Choď na obsah Choď na menu
 


20.Kapitola + Epilóg

31. 1. 2018

Harry sa ráno prebudil skôr ako mal vo zvyku.  Dom bol ešte tichý, takže deti museli stále spať. Keď si spomenul na včerajší večer, bol si trochu neistý tým, ako rýchlo Severusovi odpustil. Sedem rokov sa mu vyhýbal a stačil jeden úprimný rozhovor a on bol s toho muža opäť namäkko... avšak uvedomil si, že mu to absolútne neprekáža. Lily s Albusom si Severusa obľúbili a to ho ešte ani poriadne nepoznali. On ho miloval už dávno a na tom sa nič nezmenilo... Keď si to tak zhrnul, bol za včerajšie udalosti vlastne šťastný. Nie že by ho potešilo, že mohol Severus zomrieť....ale to k čomu to nakoniec viedlo ho tešilo rozhodne. A Severus tu bude aj ráno. Celkom sa tešil, že dnes bude mať pokojné ráno, pretože si bol istý, že deti sa budú viac zaujímať o ich hosťa.

 

S pocitom, že by už dlhšie nedokázal  nečinne ležať sa vydal do kúpeľne, vykonal rannú očistu, prezliekol sa do domáckeho oblečenia a vydal sa do kuchyne. Odmietol pomoc domáceho škriatka, dnes chcel raňajky pripraviť sám. Najprv pripravil dve porcie palaciniek, obľúbeného jedla jeho ratolestí, ktoré zatiaľ umiestnil pod konzervačné kúzlo. S ohľadom na Severusovu nechuť k sladkému sa rozhodol pripraviť pre neho aj seba vajíčka s opečenou klobáskou. Niekedy v tej dobe počul, ako sa zobudili aj deti, ktoré čoskoro pribehli za nim. Obzrel sa cez rameno a uvidel, že Lily aj Albus sú ešte stále oblečený v pyžamách a tak na oboch zoslal ohrievacie kúzlo. Deti sa na neho usmiali a popriali mu dobré ráno. Harry sa ďalej venoval príprave raňajok, ale bol si vedomý toho, že deti stále postávajú za jeho chrbtom.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa ich nakoniec.

Po chvíľke mlčania sa ozval Albus: „Chcel som sa spýtať, či by sme dnes mohlo ísť navštíviť pána Snapea. Chcel by som sa ospravedlniť a poďakovať mu za to, že ma zachránil. Je mi tak ľúto, že ho ten drak kvôli mne zranil,“ priznal Albus plačlivo.

Harry nachvíľku prerušil svoju prácu a otočil sa k svojmu synovi. Kľakol si na kolenu a naznačil Albusovi, aby prišiel za nim. Keď tak spravil, utešujúco ho objal a povedal: „To či si včera spravil sme si už vyjasnili. Viem, že je ti to ľúto a vie to aj pán Snape. Už včera ma uistil, že sa na teba nehnevá. Naopak, veľmi ho zaujímalo, či si v poriadku. Ale poďakovať sa mu určite môžeš, máš za čo. A budeš môcť tak spraviť už čoskoro, pretože pán Snape dnes spal u nás v hosťovskej. Dokonca mi sľúbil, že ak vám to nebude prekážať, tak tu s nami dnes zostane na raňajky. Tak sa teraz choďte nejako hrať, aby som ja mohol dovariť, potom sa spolu najeme a potom sa budeš môcť ospravedlniť.“

 

Harry vtisol synovi bozk na čelo a poslal ho za sestrou, ktorá postávala pár krokov ďalej. „A nech vám dvom ani nenapadne, že by ste šli hore a nášho hosťa zobudili!“ zakričal na nich, keď si všimol ako sa rozbehli hore schodmi. Napriek svojmu upozorneniu však neočakával, že by ho tí dvaja poslúchli. Netrvalo dlho a z poschodia sa ozvalo Albusovo nadšené: „Super!“  Bolo jasné, že najneskôr teraz sa musel Severus zobudiť. Harry rýchlo nachystal raňajky na stôl a zvedavo sa vydal k hosťovskej izbe...

