhnutie, s ktorým si sa na mňa pozeral pri každom tréningu. Dovádzalo ma to k šialenstvu a potom som sa choval ako nevychovaný fagan... Bolo to hlúpe? Ja viem...ale nedokázal som si pomôcť. Ja ťa milujem Lucius a neviem čo si stým mám počať. Vždy keď sme tu sami, túžim zahodiť prútik, strhnúť z nás šaty a prinútiť ťa, aby si ma umiloval k smrti!“

 Poter kričal. Kričal a nemal ďaleko od plaču. Zúfalý, na pokraji zrútenia. Stačilo málo a zlomil by ho. Ale on nechcel. Cítil totiž, že mladík naproti nemu hovorí pravdu.

„To už stačilo. Vráť si späť svoju tvár.“ Prikázal mu a snažil sa mierniť svoj rozrušený tón. Ale pohľad do tváre Thomasa mu nepomáhal. Aj on z neho túžil strhať šaty a potom...

„Nemôžem, toto je moja skutočná tvár. V tom bare som sa objavil krátko potom, ako som sa dozvedel pravdu o Voldemortovi. Keď som bol zajatý, zrušil maskovacie kúzlo. Aj preto som tam vtedy bol. Zmetený, nerozhodný čo robiť. A ty? Ty si mi vtedy dal nový zmysel života. K Voldemortovi som sa pridal až po tom, ako si odhalil svoju pravú identitu. A nemysli si, že by v tom snáď bol nejaký pocit spriaznenosti s Voldemortom. Môj otec bol James, hoci to bol Voldemort kto ma splodil. James ma miloval a chránil, hoci som bol len následok- nehoda po tom, ako Voldemort znásilnil mamu. Iste, momentálne som Voldymu prišiel vhod, mám slávne meno a status...ale to mi je jedno. Ja som len chcel byť bližšie ku tebe. Dúfal som, že si ťa získam aj ako Harry Potter, ale ty si ma ignoroval, opovrhoval mnou. A tak som sa k tebe utiekal aspoň ako Thomas.“

 

Lucius ho počúval a uvedomil si, že mu je mladíka naproti nemu ľúto. „Chceš mi povedať, že si sa vzdal všetkého za čo si bojoval len preto, aby si bol pri mne?“

„No... viac menej. Samozrejme som donútil Voldemorta trochu pozmeniť plány. Ak by pokračoval tam, kde skončil po tom ako som ho prvý krát zničil, nemal by vlastne ani čo meniť. Súčasný postup je síce zdĺhavejší, ale prináša svoje ovocie... On súhlasil s podmienkou, že Dumbledore bude musieť zomrieť. Ja som súhlasil. Tiež som si prial jeho smrť. On mal možnosť zachrániť mamu predtým ako ju chytili, no utiekol. Ale to je nepodstatné... Áno, bol som ochotný vzdať sa všetkých priateľov za možnosť byť pri tebe.“

 

Lucius sa po tom priznaní cítil podivne dojatý. Ale vedel, že musí niečo povedať. Niečo, čím mu pravdepodobne ublíži, hoci to bolo niečo, po čom v tejto chvíli túžil najmenej.

„Uvedomuješ si, že ja ťa nemilujem?“ snažil sa to povedať čo najjemnejším tónom, aby pochopil, že to nie je odmietnutie... Predsa len, Thomasa nemiloval, ale obľúbil si ho ako snáď ešte nikoho.

Odpoveďou mu bol bolestný, avšak zmierený úsmev. „Viem to. A chápem, že nikdy nebudeme môcť byť skutočne spolu. Myslíš, že mi ušiel fakt, že máš rodinu? Ale nie som ti úplne ľahostajný... Thomas nebol... Ale ja som sa vždy dokázal uspokojiť s maličkosťami. A aj tá najmenšia smietka tvojej náklonnosti je pre mňa veľkým darom. Som a budem vďačný za to, čo si mi dal, čo mi dúfam ešte ponúkneš, a nehodlám žiadať viac... Som tvoj. Ber, alebo nechaj byť.“ Ako dopovedal, postavil sa a pomocou prútika odstránil všetok svoj odev. Potom odložil aj prútik, presunul sa k pohovke na ktorej Lucius sedel a kľakol si ku jeho nohám.

