Choď na obsah Choď na menu
 


4.Kapitola

13. 12. 2016

„Myslíte si, že to bol dobrý nápad?“ Zatváril sa nervózne Harry, keď nasledujúce ráno uvidel Draca, ležérne opierajúceho sa o stenu neďaleko vstupu do Veľkej siene. „Ja-a si nejako nie som istý či...“ „Harry, tu si už som sa začínal báť!“ Dracov hlas ho prerušil uprostred vety. Vzhliadol a uvidel ako sa blondiak narovnal a sebavedome sa mu vydal naproti.  Podišiel ku nemu a bez akýchkoľvek rozpakov mu na tvár vtisol bozk. Následne ho chytil za ruku a ťahal ho ku sieni, pričom si potešene všimol rozruch, ktorý tým vyvolal. Harry ho neveriacky nasledoval. Pred dverami ho Draco zastavil a natisol ku stene. Naklonil sa ku nemu a pošepol mu do ucha: „Len pokoj, nezabúdaj, že to bol tvoj nápad. Skús si z tváre zmazať ten vyjavený pohľad, zvyšok nechaj na mňa.“ Ešte pred tým ako pokračovali na raňajky mu Draco vtisol ďalší letmý bozk.

 

Toto divadlo samozrejme nezostal bez povšimnutia. Vzrušený šepot sa niesol chodbou a keď konečne vošli do Veľkej siene, upierali sa na nich oči takmer všetkých študentov. Harry sa následkom všetkej tej pozornosti tváril rozpačito. Draco si naopak vyvolaný rozruch užíval. Zatváril sa sebavedomo a majetnícky Harryho objal okolo pásu. Potom ich bez ďalšieho rozmýšľania nasmeroval ku chrabromilskému stolu. Vyhľadal miesto, kde už sedeli Ron s Hermionou a naznačil im, aby pre nich spravili miesto. Potom sa usadil a Harryho si stiahol do lona. „Čo to robíš?“ vypískol Harry prekvapene. „No predsa hrám svoju rolu...myslím, že na to ako vytvoriť rozruch som proste odborník!“ šepol mu hrdo do ucha. „T-to, to rozhodne, ale nečakal som, že to vezmeš tak... zhurta.“ Odpovedal mu Harry trochu podráždene. „Prepáč mi to, ale jednoducho si nemôžem pomôcť. Nech z tej pomoci tiež niečo mám. Vieš ako teraz porastie moja reputácia, keď ma budú spojovať s tak sexy kúzelníkom? Vieš, keď som ťa včera uvidel takmer som neveril vlastným očiam...Och, musím oceniť aj tvoj dnešný výber oblečenia. Ak by si si navrch obliekol aj hábit asi by som ti ho odčaroval. Očakávam totiž množstvo fotiek na ktorých musia vyniknúť naše sexy telá! “ Draco potešene sledoval ako sa Harry po jeho slovách začervenal. Sľúbil predsa, že zariadi aby to divadlo pôsobilo vierohodne či nie? 

 

„Ha-rry? Čo... čo to má znamenať? To nemyslíš vážne, že nie?“ zvolal niekto od chrabromilského stola. Táto jedna veta vyjadrila myšlienky snáď každého v miestnosti. „Ehm... myslím?“ vykoktal Harry potichu. Draco len podráždene zagúľal očami. Ten chalan vážne nemá žiadne divadelné nadanie. No čo už, od toho si do tohto malého divadielka pozval slizolínčana. Harryho si majetnícky pritiahol viac do náručia aby dal každému najavo ako vážne to myslí. „Nenechaj sa nimi rozrušovať Harry. Dôležitý sme len ty a ja. Ostatných si nevšímaj.“ Jeho hlas sa rozoznel celou sieňou, ktorá bola doteraz tichá, lebo všetci čakali na ich vyjadrenie. Po tomto vyhlásení sa v miestnosti opäť zdvihol čulý ruch. Všetci rozoberali najnovšie informácie. Zaznamenali tiež Colina Creeveyho ako si ich nadšene fotí. „Chlapci tak toto vám teda vyšlo, večerné číslo Denného proroka bude nepochybne patriť vám!“ zvolala Hermiona ktorá sedela vedľa nich. „To teda hej. Draco, máš šťastie, že Charlie už o všetko viem. Toto by si inak ťažko vysvetľoval.“ Pridal sa zo smiechom aj Ron. „Ak ich uvidí na fotke, tak sa o výhru v tej stávke s Georgeom obávať nemusím.“ Šepol spokojne Hermione, ale dával si pozor aby to okrem nej nik nepočul. Tá mu len pobavene kývla na súhlas.

