Choď na obsah Choď na menu
 


8.Kapitola

11. 1. 2017

Harry sa nerozhodne prechádzal po svojej izbe. Mal alebo nemal by dnes ísť za Severusom? Rád by sním strávil zvyšok dňa, no kazil mu to jeho nový výzor. Na konci hodiny na ňom videl, ako sa snaží nesmiať po tom, ako videl čo spôsobili ich nevydarené elixíry. Navyše boli jediný, ktorým sa nepodarili! Napriek tomu, že chápal Severusovu potrebu sa im trochu pomstiť a dokázať tak svoju prevahu, musel sám sebe priznať, že ho to trochu ranilo. Nechcel byť Severusovi na srandu! Hrozne sa hanbil za to, že ho takto videl a sám sa na neho nedokázali ani len pozrieť. A teraz by sním mal stráviť celý večer? Čo by asi tak robili? S jeho výzorom ktorým pripomínal skôr nejakého trolla  a vlasmi ktorými by mohol pokojne aj umývať podlahu si akékoľvek intímnosti, na ktoré sa tak tešil nedokázal predstaviť. Vlasy si dokonca skúšal ostrihať, no bez účinku, lebo mu vzápätí dorástli späť.

 

Vo svojom zamyslenom pochode si ani nevšimol domáceho škriatka, ktorý sa zjavil v jeho izbe. Narazil doňho a zapotácal sa.  Ako sa snažil získať späť stratenú stabilitu, zamotal sa do svojich vlasov a spadol rovno na zadok. Trochu namrzene sa pozbieral zo zeme a šúchal si narazené miesto.

„Dinky sa vám ospravedlňuje pane!“ zvolal piskľavým hlasom škriatok a rozhliadol sa po izbe, aby našiel niečo, čím by sa mohol za svoju chybu potrestať. Harry, ktorý však jeho zámer pochopil ho rýchlo chytil a povedal: „To je v poriadku, nebola to tvoja chyba. To ja som nedával pozor a narazil do teba... Prečo si vlastne tu? Kto ťa poslal?“ spýtal sa zvedavo.

Škriatok sa hlboko uklonil a dôležitým hlasom povedal: „ Som osobný škriatok pána Snapea, pane. Pán Dinky poslal, aby pánovi Harrymu doniesla jeho list.“ Dinky strčila jednu ruku do svojho odevu a z vrecka vytiahla malý zvitok pergamenu a lusknutím ho zväčšila. Potom ho podala prekvapenému Harrymu a s tichými PUK sa odmiestnila. Harry ešte chvíľu pozoroval  miesto, kde predtým stála Dinky no nakoniec si so zlou predtuchou prečítal, čo mu Severus píše.

 

Potter!

Ak do desiatich minút neprídeš, prisahám, že si tam za tebou dôjdem osobne a ponesiem ťa celým hradom až do svojich komnát. Láskavo si uvedom, že ja svoje slovo dodržím. Ušetri nás teda láskavo od toho trapasu, ktorý by v podobnej situácií určite nastal.

Je to len a len na tebe, či prídeš sám alebo s mojou pomocou!

Harry príď, čakám na teba.

Severus

 

Harry pergamen s povzdychom odložil. Tak toľko k otázke, či by bol skutočne schopný ma do žalárov odniesť aj nasilu... pomyslel si trochu pochmúrne. Pri predstave, ako ho Severus v náručí nesie cez celý hrad sa však neovládol a úprimne sa rozosmial. Ostatne, tá myšlienka mu vôbec nebola proti srsti...to by však nemohol vyzerať ako strašiak do poľa. Povzdychol si a vydal sa do kufra pre svoj neviditeľný plášť. Nemalo už o tom cenu rozmýšľať. Severus mu dal jasne na výber. Trochu ho prekvapila tá prosba na konci. Severusovi zjavne záležalo na tom, aby sa odhodlal prísť aj sám. Úprimne, dával prednosť prísť za ním nevidený ostatnými študentmi...aspoň kým sa mu nenavráti pôvodná podoba...

