Harry Potter Slash poviedky

Ráno sa Harry zobudil ako posledný. Konečne sa cítil odpočinutý a dobre naladený. Chvíľu sám nevedel v čom nastala zmena, ale hneď ako si spomenul na včerajší rozhovor mu to bolo jasné. Konečne mal nádej a chuť žiť. Obliekol sa a rýchlo zbehol do spoločenskej miestnosti. Tá bola skoro prázdna, až na Rona s Hermionou a skupinku prvákov ktorí si trénovali pohyby s prútikom. „Ach Harry, konečne! Práve som sa ťa chystal ísť zobudiť. Raňajky sú v plnom prúde, ak sa nepohneme, nič nám nezostane. A ja mám hlad ako vlk!“ zvolal Ron. „Bré ráno. Mali ste ma zobudiť. Ešte šťastie, že je dnes sobota. Nemám rád, keď musím všetko do seba rýchlo nahádzať... Čo dnes máte v pláne, ak sa smiem spýtať?“ zaujímal sa Harry cestou do veľkej siene. „No...“ chytila sa hneď odpovede Hermiona, „ráno som stihla Ronovi zhrnúť to, o čom sme sa bavili večer. Takže by som navrhla, aby sme šli po raňajkách do knižnice, tam by sme mohli mať trochu súkromia a vymyslieť, čo stým spravíme.“

Harry sa na nich vďačne usmial. „Ja...fajn. Decká vďaka, že mi pomáhate a podporujete ma.“

„Jasné Harry, sme predsa priatelia. Navyše, ak sa ti to podarí tak to bude snáď väčší úspech ako porážka Voldemorta... hoci, ak je pravda čo si povedal Hermione... tvoje šance sú pomerne veľké.“  

Harry troška zneistel. „No neviem Ron. Povedal by som, že on je ten najtvrdohlavejší muž na svete...a keď si vzal do hlavy, že nie je žiadna reálna šanca, že by som ho mohol mať rád... navyše netreba zabúdať na to, že je to profesor a to je celkom proti jeho morálnym hodnotám...“

„Neboj sa uvidíš vymyslíme to tak, že nebude schopný držať sa od teba ďalej! A to že ej voj profesor... hmm to by mohol byť problém v prípade, že by si nebol plnoletý a to ty si. Navyše školu už navštevuješ len dobrovoľne, takže ani on by z toho nemal mať žiaden problém. Ale ak ti mám povedať pravdu, z toho čo som počul by som povedal, že ani jeho morálne zábrany nie sú až tak veľké. Inak by sa na teba nemyslel spôsobom, akým na teba zrejme myslí!“ Ron to povedal tak presvedčivo, že mu Harry skutočne uveril a neistota z neho opadla. Túžia po sebe navzájom, tak by to predsa nemal byť žiaden problém!

Raňajky ubehli v pokojnej atmosfére, za družného hovoru. Potom sa spoločne vydali do knižnice, kde si našli tiché miesto. Usadili sa okolo malého stolíku a okolie zabezpečili kúzlami tak, aby sa mohli nerušene rozprávať bez obáv, že by ich niekto vyrušil alebo by si ich vypočul niekto neželaný.

„Tak Harry, trochu som o tom rozmýšľala. Na začiatok by asi bolo dobré aby si sním skúsil tráviť trochu viac času. Musíš sa zdržovať v jeho okolí. Je prekvapujúce, že to hovorím, ale zrejme sa budeš musieť snažiť získať čo najviac trestov...“ 

„Počkaj Hermi, myslím, že tresty nie sú najlepšie riešenie. Iba by si myslel, že ním pohŕdam a svojou prácou na hodine sa mu vysmievam a to nechcem. Cez prázdniny sme spoločne celkom dobre vychádzali...nemôžem to všetko pokaziť...Myslím, že mám lepší nápad. Veď viete, že po škole by som to chcel skúsiť ako čaromedik, ale na to aby ma prijali musím perfektne ovládať elixíry. Po Voldemortovej smrti som sa snažil dohnať všetko čo som zanedbal a študoval som aj materiály navyše, ale...obávam sa, že moje výsledky počas posledných dvoch mesiacov nestáli za veľa... rozmýšľal som nad tým, že by som ho požiadal o doučovanie. Bolo by to ideálne riešenie. Spojil by som tak príjemné s užitočným.“ 