 

Draco medzi tým nevzrušene naložil na taniere jedlo pre seba aj Harryho a začal s raňajkami. Nenápadne pri tom sledoval dianie v miestnosti. Zrakom nenápadne zablúdil aj k učiteľskému stolu. Na tvárach všetkých dospelých sa zračil neskrývaný šok. Pohľadom sa zastavil na profesorovi elixírov, ktorý v rukách zvieral šálku kávy tak pevno, až sa Draco divil že ešte nepraskla. V jeho tvári sa jasne zrkadlil šok tak ako u každého, ale jeho tvár prezrádzala aj ďalšie emócie. Bolo jasné, že z toho čo videl je rozrušený, ale ešte výraznejšia bola bolesť ktorá sa zračila v jeho očiach. Profesorov pohľad zachytil ten Dracov a z jeho tváre sa razom stala maska bez emócií. Odvrátil pohľad od študentov, postavil sa a rýchlo odišiel z miestnosti. Draco to všetko ticho sledoval a rozmýšľal o tom. Keď mu to Harry všetko rozprával, veľmi tomu neveril. Pripúšťal, že jeho kmotor mohol k mladému chrabromilčanovi cítiť akúsi príťažlivosť, ale neveril, že by v tom bolo aj čosi viac. Keď však teraz videl tú bolesť v jeho očiach už nepochyboval. Pery sa mu roztiahli v neveriacom úsmeve. Aká irónia, srdce Severusa Snape ukradol práve Harry Potter, prekliatie jeho existencie a syn jeho najväčšieho nepriateľa z detstva.  Stále nechápavo potriasol hlavou a naklonil sa bližšie k Harrymu. Hovoril potichu aby ich nik nemohol počuť. „Vieš, keď si za mnou včera prišiel s tou prosbou neveril som ti no povedal som si, že by to mohla byť zábava. Teraz už však viem, že si vravel pravdu. A môžem ti povedať, že spravím čokoľvek aby ste vy dvaja skončili spolu.“ Harry sa neho vytreštene pozeral. „A prečo si teraz zmenil názor?“ „Stačilo mi aby som sa pozrel na Severusa. Vieš, hoci sa rád tvári ako bastard bez emócií, ja ho poznám. A ty už si jeho masku zrejme  tiež prehliadol. Videl som tú bolesť keď nás teraz videl spolu a to ma presvedčilo. On mi už pomohol veľa krát, teraz je na čase aby som mu pomohol ja. Je na čase aby bol aj on konečne šťastný.“

 

Zvyšok dňa sa neudialo nič zaujímavé, hoci zo školy bolo poslaných viac sov ako obvykle. Všetci chceli podať horúce informácie o novom rokfrotskom páriku. To bola aj téma číslo jedna každého rozhovoru. Čoskoro sa hradom šírili noviny, že tento vzťah trvá už dlho, že to bol dôvod prečo Malfoyovci zmenili počas vojny strany a podobne. Jednoducho, každý chcel do prispieť vlastným dohadom.  Na Harryho prekvapenie sa nik nepozastavoval nad tým, že je homosexuál. Až vtedy si Harry plne uvedomil postoj kúzelníckej spoločnosti. No napriek tomu mu neunikli sklamané pohľady mnohých dievčat.

 