 

Hoci sa Harry obával cesty rokfortskými chodbami, ktoré ešte boli plné študentov, zaobišla sa bez väčších problémov... to zakopnutie na pohyblivých schodoch nepočítal. A ani to brnenie, ktoré spadlo po tom, čo sa do spojov nedopatrením zamotali jeho vlasy... Našťastie to nikto nevidel a tak stačilo mávnuť prútikom a všetko bolo tak ako predtým. Preto netrvalo dlho a on nervózne prešľapoval pred stenou o ktorej vedel, že skrýva dvere do Severusových komnát. Bol si istý, že profesor už o jeho prítomnosti vie, preto to zbytočne nezdržoval a zašepkal heslo. Stena sa vzápätí zmenila na jednoduché drevené dvere. Harry stlačil kľučku a vošiel dovnútra. Ani za sebou poriadne nestihol zavrieť a oslepil ho ostrý záblesk svetla. Keď sa jeho oči spamätali naskytol sa mu pohľad na niečo, o čom si nikdy nemyslel, že by mohol vidieť. Severus s veselím úsmevom na tvári, držiaci v rukách fotoaparát. Pohľad na ten predmet v jeho rukách mu prišiel tak absurdný, že sa nekontrolovateľne rozosmial. Vzápätí si však uvedomil, čo to vlastne Severus fotil. Alebo skôr... koho. A smiech ho prešiel ako mávnutím čarovného prútika.

 

„Bavíš sa?“ zavrčal naštvane. Z očí mu priam sršali blesky. Nebiť jeho absurdného výzoru, Severus by sa možno aj bál. Teraz si nemohol pomôcť a len sťažka zadržiaval smiech. „Ani by si neveril ako veľmi. Už sa teším, ako tú fotku vyvolám. Nepochybne bude perfektná. Myslím, že si ju dám zarámovať.“ Dostal Harry pobavenú odpoveď. To ho naštvalo na najvyššiu možnú mieru. Na mieste sa otočil rozhodnutý odísť. On tu žiadneho klauna nikomu robiť nebude. Silné paže omotané okolo jeho tela mu v tom však zabránili. „No tak Harry, neblázni. Ty na mojom mieste by si spravil presne to isté, len si to priznaj. Navyše, ja mám niečo čo ti určite spraví radosť.“ Povedal Severus a odstúpil od Harryho, aby mohol zo stola vziať fľaštičku s akýmsi bielim elixírom.

„Na čo to je dobré?“ zaujímal sa Harry podozrievavo.

„Odstráni to problém s tvojou novou... vizážou.“ Vysvetlil mu Severus zmierlivo.

„Skutočne? Veď si vravel, že nie je spôsob ako sa novej podoby zbaviť, že musíme len počkať.“ Namietol Harry. Dnes mu už akosi neveril. Bál sa, aby starší muž so svojou pomstou náhodou nepokračoval.

„Iste, lebo ja som známi tým, že vždy hovorím pravdu,“ odfrkol si Severus teraz už trochu podráždene. „Samozrejme že som im nepovedal ako sa dá dať späť do normálu. To by som prišiel o zábavu. No nechcem si pokaziť ani večer s tebou a ty máš so svojou novou podobou problém... A ja mám v pláne iné veci, nie aby si bol celý čas podráždený.“   Koniec už profesor takmer predátorsky zapriadol. Po tom vyhlásení sa už Harry zdal byť presvedčený. Prišiel za Severusom a načiahol ruku, aby si ponúkaný elixír vzal, no nakoniec sa zarazil. „A čo musím spraviť aby som ho dostal?“ spýtal sa. Severus sa zatváril potešene. „Veľmi dobre, môj inteligentný chrabromilčan. Nič nie je zadarmo. No tentoraz bude stačiť, ak sa uvoľníš a prestaneš sa tváriť tak kyslo.“

 

Harry sa zatváril prekvapene, no potom sa šťastne zazubil a prevzal si fľaštičku s elixírom. Potom ju do seba naraz otočil a čakal čo sa bude diať. „Bež do kúpeľne, musíš prejsť cez moju spálňu,“ a ukázal na dvere v zadnej časti miestnosti. „Potom si umy tvár a aj vlasy a všetko by malo byť znovu v poriadku.“ Inštruoval ho Snape a sám si sadol na pohovku a zo stola si vzal knihu. Harry teda na nič nečakal a rozbehol sa do kúpeľne. Presne sa riadil Severusovými inštrukciami a keď sa nakoniec pozrel do zrkadla, skutočne vyzeral presne tak, ako vyzeral pred hodinou elixírov.