„Super, tak teda prvý krok je jasný. Zatiaľ nám to ide skvelo!“ Zvolal nadšený Ron. Hermiona sním súhlasila, ale bolo jej jasné, že toto stačiť nebude. Na chvíľu sa zamyslela a potom sa Rona spýtala: „Ron? Ako je na tom teraz Charlie s Dracom?“

„Ehm, Čo? Prečo ťa to zaujíma?“ vyzvedal Ron. „Len mi odpovedz. Potom ti vám to vysvetlím.“

„Fajn.“ Povzdych si Ron. „No vieš, že medzi nimi je to búrlivé. Chvíľu sú spolu potom sa pohádajú len aby sa mohli dať do mesiaca znovu dokopy. Teraz zrovna sú myslím pohádaný, ale nič vážne to nie je. S Georgeom som sa stavil. Povedal , že do dvoch rokov sa vezmú. Ja tvrdím, že to stihnú do roka.“ Dopovedal so smiechom. „No, to je myslím fajn. V každom prípade, rozmýšľala som, že by sme sa spýtali Draca, či by bol ochotný nám pomôcť.“

„Čo a ako?“ chcel vedieť Harry. „No, myslím, že profesor bude potrebovať trochu postrčiť, aby o teba prejavil svoj záujem. Rozmýšľala som o tom, že by si požiadal Draca, aby predstieral, že spolu chodíte. To by mohlo zabrať. Minimálne by si uvedomil, že aj tebe sa páčia muži. Predsa do teraz si sa na verejnosti vždy hlásil skôr ku dievčatám.“ Vysvetlila mu Hermiona svoj plán. Harry sa tváril zamyslene a zvažoval to čo mu Hermiona navrhla. Ten nápad sa mu celkom pozdával. Ron bol však iného názoru. „Hermiona to nemôžeš myslieť vážne! Práve som ti tu povedal aký je medzi nim a mojim bratom vzťah a ty tu navrhneš aby sním začal Harry chodiť? Si normálna!“ Kričal na ňu rozhorčene.

„Ron láskavo sa upokoj! Povedala som, že by to iba predstierali. Rozumieš? PREDSTIERALI! A ak by stým Draco súhlasil, napísal by si Charliemu list, aby vedel o čo sa jedná. Obávam sa, že by bolo treba mu vysvetliť, Harryho situáciu. Nevadilo by ti to?“ pozrela sa na Harryho, ktorý jej naznačil, že stým súhlasí. „A myslím, že je tu šanca, že by to Charlieho popohnalo k tej svadbe, aby si svojho draka poistil.“ Povedala nakoniec Ronovi. Ten počúval, čo mu vravela a uvažoval o tom. Je pravda, že ak by to bratovi vysvetlil mohlo by to byť v pohode. Navyše, je ešte otázne či bude Draco súhlasiť. Najviac ho však presvedčila ta poznámka o možnom urýchlení svadby. Vidina víťazstva nad Georgeom ho nadchla. Hermiona videla, ako sa na Ronovej tvári nakoniec objavil súhlas a nadšenie. Svojho priateľa už poznala a bola si istá, že zmienka o tom ako by sa jeho šance na výhru mohli zvýšiť, ho o jej nápade zaručene presvedčia.

„Tak fajn, decká fakt vám ďakujem za vašu pomoc. Cením si to a myslí, že by som mohol mať šancu!“ Harry sa nadšene postavil z kresla a chystal sa odísť. „Idem pohľadať Snapea a poprosím ho o to doučovanie. Na čo čakať?“