Keď počas večere začali prilietavať sovy s večerným vydaním Denného Veštca mohli sa na obálke všimnúť fotografiu Harryho a Draca počas raňajok. „Pozri presne ako som vravel, celé číslo je len o nás!“ povedal potešene blondiak a ukázal Harrymu svoje vydanie novín. „Och pozri ako nám to spolu sekne. Vyzeráme tam perfektne. Vravel som ti, budeme tvoriť ten najkrajší pár na škole! Tú fotku si asi dám zarámovať.“ Harry si po tom vyhlásení len pobavene odfrkol. Rozpačitosť z rána ho už prešla a teraz sa tým divadlom aj sám bavil. Prisunul sa k blondiakovi bližšie a objal ho okolo pása. „Samozrejme Dráčik, veď ja som o tom nikdy nepochyboval. Čo sa tej fotky týka... verím, že sa bude v tvojej izbe skvelo vynímať.“ Povedal sladkým hlasom dostatočne nahlas aby to zachytili aj ostatný prísediaci. Väčšina spolužiakov neho len vyjavene pozerala no našli sa aj taký ktorých ich hašterenie pobavilo. Spoločne si prečítali čo o nich píšu a spolu s Ronom a Hermionou sa veľmi dobre zabávali nad všetkými tými nezmyslami, čo v novinách vytlačili ako „zaručené informácie od overeného zdroja.“ Nepochybovali, že študenti sa predbiehali vo vymýšľaní čo najbláznivejších teórií. Počas celej večere sa výborne zabávali, takže si nevšimli neprítomnosť profesora elixírov.

***

Incendio!  Zvolal Severus Snape keď uvidel fotku na titulnej strane večerného vydania Veštca. Potom už len s potešením sledoval ako stránky pomaly zožiera plameň a zostáva po nich len kôpka popola. Evanesco! Ďalšie kúzlo a bol preč aj popol. Prešiel k baru, nalial si do pohára ohnivú whisky a unavene sa zvalil na pohovku. Prečo? Prečo sa to muselo stať zrovna jemu? Zamiloval sa. Jeden jediný raz sa zamiloval. Od začiatku však tušil, že nemá žiadnu šancu. Potter bol predsa jeho žiak- o dvadsať rokov mladší žiak. No v tomto prípade rok nehral až tak veľkú rolu. U muklov by to možno problém bol. Oni sú však kúzelníci, ktorý sa dožívajú podstatne vyššieho veku, takže tento rozdiel bol prakticky zanedbateľný. A to že bol žiak? Stačilo by počkať rok a aj tento problém by bol vyriešený. No boli tu ďalšie prekážky. Aspoň si to myslel...až do teraz. Všetko nasvedčovalo tomu, že Harryho pozornosť je upriamená iba na dievčatá. Všetci predsa vedeli o jeho romániku so slečnou Čhangovou a slečnou Weasleyovou. No teraz sa ukázalo, že jeho preferencie nie sú zamerané výhradne na dievčatá. Ale prečo musel začať chodiť zrovna s Dracom? Keby to bol ktokoľvek iný... ale prečo zrovna jeho kmotrenec?

 

Keby to bol niekto iný... ktorýkoľvek iný študent, Severus bol ochotný bojovať. Teraz keď vedel, že by mohol mať šancu. Vedel, že nepatrí k tým najkrajším mužom na planéte no na druhej strane sa ani nesnažil o to aby tak vypadal. Navyše, z toho čo o Harrym vedel pochyboval že by bol ten mladý muž natoľko povrchný. A z toho ako spolu v poslednej dobe vychádzali cítil akýsi plamienok nádeje. Harry za ním sám prišiel a žiadal si o doučovanie. To by Severusovi dalo príležitosť aby na seba upútal jeho pozornosť. Možno mu dať príležitosť aby ho mohol lepšie spoznať. A potom, keď by skončil školu, by ho Severus určite dokázal zviesť ak by mal na to príležitosť... No všetka jeho nádej bola uhasená Dracom. Keď ho pri raňajkách videl, vyzeral šťastne a nechcel mu jeho šťastie kaziť. Hoci, veľmi nechápal ten zvláštny a skúmavý pohľad ktorý naňho vrhol počas raňajok. To však teraz nebolo dôležité! Vnútrom mu lomcoval žiaľ a bolesť, ktoré nedokázal potlačiť. Stále mal pred očami tú scénu z raňajok, kde bol Harry pohodlne usadený na Dracovi a ako mu ten niečo neustále dôverne šepkal do ucha. Tú spomienku spolu s bolesťou sa snažil spláchnuť alkoholom...