***

Severusove zmysli neochabli napriek tomu, že od vojny ubehlo už mnoho rokov. Zo spánku ho vytrhol pocit, že je sledovaný a tak hnaný svojimi inštinktmi uchopil prútik, ktorý mal skrytý pod vankúšom a prichystaný k súboju sa posadil. Až potom ako sa ozvalo nadšené „super!“ sa začal rozhliadať po izbe. Od dverí ho s nadšeným výrazom pozorovali Lily s Albusom, inak bola izba úplne prázdna. Jeho držanie tela sa uvoľnilo a ruka s prútikom klesla k telu.

 

„Dobré ráno,“ pozdravili ho deti. „To bolo super! Asi ani ocko sa nikdy nezobudí až tak rýchlo.“ Spustil nadšene Albus. Kým nebol stopnutý naštvaným štuchancom od svojej sestry. „Prepáčte nám to, pán Snape. Nechceli sme vás zobudiť,“ ospravedlnila sa za oboch. Potom akoby si na niečo spomenula, so šteňacím pohľadom ho požiadala: „ Že o tom nepoviete ockovi? Zakázal nám zobudiť vás.“  

„Skutočne? A predsa ste ma zobudili,“ odvetil a snažil sa udržať vážny výraz. Pritom sa dobre bavil na výraze svojich detí.

„Ak mu to neprezradíte,“ zmenila Lily taktiku a jej výraz sa stal z prosebného tak trochu vypočítavým, „tak vás pozveme, aby ste dnes zostal u nás na raňajky. Ocko varil a to by ste si za žiadnu cenu nemali nechať ujsť.“

 

Severus mal čo robiť, aby sa nezačal smiať. Šikovná malá potvorka táto Lily, pomyslel si pobavene. Už takto skoro bolo jasné, do akej fakulty bude na Rokforte patriť. Bolo mu jasné, že v slizolíne veľmi dobre zapadne. Ostatne o Albusovi vedel s takmer istotou povedať, že svoje miesto nájde rovnako ľahko v chrabromile... Tí dvaja si boli na jednej strane neuveriteľne podobný, na druhej strane to boli presné protiklady. Tak ako aj on s Harrym. Pri pohľade na Lilyn vyčkávavý a Albusov mierne zdesený výraz sa rozhodol, že radšej nepovie nič o tom, že na raňajky ho už včera pozval Harry. S vážnou tvárou prikývol na Lilynu „ponuku“, za čo bol odmenený vrelým objatím od oboch detí. S radosťou im ich objatie opätoval a plnými dúškami si vychutnával ten pocit.

 

Nevedel kedy presne prišiel Harry do jeho izby, ale keď vzhliadol k dverám, mladší muž tam stál a pozoroval ich. Na tvári mal dojatý výraz. Keď si všimol, že ho Severus pristihol pri tom, ako ich pozoruje, ospravedlňujúco sa na neho usmial a odišiel preč, pravdepodobne dokončiť raňajky.  Pri pomyslení na jedlo Severusovi zaškŕkalo v žalúdku, predsa len predchádzajúceho dňa spálil ohromné množstvo energie, navyše si pamätal ako skvele Harry varí. Preto od seba odtiahol deti na dĺžku svojich paží a povedal im: „Ďakujem vám za vaše pozvanie k raňajkám, skutočne som už veľmi hladný. Preto by som vás chcel poprosiť, či by ste mi mohli ukázať, kde je tu kúpeľňa.“

 

Deti ihneď zliezli z postele, na ktorú vyliezli keď ho chceli objať, chytili ho za ruky a priviedli ho až do požadovanej miestnosti. Albus mu ochotne ukázal, kde nájde ročníky, Lily zas požiadala škriatka, či by dokázal pre ich návštevu nájsť vhodné oblečenie na prezlečenie. Severus im obom poďakoval a keď videl, že sa veľmi nemajú k odchodu, požiadal ich o trochu súkromia. Deti sa rozpačito začali náhliť preč z kúpeľne len pred dverami sa ešte naposledy zastavili a povedali: „Ak by ste náhodou niečo potrebovali, požiadajte Minie.  Určite vám rada pomôže. Tak zatiaľ do videnia, pán Snape!“  zvolali a už ich nebolo.