 

 Luciusovi sa zadrhol dych v tele. Pri pohľade na nahé telo, ktorého sa už nespočet krát dotýkal, ktorému dopriaval rozkoš a ktoré mu ju dopriavalo rovnako, sa mu krv okamžite nahnala do rozkroku a obnovila jeho erekciu. A pri pohľade do tváre muža, ktorý sa mu práve úplne odovzdal,  mu útroby zovrel zvláštny pocit.

„Toto robiť nemusíš,“ povedal mu a bol rád, že ho nezradil hlas. Naklonil sa k nemu a vytiahol ho na nohy. Potom ho potiahol ešte trochu, až sa mu nahý mladík ocitol v lone. Naklonil sa ku nemu a opatrne, akoby to robil po prvý krát, spojil ich pery. Harry na prvý moment stuhol, no potom sa do bozku vložil. Lucius dokázal cítiť všetok jeho strach, bolesť, túžbu i vďačnosť. Sám mu bozk oplácal s podobnou vervou. Harry sa na jeho nohách pohupoval v bokoch, čím dráždil ich krvou naliate penisy.

„Toto všetko si spolu ešte preberieme, ale najprv radšej použijeme tú posteľ.“ Zašepkal Lucius zadýchane, keď sa od seba trochu oddelili.

 

Harry sa šťastne usmial, skĺzol z jeho nôh, chytil ho za ruku a viedol k posteli. Tam sa zastavil a začal ho vyzliekať. Najprv z neho zvliekol jeho striebornú vestičku. Ihneď potom si od neho ukradol ďalší bozk. Následne sa začal venovať gombíkom na jeho košeli. Dal si pritom záležať, aby pri každej príležitosti pohladil kúsok jeho kože. Lucius si túto jeho pozornosť náramne užíval. Najme keď Harryho dotyky prestali byť zdanlivo náhodne a cielene vyhľadali jeho bradavku. Vtedy sa neudržal a potešene zastonal. Sám vyhľadal Harryho ústa, aby ich mohol zajať vo vášnivom bozku.

Len čo sa boli kvôli nedostatku vzduchu nútený oddeliť, naviedol Lucius k svojej bradavke jeho ústa. Harry sa na neho hravo usmial a ihneď ju jemne kusol. Z Luciusovho hrdla sa vydral potešený ston. Zbožňoval, keď bol Thomas- alebo skôr Harry trochu drsný. Vzápätí svoje činy totiž vždy odmenil nežným ospravedlnením. Tak ako teraz, keď svoj čin naprával nežnou starostlivosťou svojho jazyka. Rovnako sa vzápätí postaral aj o druhú bradavku a Lucius, užívajúci si slastné pocity si ani neuvedomil, že už úplne prišiel o košeľu. Nohavice už mal taktiež rozopnuté a Harry si opäť kľakol, aby mu ich mohol stiahnuť.

Pozoroval ho pri tom a dych sa mu zadrhával. Na mladíkovej tvári bol tak hriešny výraz! Lucius zatúžil prehnúť ho cez posteľ a pretiahnuť ho tak, že by mu nezostala jediná uvažujúca bunka v mozgu. Snažil sa však krotiť. Harry totiž jazykom blúdil po jeho bruchu, tesne sa vyhýbajúc jeho orgánu. Vždy sa išiel zblázniť, keď spolu hrali túto hru. Zbožňoval ten Harryho odhodlaný výraz, keď sa ho snažil prinútiť prosiť. Rovnako aj ten výraz čírej blaženosti keď sa mu to nakoniec podarilo.

Aj teraz ho túžil vidieť... „Prosím,“ vydýchol a bol odmenení. Harryho šťastným výrazom a aj ústami, ktoré zajali jeho pulzujúcu erekciu. Užíval si pocit, keď jeho penis kĺzal dnu a von do toho slastného horúceho vlhka. A hoci by si Harryho starostlivosť užíval aj dlhšie, musel ho zastaviť. Túžil vyvrcholiť, ale chcel tak spraviť v Harryho vnútri. Nemusel hovoriť nič. Za tú dobu sa poznali takmer dokonale. A hoci pravda o Thomasovi vyšla na povrch, na ich súhre to nič nezmenilo. Harry podišiel k posteli a trupom sa na ňu zvalil. Zadok mu tak zostal vystrčený Luciusovi na obdiv. Prišiel k nemu, svoju erekciu natlačil na jeho polky, a pritisol sa k nemu.