***

„Čo plánuješ ďalej?“ Spýtal sa Draco keď nasledujúci deň ruka v ruke odchádzali z učebne elixírov. „No, ešte som o tom veľmi nerozmýšľal...zatiaľ nemám vymyslené nič konkrétne. Dnes večer mám dohodnuté to doučovanie, takže asi niečo tam. Možno ho na začiatok skúsim zatiahnuť do rozhovoru?“ odpovedal mu Harry zamyslene. To čo by sa malo diať počas doučovania si neplánoval. Nezdalo sa mu správne aby to rozoberal s Ronom alebo Hermionou. Tí dvaja- vlastne traja, na Draca netreba zabúdať- mu už pomohli dosť. Aspoň v tom čo sa bude diať pri jeho súkromných hodinách so Severusom sa chcel spoľahnúť len sám na seba. Navyše svojich priateľov nechcel viac zaťažovať, mali dosť vlastných starostí. Toto sa samozrejme netýkalo Draca s ktorým musia udržať toto ich malé divadielko až do konca.

 

„Nech už plánuješ čokoľvek, úprimne dúfam že sa ti to podarí. Len veľmi nerád vidím Severusa v tak zlom psychickom stave v akom sa nachádza teraz. Keď som o tom včera rozmýšľal, dospel som k názoru, že toto divadlo nebude môcť trvať pridlho. Ak ti jeho zvádzanie bude trvať pridlho, obáva sa že o neho prídeš. S toho čo som dnes videl na hodine a čo o ňom viem tak môžem takmer s istotou povedať, že  sa snaží svoje city úplne potlačiť. A robí to len kvôli mne.“ V tichom hovore prišli až pred dvere do Veľkej siene. Tam sa zastavili, aby mohli rozhovor dokončiť v relatívnom súkromí, lebo pri obede by to už možné nebolo. „Ako to myslíš, že kvôli tebe?“

 

„Som jeho kmotrenec a trúfam si povedať, že ma má pomerne rád. Ak dospeje k názoru, že by mi jeho láska ku tebe pokazila šťastie, tak ju v sebe proste zadusí.“ Harry ho zarazene počúval. „Nad tým so neuvažoval... Tak- tak myslím že musíme to divadlo hneť ukončiť!“ Draco však záporne zakrútil hlavou. „Nie, to si nemyslím. Vymyslel som záložný plán, ale najprv by som dal Severusovi nejaký čas. Ak sa do dvoch týždňov k ničomu neodhodlá, byť na rad ja. Ale úprimne dúfam, že to nebude vôbec potreba, lebo je to trochu drastické...“ povzdychol si Draco. Potom to však aspoň pre túto chvíľu hodil za hlavu. „Teraz na to kašli Harry. Je čas na obed, tak si ho poďme vychutnať.“  Chytil ho za ruku a ťahal do miestnosti pred ktorou doteraz postávali. Harry automaticky zamieril k chrabromilskému stolu, na miesto kde sedeli Ron s Hermionou. Draco mal však na dnes iný plán. Pritiahol si Harryho späť, obmotal ruku okolo jeho pása a nasmeroval ich k Slizolínčanom. Keď si čiernovlasý kúzelník uvedomil, čo má jeho kamarát v pláne vrhol na neho pobúrený pohľad. Blondiak si ho však nevšímal a ďalej ich sebavedome viedol k voľným miestam pri jeho spolubývajúcich. Harryho protesty vzal na vedomie až v momente, keď chrabromilčan tvrdohlavo odmietol pokračovať v ceste.

 

„Nemyslíš si dúfam, že si s tebou sadnem k slizolínskemu  stolu?“ dostal zo seba Harry neveriaco. „Och nie, ja si to nemyslím. Ja to totiž viem. Nemusím ti dúfam pripomínať, že včera som s tebou sedel pri tých tvojich levoch, preto si myslím, že je len fér aby si ty dnes sedel pri nás.“ Harry sa však nechcel ak jednoducho vzdať a preto mu posmešne odpovedal: „ A ja ti dúfam nemusím pripomínať, že to nebol môj nápad. Ty sám si sa rozhodol sedieť pri chrabromilskom stole. Spomínaš si Dráčik?“ Nad tým oslovením Draco len zagúľal očami. Za tú chvíľu čo spolu hrali toto divadlo si Harry zvykol ho tým oslovením provokovať. Nepochybne to musel niekedy počuť od Pansy. Potom sa však zatváril vážne. „Harry, v tomto mi ver a poď so mnou. Zo slizolínčanov nemusíš byť nervózny a aspoň ich lepšie spoznáš. Po páde Temného pána sa zmenili. Navyše tým ukážeš istému profesorovi, že nemáš voči slizolínčanom žiadne predsudky. A môžem ťa ubezpečiť, že on si to skutočne cení!“