 

Hneď po tom sa mu vrátila jeho obvyklá zvedavosť a tak sa narýchlo rozhliadol po kúpeľni. V poličke pri umývadle našiel iba niekoľko základných elixírov a veci nevyhnutné k hygiene, nič zaujímavé. Keď sa otočil, zavadil pohľadom o veľkú vaňu, ktorá zaberala značnú časť miestnosti. Uznalo si pomyslel, že Severus rozhodne vie čo je luxus. Hneď ho napadlo, že tá vaňa je dostatočne veľká na to, aby sa do nej pohodlne zmestili obaja... tú myšlienku bude musieť rozhodne preskúmať. Avšak to má zatiaľ čas. Rýchlo dokončil svoju prehliadku, no nakoniec musel smutne zhodnotiť, že nenašiel nič čo by stálo za pozornosť. S miernym sklamaním sa teda rozhodol viac nezdržovať a ísť späť za Severusom. Vravel predsa niečo o tom, že už má na dnes vymyslený program...

 

Jeho zvedavosť sa však plne prihlásila v dobe keď vstúpil do spálne staršieho muža. Mohol by si nechať ujsť takúto príležitosť? Rýchlo skontroloval, čo robí Severus a keď sa presvedčil že sedí otočený chrbtom k nemu a pravdepodobne si číta, priblížil sa k posteli. Miestnosť bola vymaľovaná do zelena a dominovala jej veľká posteľ. Povlečenie bolo podobne ako steny v tmavo zelenej farbe, avšak vkusne doplnené striebornou. Spálňa hodná hlavy slizolínu. Pomyslel si pobavene Harry. Ešte raz sa rozhliadol po miestnosti, v ktorej na prvý pohľad nebolo nič čo by ho zaujalo. Tentoraz si však všimol predmetov na nočnom stolíku. Okrem malého svietniku tam totiž uvidel aj niekoľko fľaštičiek. Na chvíľu zaváhal, či nie je príliš drzé zisťovať čo to vlastne je, no zvedavosť v ňom znovu vyhrala. Rýchlo skontroloval, či si Severus stále číta a potom nehlučne prešiel až k stolíka a vzal do rúk prvú z nádob. Keď si prečítal štítok, nepatrne sčervenal a rýchlo ju odložil. Po krátkom zaváhaní prezrel aj zvyšok. Najprv sa cítil veľmi rozpačito, no nakoniec v ňom vyhralo pobavenie sprevádzanie miernym vzrušením. So spomienkou na to, čo mu dnes Severus spravil sa rozhodol trochu pobaviť na jeho účet. Musel len dúfať, že to nepreženie a nebude si potom musieť niesť následky. V tomto prípade však spoliehal na Severusa a jeho sľub, že by nespravil nič čo by sám nechcel.

***

Severus s pobaveným úsmevom pozoroval Harryho, ako nadšene bežal do kúpeľne. Severus obrátil svoju pozornosť na knihu ktorú držal v rukách. Otvoril ju, no čítať nezačal. Namiesto toho začal uvažovať nad tým, čo všetko by dnes mohli s Harrym robiť. Len úprimne dúfal, že sa dokáže udržať a nevrhne sa na neho pri prvej príležitosti. Ostatne, urobil všetko pre to aby to zvládol. To že Harryho požiadal aby prišiel až o hodinu a neodviedol si ho hneď po hodine. Okrem toho, že si zaistil fotoaparát – v tomto ohľade si nemohol po tom čo Harryho videl pomôcť- využil zvyšný čas veľmi produktívne a najme... veľmi príjemne.

 

Zo zamyslenia ho vytrhol smiech ktorý vychádzal z jeho spálne. O okamih neskôr sa bytom ozval Harryho veľmi pobavený hlas: „Severus, chcel si mi týmto snáď  niečo naznačiť?“

Severus absolútne nechápajúci o čom Harry hovorí , zdvihol sa z pohovky a šiel za ním. Vo dverách zarazene zastal a znateľne sčervenal v momente, keď si všimol čo to Harry drží v rukách.