„Si krásny, vieš to? A od teraz budeš iba môj.“ Zašeptal roztúžene predtým, ako sa mu zahryzol do ramena. Harry prekvapene vykríkol, ale vzápätí mu odpovedal: „Iba tvoj.“

 Keď si potom prezeral značku, ktorú vytvoril, jeho erekcia navrela ešte viac. Postupne sa prebozkával po Harryho chrbte až k jeho polkám, ktorým venoval rovnakú starostlivosť ako predtým jeho ramenu. Na každej sa teraz vynímala jeho značka. Spokojne si prezrel odtlačky svojich zubov a trochu sa podivil nad tou živočíšnou túžbou, ktorá ho popadla. Nikdy nebol tak majetnícky... Ale to priznanie, že sa pre neho Harry všetkého vzdal malo na neho zvláštny účinok.

 

Neschopný dlhšie premáhať svoje túžby, presunul sa k jeho dierke. Najprv ho tam pobozkal, len aby si užil prekvapený ston. Potom vystrčil jazyk a začal to miesto dôkladne skúmať. Teraz bol čas, aby štafetu v ich hre prevzal sám. Užíval si Harryho hlasité stony a pokračoval v skúmaní jazykom až do chvíle, keď Harry vykríkol svoje „Prosím, viac.“

Netrvalo dlho, aby za pomoci lubrikačného kúzla mladíka pripravil na svoj vpád. Pomaly vkĺzol dnu, Harry mu pri tom nekládol ani ten najmenší odpor. Keď sa jeho semenníky pritlačili na mladíkov zadok, musel zadržať dych a sústrediť sa na to, aby nevyvrcholil predčasne. Toto mu tak chýbalo. Bolo to vyše mesiaca! A predsa, ešte niečo chýbalo aby bola táto chvíľa dokonalá. S náhlou inšpiráciou mladíka opäť priľahol a začal ho bozkávať na krku. Harry pootočil hlavu a ich ústa sa opäť spojili. Vtedy sa Lucius vytiahol, len aby mohol priraziť. Najprv sa milovali pomaly, nežne za doprovodu vášnivých bozkov. Čoskoro však potrebovali obaja viac. Lucius sa trochu narovnal, uchopil Harryho za boky a zrýchlil tempo svojich prírazov.

Vyvrcholenie na seba nedalo dlho čakať. V Luciusovi sa napli všetky svaly a s hlasitým vzdychom sa urobil priamo doňho. Harry však stále potreboval svoje uvoľnenie. A tak sa z neho Lucius vytiahol, pretočil ho a pohltil jeho erekciu do úst. Stačilo pár kmitnutí jazyka po hlavičke chrabromilčanovho penisu, a jeho ústa plnila dávka mladíkovho semena. S pôžitkom ho všetko prijal a dal si záležať, aby ani kvapka nevyšla nazmar.

Keď zodvihol hlavu, všimol si, že Harryho hlava bola zaklonená, oči blažene privreté. Jeho vnútrom sa pri tom pohľade prehnal vrelý pocit.

 

„No, tú posteľ sme až tak nevyužili.“ Povedal s úsmevom, aby sa nemusel zamýšľať nad tým novým pocitom.

„Času je na to ešte dosť. Teraz si do nej môžeme ľahnúť a potom...potom sa uvidí. Máme predsa čas do večera.“ Odpovedal mu spokojne Harry.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Haha

Arya,24. 10. 2018 20:41

Dost mně to dostalo Haha
já předtím četla Luciuse a koně a ted tento pár



.....

Kilia Ice ,18. 10. 2018 18:09

Pekná poviedka. Mám rada tento pár, je to jeden z mojich najobľúbenejších :D

:o)

sisi,16. 10. 2018 21:06

On měl domácí učitele? Každý víkend až do konce roku? Pak jistě musel jít všem příkladem. nebo na nervy. Očekávala bych proud negativní odezvy z řad nebelvírských spolubydlících. Snad mu tedy dali i nové komnaty na hradě, aby se mohl poctivě připravovat na zkoušky. A pokud ho pravidelně navštěvoval tatíček Voldy, tak musel mít nervy nadranc. Se nedivím, že skončil v nočním baru. A je to tak dobře napsáno. Moc děkuji. Obdivuji Tvůj styl psaní a vyprávění příběhů. Moc se mi líbí.