 

Severus zo seba zhodil pyžamo ktoré mu Harry včera nechal v izbe a rýchlo sa osprchoval. Keď vyšiel zo sprchy, pyžamo bolo preč a namiesto neho mal nachystané čisté oblečenie, ktoré mu dobre padlo. Čierne nohavice boli plne vyhovujúce, avšak červené tričko s Chrabromilským erbom na hrudi by si rozhodne neobliekol. Krátko zauvažoval, či je to tričko náhoda, alebo mu ho Harry poslal schválne. To však nebolo podstatné, bol rozhodnutý, že to tričko si za žiadnu cenu neoblečie. Frustrovane sa osušil, obliekol si aspoň nohavice a rozmýšľal čo ďalej. Skoro automaticky použil jednoduché bezprútikové kúzla na vysušenie vlasov a umytie zubov. Až potom si uvedomil, že jeho mágia sa za noc pravdepodobne obnovila. Preto skoncentroval svoju mágiu a premenil to urážlivé tričko na jednoduchú čiernu košeľu, ktorú si následne spokojne obliekol.

 

Takto pripravený sa rýchlo vrátil po prútik, ktorý po predýchaní ranného šoku odložil na nočný stolík a potom sa už nechal viesť vôňou jedla priamo do kuchyne. Rýchlo sa rozhliadol po miestnosti. Všetci už sedeli okolo stolu a očividne čakali iba na jeho príchod. Harry ho čakal s viditeľným nadšením, jeho výraz bol len trochu škodoradostný... Keď si všimol Severusov príchod, vyzeral byť sklamaný avšak ten výraz bol okamžite nahradený spokojným úsmevom.

Severus sa na neho podozrievavo zadíval. S tým tričkom mal nakoniec asi pravdu. Prešiel k voľnému miestu a keď sa usadil, so zle skrývaným pobavením povedal: „Ďakujem za oblečenie, skvele si odhadol môj štýl.“

Harry nezaujato mykol plecom. „Iste, nemáš zač. Vedel som, že sa ti to bude páčiť.“ Potom však pobavene povedal: „Ale aby som bol úprimný, je celkom škoda, že si si to tričko nenechal... celkom som sa na to tešil. Dokonca som si prichystal aj fotoaparát,“ s náznakom sklamania ukázal na prístroj neškodne ležiacim pred Harrym na stole.

„Iste si nečakal, že by som si to tričko obliekol,“ spýtal sa ho Severus neveriaco.

„No ja si myslím, že ak by tvoja mágia nebola dostatočne obnovená, tak by si jednoducho nemal na výber...“ poznamenal Harry pokojne.

Severus si ho podozrievavo prezeral a musel uznať, že má samozrejme pravdu. „Takže to bol akýsi tvoj test?“

„Uhm,“ súhlasil Harry, „viem ako veľmi neznášaš vyšetrenia... z nejakého dôvodu som mal pocit, že by si sa ráno nenechal vyšetriť. Musel som si nejako overiť, že sa dobre zotavuješ.“

„Veľmi slizolínske,“ zamrmlal si pre seba. „A kde si nabral tu istotu, že by som si to tričko skutočne obliekol?“ spýtal sa s pozdvihnutým obočím.

Harry si teatrálne pritisol ruky na srdce a nasadil pohoršujúci výraz. „Ty by si dokázal prísť na raňajky polonahý?“ Severus by v tej chvíli veľmi rád povedal, že boli časy, kedy spolu raňajky jedli jedine nahý u neho v posteli, avšak pobavený chichot, ktorý pochádzal od detí sediacich pri stole ho od toho odradil. Malé podpichnutie si však nedokázal odpustiť. „No ja neviem...dokázal?“ zamrmlal si na oko zamyslene, pričom Harrymu venoval uprený pohľad. Podľa toho ako sa začervenal, bolo Severusovi jasné, že aj Harry si ich spoločné raňajky dobre pamätá.

„Prečo by ste nemohli prísť bez trička? Veď ocko tak chodí často... A prečo ste si nechceli obliecť tričko, ktoré vám ocko poslal?“ ozval sa zvedavo Albus.