 „...alebo sa len ako vždy držíš hesla: Vždy pripravený?“  doberal si ho mladý chrabromilčan ďalej. Severusa okamžite zaplavili rozpaky a hnev za to, že pred Harryho príchodom všetko nechoval. Nakoniec v ňom však vyhrala jeho slizolínska stránka a rozhodol sa z toho vyťažiť čo možno najviac. Preto sám vyrazil do protiútoku: „Čo si myslíš ty Harry?“ zapriadol vyzývavým hlasom a sledoval mladíkovu reakciu. Pôvodná sebaistota sa rýchlo vyparila. Najprv sa trochu rozpačito zavrtel a potom sa na neho neisto pozrel. „No to neviem. Ja, nie som si totiž istý, či som už na také niečo pripravený.“  Povedal nakoniec a pohľadom znovu skĺzol na nádobku s lubrikačným gélom, ktorý on tak pošetilo zabudol schovať. „Aby som ťa upokojil, nie nechcel som ti tým nič naznačiť. No ak by si chcel poznať pravý dôvod,“ trochu sa odmlčal a podišiel k Harrymu, vzal mu tú prekliatu nádobku z rúk a odložil ju späť na stôl. Potom si mladého chrabromilčana pritiahol do náruče a náruživo ho pobozkal. Keď konečne opustil jeho pery, trochu zadýchane a chrapľavo pokračoval: „tak tým dôvodom bolo, že som sa musel o seba postarať a uspokojiť tak svoju túžbu aby som ťa udržal dnes večer v bezpečí.“ Pritiahol si ho ešte bližšie a nechal tak Harryho pocítiť svoje počínajúce vzrušenie. „Nie som si však istý, či som bol úspešný. Tvoja blízkosť ma totiž neskutočne rozpaľuje.“  

 

Pozrel sa Harrymu do očí a očakával neistotu, rozpaky, možno aj strach... nič z toho však nenašiel. Namiesto toho hľadel na Harryho túžbou zatemnené oči. Rovnako dobre mohol cítiť jeho vzrušenie tisnúce sa mu k nohe. Tak nie som jediný, čo musí bojovať o svoju kontrolu. Uvedomil si potešene Severus. Znovu sa sklonil a zajal Harryho pery v ďalšom žiadostivom bozku. Keď jeho pery opustil, presunul sa k čeľusti, ktorú zasypal množstvom bozkov a nakoniec svoju cestu zakončil na krčnej tepne. Tam bol Harry obzvlášť citlivý a tak sa tomu miestu venoval čo najviac.

 

Čiernovlasý mladík si do tej doby len pasívne užíval Severusovu pozornosť, no nakoniec sa aj sám odhodlal k akcii. Presunul svoje ruky z profesorových ramien a začal rozopínať to množstvo gombíkov na Severusovej veste. S úľavou si pomysle, aké má šťastie, že aspoň doma nenosí ten svoj hábit.

Harryho čin Severusa natoľko prekvapil, že sa prestal venovať tvorbe majetnícke značky na jeho krku a s prekvapením sledoval mladíkovo počínanie. O chvíľu už rozopnutá vesta kĺzala dolu jeho ramenami a odhodlané prsty začali zápasiť s gombíkmi na košeli. Napriek tomu, že Severusom lomcovalo vzrušenie a očakávanie čo má Harry v pláne, odkašľal si a zachrípnuto povedal: „Nemusíš nič robiť. Sľúbi som ti predsa, že ťa do ničoho nútiť nebudem.“ No Harry akoby ho ani nepočul, jednoducho pokračoval v rozopínaní gombíkov. Až keď bola košeľa na zemi hneď vedľa vesty, pozrel na neho Harry s malým neistým úsmevom na tvári. „Ja to predsa viem a som ti za to vďačný. Na to ešte nie som pripravený... Ale bola by škoda nevyužiť tie masážne oleje čo som tu našiel, čo povieš? Jednoducho si ľahni a uvoľni sa.“ Povedal rozhodne Harry a začal ho tlačiť na posteľ. Počkal než si ľahne, kľakol si rozkročmo nad jeho telo a potom si na ruky nalial trochu z masážneho oleja čo ležal nevinne položený na nočnom stolíku. Pomaly položil svoje ruky na Severusov svalnatý chrbát a začal ho opatrne masírovať. Bruškami prstov skúmal každý záhyb na jeho pokožke, spoznával aj tú najdrobnejšiu jazvičku, masíroval stuhnuté svaly.