„Hej Harry počkaj ešte. Teraz by si ho hľadal po celom hrade, to nemá význam. Počkaj na obed. Keď budeš vidieť,  že odchádza z veľkej siene odchytíš si ho na chodbe. A ak by náhodou nešiel na obed na večeri to máš isté. Teraz ideme von a zalietame si na metlách. Potrebuješ sa trošku uvoľniť. Ak budeme mať šťastie, mohli by sme usporiadať aj malý metlobalový zápas!“ zastavil ho Ron a predniesol mu svoj návrh. Ani len nepočkal na Harryho odpoveď, nadšene sa postavil a ťahal ho z knižnice. Nedostali sa však ďaleko, lebo do cesty sa postavila pobúrená Hermiona. „Stop! Už. Ani Krok! Keďže sme sa už tak pekne zoskupili v knižnici, treba to využiť. Tento rok skladáme MLOKy takže je treba poctivo sa pripravovať. Hlavne ty Harry, ak chceš ísť študovať za čaromedika budeš potrebovať tie najlepšie výsledky. To sa vlastne týka aj teba Ron, do  aurorského kurzu nevezmú každého. Takže som už nachystala plán, čo si dnes zopakujeme. Do obedu by sme mali stihnúť...“ Hermiona pokračovala vo výklade svojho študijného plánu pre dnešný deň, no chlapci ju už nepočúvali. Vymenili si pohľady plné zdesenia a následnej rezignácie, nechali sa odtiahnuť späť do kresiel a poslušne sa začítali do kníh, ktoré pred nich položila. V tejto chvíli nezáležalo na tom, že sú obaja už dospelý muži, ktorí bojovali vo vojne, denno-denne bojovali o vlastný život a v boji boli nútený život vziať. Nezáležalo ani na tom, že jeden z nich bol Chlapec-Ktorý-Prežil a oslobodil čarodejnícky svet od najhoršieho a najobávanejšieho čarodejníka súčasnej histórie. Nie, ani jeden z nich sa neodvážil odporovať príkazu tejto mladej ženy, ktorá bola presvedčená, že práve teraz je ten pravý čas na štúdium.   

Keď z knižnice nakoniec odišli, obed už bol v plnom prúde. V sieni bolo iba niekoľko študentov. Počas víkendov bola Veľká sieň vždy prázdnejšia. Usadili sa trochu bokom, aby sa mohli pozhovárať bez obáv, že by niekto z prítomných načúval. Harry sa nádejne pozrel k učiteľskému stolu a hľadal tam profesora elixírov. Pozrel sa na všetky prítomné tváre a potom uprel smutný pohľad na jedlo, ktoré sa pred nim zjavilo. „Nie je tu.“ Povzdychol si sklamane. „Tušil som, že tu už nebude. Vždy odchádza skoro a my sme v tých knihách boli zahrabaný pridlho!“

„Hej Harry upokoj sa. Veď sa nič nestalo. Ani nemôžeš s istotou povedať, či tu skutočne bol. Vieš predsa veľmi dobre, že na obed chodí nepravidelne. Počkaj do večere, na tú príde vždy. Budeš mať dostatok času na to aby si sa sním pozhováral. Teraz sa hlavne najedz!“

„Veru Harry. Počúvaj Hermionu, veď vieš že má skoro vždy pravdu. A bol by takmer hriech, keby sme tu to jedlo nechali.“ Súhlasil Ron s plnými ústami.

„Ron vážne, mal by si sa naučiť troche slušnosti. Keď ťa vidím takto hltať to jedlo, celkom ma prechádza chuť.“ Vyčítal mu jeho priateľka. Na druhú stranu videla, že Harryho to presvedčilo a s chuťou sa pustil do jedla, ktoré im prichystali rokfortský škriatkovia.

„Tak čo budeme robiť teraz?“ spýtal sa Harry po tom čo dojedli. „Mal som v pláne ísť za Snapeom, ale tento plán padol... Možno by som mohol skúsiť nájsť Draca? Poprípade by som mu mohol poslať sovu s listom, aby sme sa stretli.“

„Nie, myslím, že to môže ešte chvíľu počkať. Navrhla by som, aby si stým počkal do doby, kým na seba upútaš profesorovu pozornosť.“

„Hermi, skutočne si myslíš, že je potreba na seba upútavať viac jeho pozornosti?“

„Ach Harry, ale samozrejme! Sám si povedal, že sa bude snažiť na teba nemyslieť. Musíš mu toto rozhodnutie nabúrať, aby o tebe začal znovu rozmýšľať. Potom príde na radu Draco. Budeme dúfať, že v ňom vyvolá aspoň trochu žiarlivosti.“

„Ehm, ako myslíš. Trocha logiky to dáva. V tomto ti budem radšej dôverovať...Ron, myslíš, že by sme si mohli ísť teraz zahrať ten metlobal? Alebo si aspoň trochu zalietať. Bolo by fajn trochu si prevetrať hlavu a na všetko zabudnúť.“

„Samozrejme rád si zalietam. Už sme si dávno neboli zalietať. Bež na ihrisko a rozlietaj sa. Ja skúsim zohnať dostatok deciek na menší zápas.“ Ron sa postavil od stola a tak ako povedal, rozbehol sa smerom k chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Harry nad jeho nadšením len potriasol hlavou, ale musel uznať, že aj sám sa veľmi teší. Už to bola dosť dlhá doba, čo si bol naposledy zalietať. 