Severus mu s vážny tónom odpovedal: „Bolo by krajne neslušné, keby som tu ako hosť nechodil slušne oblečený. A to tričko,“ zatváril sa pohoršene, „to tričko sa mi vôbec nehodilo.“

 

Celé raňajky sa niesli v podobne veselom duchu. Harry so Severusom sa neprestali priateľsky podpichovať, čas od času deťom povedali nejakú zábavnú historku. Po tom ako dojedli, špinavý riad sám zmizol. Harry poslal deti, aby sa išli umyť a prezliecť z pyžama. Potom sa spolu so Severusom presunuli do obývačky.

„To dopadlo fajn. Ďakujem, že si mi dovolil tu s vami zostať.“

„Nemáš zač, ja som si tie raňajky tiež užil. O deťoch ani nehovorím. Poznajú ťa pár dní a už ťa zbožňujú. Ak nemáš nič na práci, nenamietal by som, keby si sa tu dnes zdržal.“

„To by som rád...“ súhlasil Severus okamžite, zabúdajúc na akékoľvek plány, ktoré mal na dnes spravené. Aj tak chcel len variť nejaké elixíry... Byť celý deň s deťmi? To je nad akýkoľvek elixír. A kým prídu, mohol by sa o nich dozvedieť niečo viac. Zatiaľ vie len to, že majú radi elixíry a radi lietajú. A keď je už pri tom lietaní...

„Počul som o zákaze, ktorý si dal Lily. To o tom, že nemôže lietať kým sa neospravedlní. To chceš skutočne čakať, že zmení svoje rozhodnutie? Je to dcéra nás dvoch, trúfam si tvrdiť, že tvrdohlavejšie dieťa len tak ľahko nenájdeš...“

„Och to,“ povzdychol si Harry rezignovane. „To nie je až tak jednoduché...“ rezignovaný výraz nahradili rozpaky. „Ide o to, že ma vtedy skutočne nahnevala. A ako vravíš ja sám som veľmi tvrdohlavý... a prchký... a tak som akosi nechcene zložil kúzelnícku prísahu, že ten zákaz nezruším dokým sa mi sama a dobrovoľne neospravedlní. Myslíš si, že by som to inak vydržal tak dlho? Vidieť ju ako sa trápi, keď ostatný vonku lietajú?“

„To nemyslíš vážne!“ zasmial sa Severus. Potom však zvážnel. „Ak chceš, môžem sa s ňou skúsiť pozhovárať. Dokážem byť presvedčivý...“

„Ďakujem,“ zamumlal Harry, pretože to už sa do izby ako uragán privalili Lily s Albusom.

 

Tak ako Severus sľúbil, tak aj spravil. Netrvalo dlho a Lily prišla za Harrym aby sa mu ospravedlnila. Harry jej ospravedlnenie prijal a ihneď zrušil kúzlo, ktoré Lily zabraňovalo lietať. To viedlo k tomu, že Lily aj Albus chceli ísť ihneď lietať, čo im Harry s úsmevom dovolil. Spolu so Severusom potom sledovali nadšené jašenie sa detí, ktoré sa pred hosťom snažili predviesť čo najzaujímavejšie triky. Severus bol veľmi rád, že majú len cvičné metly, ktoré im toho zas tak veľa predvádzať nedovolili. Po chvíli sa k šantiacim deťom pridal aj Harry a nakoniec po značnej dávke presviedčania aj Severus. Potom ako sa naobedovali, prinútili deti aby si šli zdriemnuť a zhovárali sa. Rozprávali o rokoch kedy sa nevideli, doháňali tak stratený čas. Severus nemal veľa čo povedať, buď iba učil alebo bol po väčšinu času zalezený u seba v laboratóriu. S ľuďmi sa stretával len keď musel, snáď len stretnutia so Scorpiusom boli výnimkou. Preto radšej počúval. Počúval Harryho rozprávanie, poznával svoje deti, dozvedal sa o osudoch niektorých bývalých študentov.