***

Severus si Harryho starostlivosť vychutnával rovnako. Hoci mal pôvodne iné plány, nemenil by ani za nič. No napriek tomu, že si užíval každý jeden dotyk, zatúžil sa ho dotýkať rovnako. Preto sa vzopäl na rukách a vymenil im pozície. „Teraz si na rade ty. Nechaj ma aby som ti tvoju starostlivosť oplatil.“ Zašepkal túžobne.  Vzápätí sa izbou zavlnila mágia a Harry ležal na posteli od pásu nahor nahý. Severus nestrácal čas a pustil sa do práce. Svojimi rukami láskal Harryho telo a vtieral mu do kože masážny olej. Len s ťažkosťami pri tom držal vlastné vzrušenie na uzde. Z ramien skĺzol na lopatky a pokračoval nižšie. Kúsok nad zadkom však ruky odtiahol. Oprel sa po bokoch mladíkovho tela a sklonil sa. Prvý bozk umiestnil medzi lopatky a pokračoval vyššie. Zastavil sa až pri šiji kde sa trochu zdržal. Posieval ju bozkami, občas potrápil jemným uhryznutím. Takto sa postupne dostal až k uchu. Najprv nasal ušný lalok, jemne ho zovrel medzi zubami a vzápätí pohladil jazykom. Keď ho nakoniec prepustil z tohto zajatia, ešte mu naň provokatívne fúkol a nakoniec vzrušene prikázal: „Harry, pretoč sa na chrbát!“

 

Počkal, kým mladíkov mozog pochopí, o čo bol požiadaný a potom sa nad ním opäť rozkročil a začal rukami putovať po mladíkovej hrudi. Poctivo sa pristavil pri jeho bradavkách a venoval sa ich dráždeniu. Potom začal ruky znovu posúvať nižšie a vychutnával si pri tom aj tie najnepatrnejšie sťahy svalov. Svoju púť zastavil pri okraji Harryho nohavíc a vydal sa rukami rovnakou cestou späť. Mladíkov dych už nebol ani zďaleka tak pokojný ako v dobe, keď ho masíroval. Teraz dýchal skrz pootvorené ústa, z ktorých mu občas unikol tichý ston. Vzrušenie už začínalo byť neznesiteľné pre oboch. Severus sa sklonil, aby si od Harryho ukradol ďalší bozk a Harry mu ihneď vyšiel naproti. Stretli sa vo vášnivom bozku a ich telá sa ku sebe pevne pritisli. Obaja začali vzrušene pohybovať panvami aby tak zvýšili trenie a dosiahli tak vytúženého uvoľnenia.  Netrvalo dlho a obaja lapali po dychu. Severus strnul a slastne zavrčal, keď ním začal zmietať orgazmus. Harryho telo sa v kŕči prehlo a pri svojom vrchole vykríkol Severusovo meno.

 

Obaja lapali po dychu a vychutnávali si doznievajúce pocity. Severus sa trochu pozdvihol na lakťoch, aby na Harrym nespočíval celou svojou váhou a venoval mu posledný jemný bozk. Potom sa prevalil na bok a použil čistiace kúzlo, aby oboch zbavil nepríjemnej vlhkosti v ich nohaviciach. Cítil sa neuveriteľne. Uspokojený a šťastný. Pozrel sa na Harryho. Bál sa, aby teraz keď z neho opadlo vzrušenie, neľutoval svojich činov. Harry našťastie nevyzeral, že by čokoľvek ľutoval. Miesto toho sa na neho spokojne zazubil, prisunul sa k nemu bližšie a položil si hlavu na jeho rameno. „Myslím, že si teraz trochu zdriemnem. Máš na mojom vyčerpaní značný podiel viny, takže je len fér, keď mi teraz poslúžiš ako vankúš. Najneskôr na večeru ma prosím zobuď.“ Mrkol na neho Harry a pred tým ako zaspal si pevne omotal ruku okolo jeho hrudníku.

 

Starší muž sa najprv zatváril prekvapene no len čo postrehol, že sa dych jeho mladého priateľa prehĺbil, pritiahol si ho majetnícky pevnejšie do objatia. Ani by ho nenapadlo niekam odísť. Kúzlom ich oboch prikryl a potom sa ešte dlho pozeral na spiaceho mladíka než aj sám ubral do Morfeovej náruče.