 

Viac treba nebolo. Všetok odpor z Harryho vyprchal a na jeho tvári sa objavil malý úsmev. Bez ďalších protestov sa nechal odviesť ku stolu a usadil sa vedľa Draca. Pri tomto stole bolo žiakov najmenej. Vojna mala svoje následky a mnohé deti smrťožrútov počas poslednej bitky zomrelo. Harry sa skutočne trocha obával ako na neho zareagujú tí, ktorí tento rok do školy nastúpili. Keď im pozrel do tvárí uvidel tam neistotu no žiadne obvinenia alebo hrozby. „Draco, Potter.“ Uvítali ich spolužiaci z ich ročníka. Pri stole chvíľu panovalo rozpačité ticho, no hovor sa po chvíli rozprúdil. A hoci sa Harry do debaty veľmi nezapájal, cítil sa dobre. Zdalo sa mu, že obed skončil až neuveriteľne rýchlo. Ešte pred odchodom sa so slizolínčanmi dohodol, že sa stretnú po vyučovaní v knižnici aby si spoločne spravili úlohy. Bol prekvapený ako dobre ho hady medzi sebou prijali a chcel ich čo najlepšie spoznať.

***

Ôsma hodina sa nezadržateľne blížila a Harry stál pred dverami do učebne elixírov. Posledný raz sa zhlboka nadýchol a zaklopal. Počkal kým ho profesor vyzve aby vstúpil a potom otvoril dvere. „Dobrý večer pane.“ Pozdravil zdvorilo. Snape na neho na chvíľu zazeral a potom vyštekol: „Potter, stále trváte na tom, že ma budete po večeroch obťažovať? Očakával by som, že o doučovanie požiadate svojho priateľa a ja si budem môcť vychutnať voľný večer.“ Harry sa vo dverách zarazil a úsmev na jeho perách zamrzol. „Prepáčte pane. Netušil som, že vás obťažujem. Ak si to prajete tak ja odídem.“ Svoje vyhlásenie myslel vážne, a chystal sa na odchod, no potom si spomenul na to ako mu Draco povedal, že profesor sa bude snažiť pochovať svoje city. A čo by bol lepší spôsob ako zvyčajný chladný odstup a urážky? Preto sa v odchode zarazil a úprimne prehovoril. „Viete mohol som požiadať Draca, no napriek tomu som dúfal, že by ste obetoval chvíľu svojho času. Rád by som sa totiž učil od toho najlepšieho zdroja. A to ste bez pochyby vy. Neviem o žiadnom lepšom odborníkovi na elixíry.“

 

„Myslíte, že ma lichôtkami ohúrite?“

Harry si nemohol pomôcť, ale nad tou predstavou sa rozchechtal. „Ja- prepáčte... ale tá predstava... Nie pane, na vás by som lichôtkami neplytval. Neberte si to zle, ale nemyslím si, že by ste boli z tých ktorý by ocenili lichotenie. Práve naopak. No to čo som povedal som myslel vážne. Podľa mňa ste najväčší odborník a to nie len na elixíry.“

 

Napriek tomu, že si to Severus nechcel pripustiť, Harryho slová ho potešili. Málokto považoval za dôležité oceniť jeho prácu. Na druhú stranu on to ani nežiadal. No od Harryho to bolo niečo úplne iné. Cítil, že to čo vraví myslí úprimne a to ho priam zahrialo pri srdci. Navyše si uvedomil, že sa správal hlúpo. Vlastnú frustráciu a bolesť sa snažil vyventilovať na zelenookom mladíkovi, ktorý za nič nemohol. On si však nemohol pomôcť. Stačilo aby si predstavil, že tú úžasnú zmenu, ktorú Harry vykonal vo svojom vzhľade zapríčinil práve Draco tak pocítil vlnu hnevu a žiarlivosti. Násilne potlačil svoje pocity a v duchu si povzdychol. Potom mu naznačil aby vošiel do triedy. „Ospravedlňujem sa za to čo som povedal. Bol to ťažký deň. Tak teda začnime. Ak chcete pracovať ako liečiteľ, vaše zručnosti vo výrobe elixírov musia byť excelentné. No nebude stačiť keď budete iba bezmyšlienkovito poslúchať návod. Preto teraz začnete v príprave základu pre dúšok živej smrti. Ja vás počas práce budem prerušovať a budem vám dávať otázky. Dúfam, že mi budete vedieť odpovedať. Tak, do práce!“