Po tom ako sa deti zobudili, hrali spoločenské hry, rozprávali sa spoločne sa spoznávali. Keď od nich ten večer odchádzal, už nebol „pán Snape“ ale „strýko Sev.“

 

Ďalší deň musel Severus učiť. Všetkých študentov čakalo obrovské prekvapenie, pretože na tvári profesora elixírov uvideli po prvý raz skutočný a úprimný úsmev. Ďalšie prekvapenie prišlo na hodinách, pretože za celý deň neubral ani jeden bod, nezadal jediný trest. To samozrejme neuniklo ani pozornosti jeho kolegov, ktorý sa tvárili rovnako nechápavo ako žiaci, avšak neodvažovali sa ho na nič pýtať... Snáď len Minerve a Poppy, ktoré ako jediné vedeli o udalostiach spred siedmich rokov, hral na tvárach šťastný úsmev.

 

Epilóg

Rokfortskou Veľkou sieňou sa pred učiteľský stôl hrnul hlúčik malých detí- budúcich prvákov.  Väčšina sa tvárila nervózne, zopár sa zvedavo obzeralo a tri deti s úsmevom kývali smerom k učiteľskému stolu.

„Ach sú už tak veľký. Ešte teraz si živo pamätám, ako som ich prebaľoval a teraz sú z nich prváci! Chápeš to? Už nás takmer nebudú potrebovať... budeme ich stretávať len občas...“ Šepkal dojato Harry.

„Myslím, že to je dôvod, prečo sme predali dom v Rokville, ty si odišiel od aurorského záchranárskeho týmu a prijal si miesto učiteľa a pomocného liečiteľa tu na škole. Z rovnakého dôvodu som aj ja opäť nastúpil ako učiteľ.“ Odpovedal mu rovnako šepotom Severus.

„Ty mi chceš povedať, že ti nebudú chýbať?“

„To nie... tiež si na to budem musieť zvyknúť. Ale budú mať u nás v komnatách každý vlastnú izbu, takže kedykoľvek budú chcieť, môžu u nás zostať. Uvidíš bude to v pohode... Navyše, má to aj svoje svetlé stránky. Budeme mať viac času len pre seba,“ šepol a pohladil svojho manžela  po ruke.

„Hmm to znie ako niečo, s čím by som sa dokázal zmieriť. Ale teraz pšt, už začalo zaraďovanie.“

 

Severus mykol plecom, zaujímali ho len tri mená a u nich aj tak vedel takmer na isto, kde budú zaradený. „Ale no, veď je to jasné. Lily a Scorpius pôjdu do Slizolínu a Albus do Chrabromilu. Zvyšok tých malých faganov ma absolútne nezaujíma!“ odvetil so svojou zvyčajnou samozrejmosťou.

„Severus!“ Harry sa pri tom oslovení zatváril nesúhlasne, čím u Severusa vyvolal pobavený úsmev. „No čo, musím si nanovo vybudovať svoju dobrú povesť! Poznajú ma tu už len najstaršie tri ročníky a aj u nich je moja povesť značne poškodená. Musím na tom pracovať hneď od začiatku!“

„Iste, iste. Je mi jasné ako ťa trápi, že sa žiaci pri vyslovení tvojho mena netrasú strachom. Nuž dúfam, že tvoje hodiny obrany budú mať radšej ako mala moja generácia rada elixíry.“

„Css vy ste boli neschopný! Som zvedavý ako budeš reagovať ty, keď ti pri privej hodine vyhodia triedu do vzduchu...“

„Neboj nič. Mám vymyslený úžasný učebný postup, ktorý podobným situáciám zabráni...alebo ich aspoň zminimalizuje.“

„Och skutočne? Len sa pochváľ Harry.“

„Môj drahý Severus, ja sa im chystám látku skutočne vysvetliť,“ mrkol na neho Harry. „Vieš, zistil som, že mi skutočne pomohlo, keď si mi v siedmom ročníku vysvetlil, prečo je dôležité pripravovať prísady tak ako je to požadované v postupe, prečo je treba...“

„Pšt, chcel si predsa sledovať zaraďovanie...“ stopol ho Severus s úsmevom. Predsa len, tento rozhovor o učebných metódach neviedli po prvý raz.

„No dobre, dobre... Ozaj Severus, chcel by som ťa upozorniť, aby so pre teba nebol príliš veľký šok... Lily bude tiež v chrabromile.“

„Nemožné. Lily patrí do Slizolínu.“ Odporoval mu Severus s istotou.