***

„...Harry...“

Harry sa pretočil v pohodlnej posteli na druhý bok. Bolo mu tak dobre! Cítil sa príjemne odpočinutý a šťastný. Nie, on sa teraz rozhodne nezobudí aby zistil, že to bol všetko iba sen.

„...vstávaj Harry...“

Harry trochu zavrtel hlavou aby sa zbavil toho šteklivého pocitu na líci. K spánkom zahmlenému mozgu sa začali pomaly dostávať zvuky z okolia.

„...tak Šípkovej Ruženke sa nechce vstávať?...“

Čo? Aké šípy, aká Ruženka? Pomyslel si rozospato Harry no oči ešte stále neotvoril. Ucítil teplý dych na svojom uchu a cudzie vlasy, ktoré ho Šteklili na líci.

„...tak to ti asi budem musieť trochu pomôcť...“ 

Harry sa pousmial. Jeho pomaly sa prebúdzajúci mozog mu oznámil, že osoba ktorá to rozpráva je Severus. Následne sa mierne zamračil.  S čím mi chce Severus pomáhať? Práve sa chystal otvoriť oči a pootvoril ústa aby tú myšlienku povedal aj nahlas, no jeho pery boli vzápätí zajaté druhými perami. Harry okamžite otvoril svoje ústa o čosi viac a bozk prehĺbil. Keď im už dochádzal dych, Severus sa trochu odtiahol a s pobavením ho pozoroval. „No konečne, je čas vstávať! Teba zobudiť, to je výkon pre kúzelníka... našťastie som prišiel na to, aké kúzlo treba použiť.“

 

Harry sa na neho šťastne zazubil. „Skutočne. Ale vôbec ma to neprekvapuje, nie nadarmo ťa považujú za jedného z najinteligentnejších kúzelníkov súčasnej doby... Poviem ti tajomstvo. Toto bolo to najkrajšie prebudenie za celý môj život.“

„Och, vážne?“ spýtal sa Severus s hraným prekvapením. Potom však zvážnel a s prísľubom v očiach povedal: „Potom ťa môžem uistiť, že odteraz ťa inak budiť nebudem.“

Harry ho obdaroval ďalším šťastným úsmevom a potom sa ho spýtal: „Koľko je vlastne hodín?“

„Musím ťa sklamať, ale večeru vo Veľkej sieni už nestíhame. Chcel som ťa zobudiť skôr, ale žiaľ bez výsledkov. Ak chceš, môžeme si objednať niečo u škriatkov a najesť sa tu.“ Navrhol nakoniec Severus riešenie. Harry sa na chvíľku zamyslel no nakoniec len záporne zavrtel hlavou. Na tvári sa mu usídlil odhodlaný výraz. Severus to samozrejme postrehol a preto sa spýtal: „Čo máš teda v pláne, ak to smiem vedieť?“

 

Harry na neho iba šibalsky mrkol. „To sa dozvieš v pravú chvíľu. Bež do obývačky a daj mi pár minút. Hneď tam budem.“ Rozkázal a vyhrabal sa z teplej postele. Na zemi našiel svoje tričko, o ktoré ho predtým Severus kúzlom pripravil a rýchlo si ho obliekol. Potom si to zamieril do kúpeľne, kde sa rýchlo opláchol a zbavil sa tak aj posledných známok ospalosti. Keď sa vrátil do spálne, Severus tam už nebol. Harry sa spokojne usmial a zavolal si domáceho škriatka. Vysvetlil mu, že by dnes chcel variť večeru sám a požiadal ho, či by mu mohol z kuchyne priniesť všetko čo bude potrebovať. Škriatok šťastne súhlasil a vzápätí zmizol aby nachystal všetko potrebné.

 

„Kde tu máš kuchyňu?“ spýtal sa Harry keď prišiel do obývačky, kde ho profesor netrpezlivo očakával. Severus mu zdráhavo ukázal nenápadné dvere v rohu miestnosti. Keď sa tam mladý chrabromilčan vydal, okamžite ho nasledoval. „Nechceš mi dúfam povedať, že budeš variť?“

„Presne to mám v pláne. Prečo? Máš s tým nejaký problém?“ spýtal sa Harry vyzývavo.