 

Nasledujúcu hodinu strávil Harry prípravou elixíru pri čom mu profesor pokladal otázky. Harry sa snažil odpovedať čo najlepšie. Neskôr, po tom čo už mal Harry dokončený základ pre svoj elixír pokračovali v rozhovore. Rozoberali možnosti ako upraviť príchuť elixírov. To bola vec, ktorá s ohľadom na elixíry trápila Harryho, keďže si počas svojho života pobudol na ošetrovni až priveľa času a elixírov vypil tiež viac ako je normálne. Do svojho rozhovoru boli tak zabraný, že si nevšimli, že je už neskoro po zákaze vychádzania. „Do prdele!“ zvolal Harry keď si všimol koľko je hodín. „Ja musím ísť. Vôbec som si nevšimol čas.“ Snape sa nad jeho zdesením len uškrnul. „Jazyk pán Potter. Ale máte pravdu, je už vážne neskoro. Myslím, že vás odprevadím do veže. Ak by ste náhodou mali cestou chuť na malú zachádzku.“

 

Severus mal chuť zahryznúť si do jazyka v okamihu, keď tie slová opustili jeho ústa. Pre Merlina, čo ho to napadlo? Nie len, že pri každej príležitosti porušuje vlastné predsavzatie o tom, že sa mu bude vyhýbať, teraz sa mu navyše vnucuje. No keď sa potom pozrel na svojho študenta, všimol si že sa tvári potešene. To mu vážne neprekáža, že ho budem vyprevádzať do postele ako nejaké dieťa? Pomyslel si, no nehodlal to ďalej rozoberať. Spoločne sa teda vydali z učebne do chrabromilskej veže. Napriek tomu, že kráčali mlčky panovala na okolo príjemná atmosféra. Keď už obaja stáli pred portrétom, ktorý strážil vchod do spoločenskej miestnosti, tak sa Harry znenazdajky otočil a pristúpil ku svojmu profesorovi. Chvíľu si ho skúmavo prezeral a potom povedal: „Ja, ďakujem vám, za váš čas vážim si to.“ Po chvíľkovej odmlke ešte šepotom dodal: „Ja vážne som si ten večer užil. Teším sa na budúci.“ Nečakal na odpoveď portrétu povedal heslo a vstúpil dnu. No ešte pred tým ako sa za ním priechod uzavrel sa naposledy otočil a na omámene stojaceho Snapea zvolal: „Dobrú noc pán profesor. Pekné sny!“

 

Severus ešte dlhú dobu nechápavo stál pred vstupom do chrabromilu. Stále mohol cítiť tu blízkosť, keď ku nemu Harry prišiel. Príjemné mravčenie v tele spôsobené teplom, ktoré vyžarovalo z jeho tela. V Hlave mu neustále znel šepot. Ten večer som si užil, teším sa na budúce... 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:-)

Lady Corten,15. 12. 2016 7:45

Chudák Severus takto ho trápit. Snad ho v tom nenechají dlouhou. Děkuji za další skvělý dílek.

Re: :-)

nyssa,15. 12. 2016 8:26

Neboj nič, dlho ho trápiť nebudú, predsa len ho majú obaja radi :) A Draco má v zálohe plán ako Seva rozhýbať ak sa neodhodlá sám :D

Mary,14. 12. 2016 21:36

Podarená kapitola. To divadielko bolo záhradné skvelo, ale Severusa mi je ľúto. Je jasné, že svoje city len tak ľahko neprejaví, ale toto je voči nemu kruté. No ak sa zamyslí, sám sebe prizná svoje city voči Harrymu a rozhodne sa zabojovať, tak to stálo za to ;-) na druhej strane, Harry by bol rozkošný aj s Dracom. Hm, nie nadarmo je to môj druhý najobľúbenejší HP slash pairing :-P
Ďakujem za kapitolku a teším sa na pokračovanie.