„Samozrejme... a predsa bude v Chrabromile. Ale ak si si tak istý, môžeme sa staviť.“

„Beriem. Podmienky?“

„Ak vyhrám, budeš počas celého víkendu chodiť oblečený v tom červom tričku s nápisom Chrabromil je najlepší!  a s chrabromilským levom.“ Rozhodol sa Harry a zatváril sa vyzývavo.

Severus sa trochu zneistil. Potom však potriasol hlavou, svojou pravdou si bol sakra istý. „Fajn! A ak vyhrám ja,“ Severus sa na chvíľku odmlčal a vyzeral akoby zbieral odvahu, „tak sa pokúsime o ďalšie dieťa.“

„Čo?“ zvolal Harry prekvapene. Následne sa zahanbene prikročil, pretože si uvedomil ako vykríkol. „Ty by si chcel ďalšie dieťa?“ spýtal sa Severusa dojato.

„No ako si povedal, Lily a Albus sú už veľký...a ja by som chcel, chcel by som dieťa ktoré by som s tebou vychovával úplne od mala.“ Priznal sa Severus rozpačito.

„Dobre Severus, stávka teda platí,“ usmial sa Harry nežne. Spojili svoje prútiky, čím svoju dohodu potvrdili a potom už len napäto sledovali zaraďovanie. Scorpius išiel podľa očakávania do Slizolínu, Albus do Chrabromilu. „Skoro mi je až ľúto, že našu stávku prehráš,“ šepol Harry, keď nasadzovali Lily na hlavu Múdry klobúk. Ticho trvalo dlho, Harry aj Severus napäto očakávali verdikt.

„Chrabromil!“ zvolal nakoniec Múdry klobúk.

Vieš, trochu ma prekvapuje, že si vôbec uvažoval o tom, že by boli Albus a Lily v iných fakultách. Ako si povedal, Lily je pravá Slizolínčanka. Preto nie je prekvapujúce, že presvedčila Múdry klobúk o tom, aby ju zaradil do Chrabromilu. Ja som predsa spravil to isté.“ Povedal Harry svojmu manželovi predtým než sa otočil k riaditeľke. „Minerva vyhral som. Presvedčil som Severusa, aby si obliekol to červené tričko, ktoré si mu kúpila. Bude ho nosiť dokonca celý víkend. To znamená, že po Vianočných prázdninách nebudeme do konca roka ja ani Severus žiadne nočné služby, však?“

„Uverím až keď to uvidím...ale áno, ak sa tak stane tak po Vianociach žiadne hliadky.“

 

Keď sa zaraďovanie skončilo, na stoloch sa objavila bohatá večera. Než prefekti odviedli prvákov do ich klubovní, stihli sa Harry so Severusom rýchlo pozhovárať, dohodnúť si stretnutie na ďalší deň popoludní, popriať im dobrú noc a rozlúčiť sa. Aj oni sa potom vydali k svojim komnatám. Severus bol celou cestou mĺkvi a tváril sa trochu smutne. Len čo sa za nimi zavreli dvere ich komnát, pritiahol si Harry Severusa do objatia a vášnivo ho pobozkal.

„Síce si našu stávku prehral,“ šepol Harry keď sa od seba nakoniec odtiahli, „ale aj tak môžem tvoju žiadosť s radosťou vyplniť... Len, je tu malý problém. Obávam sa, že to bude zbytočné... ja už totiž tehotný som!“  

KONIEC

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:-)

Lady Corten,2. 2. 2018 17:15

Tak jsem si poslední čtyři kapitoly nechala až bude povídka dokončena a jsem ráda, že jsem to udělala. Krásně se to četlo. Jsem moc ráda za šťastný konec. Severus musel být velmi překvapený na to odhalení na závěr. Kdo by čekal že Harry nakonec ani nestihne odučit jeden rok. :)

====

weras,2. 2. 2018 16:22

Jsem moc ráda za šťastný konec. Nejlepší na tom je to,že si teď Severus opravdu užije všeho. A to mu přeji.Velký dík za tuto povídku a moc doufám,že není poslední!!!!!!