„Problém nemám, no v skutočnosti som pomerne hladný a rád by som si dal niečo jedlé...“

„Css, nesnaž sa ma uraziť Severus,“ povedal Harry na oko urazene. „Aby si vedel ja som náhodou veľmi dobrý kuchár!“

„Skutočne? No tak sa predveď!“ Vyzval ho starší muž.

Harry počkal, kým mu škriatok prinesie suroviny o ktoré ho požiadal a hneď na to sa pustil zručne chystať mäso aby ho mohol dať piecť. Keď si všimol, že Severus ho nečinne pozoruje trochu zlomyseľne sa usmial. „Och drahý Severus, nebudeš tu len tak postávať. Keď si už tu, pekne mi očisti a nakrájaj zeleninu,“ a ukázal na čakajúcu zeleninu v košíku, „to by si mohol zvládnuť. S krájaním máš myslím skúsenosti dosť.“ Prikázal a ďalej sa venoval svojej činnosti.

 

Takto pokračovali aj ďalej. Harry sa držal vedenia, len občas inštruoval Severusa v tom, čo má prichystať. Nakoniec ho požiadal aby nachystal stôl a otvoril fľašu nejakého dobrého červeného vína. Viac ho už do kuchyne nepustil. Keď bolo jedlo hotové, naservíroval ho na dva taniere a odniesol na stôl. Severus medzitým nalial do pohárov vínu a potom si už obaja mohli vychutnávať večeru. Keď Severus dojedol skvelo pripravenú kačku na víne, musel uznať, že Harry je skutočne skvelí kuchár.

 

„Nikdy by som neveril, že by si mohol tak dobre variť. Hlavne keď som videl čo si dokázal stvoriť pri elixíroch.“ Povedal stále trochu neveriacky Severus, keď spolu sedeli na pohovke a popíjali víno.

„Som jednoducho plný prekvapení!“ zazubil sa na neho Harry. Potom však už o čosi vážnejšie pokračoval: „Varenie ma jednoducho baví. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších prác, keď som býval u Dursleyovcov. Mal som voľnosť a mohol som pri tom improvizovať...navyše, vždy sa mi podarilo uchmatnúť si aj niečo na viac pre seba.“  

Severus mu na to nič nepovedal a jednoducho si ho pritiahol do náruče. Celý večer strávili stúlený na pohovke, ponorený do príjemného rozhovoru. Obaja si plne užívali prítomnosť toho druhého a využívali spoločnej blízkosti aby si od toho druhého ukradli nejeden bozk. Keď sa už blížila večierka, Harry sa smutne odtiahol a pošepol: „Bolo mi dnes s tebou skvele, vďaka že sa mi donútil prísť. Vôbec sa mi nechce ísť hore.“

„Tak nechoď a zostaň so mnou.“ Reagoval okamžite Severus a z nádejou očakával čo mu na to Harry odpovie. Ten sa na neho prekvapene pozrel a spýtal sa: „Ty by si ma tu skutočne chcel celú noc?“

„Samozrejme Harry. Celú noc, celý deň... Tvoja prítomnosť ma snáď nikdy neomrzí. Navyše, spomínam si, že si mi sľúbil, že sobotu stráviš celú so mnou, takže sa nehodlám ukracovať ani o jedinú minútu!“

 

Harry venoval Severusovi vďačný bozk a vydal sa do kúpeľne, aby sa ešte rýchlo umyl. Pred tým než sa však začal umývať poprosil škriatka aby mu z jeho izby priniesol pyžamo. Kým skončil s očistou, mal už nachystané pyžamové nohavice, v ktorých zvyčajne spáva a dokonca aj oblečenie na ďalší deň. Spokojne sa obliekol a opustil miestnosť. V spálni už čakal Severus. Pred tým ako sa sám zavrel do kúpeľne venoval Harrymu oceňujúci pohľad. Mladík sa unavene zvalil do postele a keď prišiel do spálne aj Severus, pritúlil sa k nemu a okamžite zaspal. Severus ešte si ešte chvíľu užíval pocit, že mu Harry spí v náručí, no nakoniec premohla únava aj jeho.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:o)

sisi,15. 10. 2018 11:53

Severus má prostě všude po bytu knížky, kdo ví jaké knihy jsou schovány v ložnici? Že by například Atlas léčivých rostlin a kořínků v biotopech mokřadů a rašelinišť? Nebo snad Výskyt a druhy žab deštného pralesa Tichomoří, popřípadě Pohádky tisíce a jedné noci, Platonova Atlantida, básničky, katalog pánské módy pro rok 1971 - 1972, památníček od Lili Evansové,... fakt už :-D nevím. Rozhodně jedno z toho inspirovalo mladého Pottera k nějakému činu, překvapení, a nebylo to vaření. Děkuji za poklidnou kapitolu, má ohromě uklidňující účinky.