Re:

nyssa,14. 12. 2016 21:56

Nepopiera fakt, že ich konanie je kruté, ale... ako sa hovorí "účel svätí prostriedky" a z toho čo o Sevovi vieme tak on sa touto frázou veľmi rád riadil... takže, prečo by mu to neoplatili rovnakou mincou nie? A neboj, zabojovať zabojuje už v nasledujúcej kapitole, hoci k tomu bude potreba Dracovho značného pričinenia :D V každom prípade, on si svoje city uvedomuje a priznáva, už len jednoducho potrebuje ten správny impulz aby stým aj skutočne niečo spravil.
Ďakujem za podporu, a verím že sa bude páčiť aj naďalej :)

...

Abequa,14. 12. 2016 21:18

Joooo tak to bylo dost dobré, Draco se nezdá :-D jak se do toho s vervou pustil mě fakt pobavilo a jak tahal Harryho ke stolu zmijozelů jsem se tady mlátila smíchy... Těším se jak se to mezi Harrym a Severusem vyvine :-)

Re: ...

nyssa,14. 12. 2016 21:33

Nuž, Draco je proste Draco. všetko čo robí musí byť dokonalé a musí pri tom skvelo vyzerať. Tak prečo by sa pri tom trochu nezabavili, že? V každom prípade som rada, že kapitola pobavila. Osobne som si písanie tiež užila. S tými dvoma sa dá tak skvelo zabaviť :D

Pokračovanie bude v stredu, dúfam že sa bude páčiť. :)

Avalon

Avalon,14. 12. 2016 20:44

Souhlasím s Weras, není to zrovna nejlepší nápad, ale všichni známe Severusovu zatvrzelost. Skutečně je ho nutné rozhýbat. Jsem ráda, že to divadlo nebudeš moc dlouho natahovat. Jinak se mi kapitola i povídka moc líbí.

Re: Avalon

nyssa,14. 12. 2016 21:16

Tak má to byť predovšetkým oddychovka (môj pôvodný odhad bol cca 10 kapitol- už viem že to bude viac), takže neplánujem veľmi zdržovať Harryho a Sevove zblíženie... na druhú stranu však nemám rada keď je to všetko zhurta, takže som vybrala cestu akéhosi kompromisu :D v dvoch kapitolách zhrniem dianie cca 2 týždňov a potom sa môžem vybrať ďalej cestou ktorou chcem :D Navyše ja nepatrím k vyznávačom Drarry poviedok, takže ani predstieraný vzťah sa mi nechce veľmi naťahovať :D

Ešte na záver, som rada za novú "tvár". Poteší samozrejme každý komentár, ale keď sa ozve niekto nový o to lepší pocit to je :D Takže som rada za to že túto poviedku čítaš a že sa páči. Pevne dúfam, že sa ti bude páčiť aj naďalej :)

....

Kilia Ice ,14. 12. 2016 11:45

Je to úžasné. Mne sa to prestieranie páči a som zvedavá ako z toho vybruslis :D už aby bolo pokračovanie :D

Re: ....

nyssa,14. 12. 2016 13:59

Zobrali to so všetkou parádou, že? No som zvedavá na tvoj názor, lebo už v ďalšej kapitole spravím tomu páru koniec (predsa len, nie som veľmi fanúšik Drarry a nechce sa mi to rozpisovať), nemôžem predsa Seva nechať dlho trpieť :D

Hlavne som rada, že sa zatiaľ páči, dúfam že sa bude páčiť aj pokračovanie. Vďaka za podporu ;)

====

weras,14. 12. 2016 7:05

Já si sice nemyslím,že toto předstírání vztahu je nejlepší nápad,ale snad to opravdu pomůže. A hlavně jsem při čtení této kapitoly neměla žádný špatný pocit.Moc se těším na pokračování a doufám,že se děj posune k lepšímu.Velký dík!!!!!!

Re: ====

nyssa,14. 12. 2016 13:56

Možno to nieje ideálny spôsob ako by mal človek z niekym začať vzťah.... ale v tomto prípade Harry skutočne potrebuje u Seva prebudiť žiarlivosť... inak by ho ďalej tvrdohlavo ignoroval... Avšak keďže táto poviedka nemá mať s drarry nič spoločne, zrejme ťa poteší, že už ďalšiu kapitolu sa toto divadlo skončí a Harry sa so Sevom otvorene porozpráva :)

V každom prípade som rada za podporu a názor. Dúfam že budeš s pokračovaním spokojná ;)