***

Z metlobalového ihriska odišli až keď sa už začalo stmievať. Prvú hodinu spolu s Ronom iba lietali a skúšali si rôzne akrobatické kúsky. Potom sa ku ním pridali spolužiaci, niektorý aj s iných fakúlt. Rozdelili sa do družstiev a odohrali niekoľko krátkych zápasov. Teraz práve opúšťali sprchy, ktoré museli nevyhnutne navštíviť a uberali sa na večeru. Harry sa schválne zdržal trochu pozadu, lebo sa chcel s Ronom porozprávať osamote. „Ron, vďaka, že si ma donútil ísť na chvíľu von a tiež za to, že si zorganizoval tie zápasy. Už si ani nepamätám, kedy som hral naposledy. Tak uvoľnene ako teraz som sa necítil už celé veky.“

Ron sa na  Harryho iba usmial a chytil ho okolo pliec. „To bola samozrejmosť kamoško. Potreboval si vypnúť a čo je na relax lepšie ako metlobal? Navyše, chcel som si s tebou zahrať. Odkedy nemôžeme hrať za fakultné družstvo, veľmi sme si nezahrali.“

„Vieš Ron, chcel som sa ťa na niečo opýtať. Ako je možné, že si tak v pohode prijal fakt, že sa mi páči zrovna Snape? Vieš keby som bol úplne sám sebou, asi by som vám to nepovedal. Bál by som sa znechutenia a odmietnutia z vašej strany. Predsa, som evidentne gay a navyše slintám nad naším profesorom... Ja, ak mám byť úprimný, očakával by som od teba skôr hysterický záchvat...alebo možno, že už so mnou neprehovoríš ani slovo. Predtým som sa nad tým nezamýšľal, ale teraz som celkom zvedavý. “

Ron sa na kamaráta vážne pozrel. „Harry, ty si hlavne musíš  uvedomiť, že v kúzelníckom svete homosexuálov nikto neodsudzuje. Predsa len, asi by to bolo divné vo svete, kde môžeš pomocou kúzel meniť svoj vzhľad a telo prakticky každú hodinu. Navyše je tu ten drobný fakt, že aj môj brat chodí s chalanom a neodsudzujem ho za to. A teba by som taktiež nemohol, veď aj ty si pre mňa ako brat... Avšak to, že sa ti páči zrovna Snape...no to bol pre mňa riadny šok. Najprv som si myslel, že si z nás robíš len srandu a to ako si sa správal bolo len divadlo okolo, ale potom som pochopil, že to čo hovoríš je pravda. Vieš, ja som bol skutočne nahnevaný. Zdal sa mi, že si zradil mňa a tie roky, keď sme proti nemu spoločne stáli. Ty si bol však tak zúfalý, že si si to ani nevšimol. Keď som sa upokojil a pozrel som sa na to s chladnou hlavou, už mi to tak divné nepripadalo. Predsa, strávil si sním kopu času v dobe, keď si sa snažil o to aby ho neuväznili a zrejme si ho spoznal tak, ako ja nie. Navyše, dôverujem tebe kamoško a verím, že vieš čo robíš. Preto ťa budem plne podporovať... Od toho sú predsa priatelia nie?“

Harry na svojho ryšavého kamaráta zarazene pozeral. To čo mu povedal ho hlboko dojalo. Navyše skutočne nečakal od neho tak chápavý názor, ale o to vďačnejší bol.

„Harry, teraz si už ale fakt musíme pohnúť,  za poobedie sme spálili neuveriteľné množstvo energie, ktoré je teraz potreba nahradiť. Navyše myslím, že si chceš po večeri niekoho odchytiť či nie?“