:-)

Lady Corten,12. 1. 2017 10:35

Krásný klidný díl. Mám strach, že to však nebude jen tak a je příště se začnou stahovat mraky a nastanou komplikace ač jim je rozhodně nepřeju.
Mám otázku jestli někdy zas přidáš kapitolou i ke své druhe povídce?

Re: :-)

nyssa,12. 1. 2017 12:42

Napriek tomu, že sa pár prekvapení v nasledujúcej kapitole chystá, ešte by som to tak temne nevidela.... Dalo by sa povedať, že bude skôr... polooblačno, keď sme už pri tom počasí :D Avšak búrka je už skutočne na obzore...

Čo sa PSN týka... tam som uviazla v patovej situácií. Totiž to, viem čo chcem napísať, avšak tie správne slová nie a nie prísť.... a pre mňa je dôležité, aby som tie správne slová našla, lebo práve táto kapitola bude dosť dôležitá.... takže maj so mnou prosím trpezlivosť :D

====

weras,11. 1. 2017 15:03

Je vidět,že Severus je pravý zmijozel.Všechny nechal potrápit,jen Harryho si hýčkal. Skvělé,moc se mi to líbí. Jen jsem pořád čekala,co nachystal Harry v Severusově ložnici,ale zřejmě se tak daleko nedostali,aby to mohl použít a nebo na to jednoduše zapomněl. Jsem moc zvědavá,co jim nachystáš dál! Díky za kapitolu,těším se na další!!!!!

Re: ====

nyssa,11. 1. 2017 22:09

Tak tak, Severus sa jednoducho zariadil tak, aby vyšiel ako víťaz.... predsa sa dobrovoľne nepripraví o večer s Harrym...

Len som mierne zmetená, čo kde Harry chystal... Ak máš na mysli túto časť:
"Vysvetlil mu, že by dnes chcel variť večeru sám a požiadal ho, či by mu mohol z kuchyne priniesť všetko čo bude potrebovať. Škriatok šťastne súhlasil a vzápätí zmizol aby nachystal všetko potrebné."
tak si to asi zle pochopila. Harry nechystal nič, jediné čo kto chystal bol škriatok chystajúci ingrediencie na varenie :D

Re: Re: ====

Mary,11. 1. 2017 22:46

ja si myslím, že myslela toto:

So spomienkou na to, čo mu dnes Severus spravil sa rozhodol trochu pobaviť na jeho účet. Musel len dúfať, že to nepreženie a nebude si potom musieť niesť následky. V tomto prípade však spoliehal na Severusa a jeho sľub, že by nespravil nič čo by sám nechcel.

Mary,11. 1. 2017 22:44

úžasné! taká príjemná kapitola, vidno, že Severusovi na Harrym záleží, ale svojej povesti neostane nič dlžný a dá mu to patrične "zožrať". Pri tom liste som sa dobre bavila, ale predstava, ako nesie Harryho po hrade je tak lákavá, že som si normálne priala, aby Harry sám neprišiel :-D

....

Kilia Ice ,11. 1. 2017 21:48

Jujky....
Vážne sladká kapitola <3 prosím čoskoro ďalšiu. Je to úžasné a už sa teším. Snáď sa im táto idylka moc nerozpadne. Sú sladký. Ale zaujímalo by ma, čo je s Dracom a Charliem :D

Re: ....

nyssa,11. 1. 2017 22:17

Tak pokračovanie ako vždy v stredu... aspoň dúfam :D Tak treba trošičku napätia pridať... nech to nie je až taká nuda :D A čo sa páru DM/CHW týka... už čoskoro sa objavia na scéne... niečo som si na nich totiž pripravila :D (možno sa objavia už v nasledujúcej kapitole)