Choď na obsah Choď na menu
 


14.Kapitola

20. 4. 2017

Rozhodnými krokmi sa vydal k Severusovým komnatám pričom okolité dianie vôbec nevnímal. Preto hlasne vykríkol, keď ho spoza rohu schmatli niečie ruky...

 

Jeho výkrik bol však okamžite umlčaný. Jedna z rúk sa  pevne pritisla na jeho ústa vďaka čomu nebol schopný povedať jediné slovko. Možnosť volať o pomoc teda musel zavrhnúť.  Musel sa spoľahnúť iba sám na seba a na svoje vlastné schopnosti. To znamenalo, že sa potrebuje dostať k prútiku a ten má ukrytý v puzdre, ktoré má pripevnené na ruke. Napol všetky svaly a zatlačil na ruku ktorá ho pevne zvierala okolo pásu v snahe oslobodiť sa. Neznámy útočník však spevnil svoje zovretie a navyše mu chytil pravú ruku, akoby vedel že tam má ukrytý svoj prútik. Harry začínal prepadať panike. Nech ho už napadol ktokoľvek, neohrozuje iba jeho. Nie, teraz už nehrozí nebezpečenstvo iba jemu ale aj jeho dieťaťu. Mágia reagujúca na jeho paniku v ňom začala vrieť. Rozpínala sa v ňom s jediným cieľom: Pomôcť. Ochrániť. Harry sa ku tej sile natiahol a chystal sa ju uvoľniť a zneškodniť tak útočníka.

 

„Pššt Pán Potter, pokoj... To Vám ešte nikto nepovedal, že pohybovať sa sám po Slizolínskom území je nebezpečné?“ Ozval sa za ním pobavene známy hlas. Harry najprv prekvapene stuhol no potom si s úľavou vydýchol. Rozbúrená mágia sa takmer okamžite upokojila. Akoby ten hlboký hlas, ktorý tak miloval vyslovil mocné kúzlo... „Čo tu robíš, hmm?“ zašepkal mu Severus do ucha pred tým ako mu naň vtisol bozk. Harry mu nemohol odpovedať, ruka ktorá bola ešte stále na jeho ústach mu v tom bránila. No ani tá nedokázala utíšiť túžobný ston, ktorý sa vydral z Harryho hrdla. Adrenalín ktorý mu doteraz ovládal telo sa závratnou rýchlosťou menil na túžbu. „Nič? Žiadna odpoveď? Za kým si sa tak ponáhľal, že si si ma ani nevšimol?“ šepkal mu Severus ďalej do ucha, no Harrymu sa zdalo, akoby v jeho hlase započul žiarlivosť. Prekvapene sa otočil- ani nepostrehol, kedy železné zovretie okolo jeho tela tak povolilo. „Čo- čože?“ spýtal sa Harry neveriacky. Ako však pokračoval, jeho tón sa menil na čím ďalej, tým viac nahnevaný. „Ty... ty si skutočne myslíš, že by som sa sem tak ponáhľal len pre to, aby som sa tu s niekým stretol? To nemôžeš myslieť vážne! Keď ťa to tak zaujíma, tak som sa náhlil do tvojich komnát! Chýbal si mi a dúfal som, že tam by som sa tam mohol cítiť lepšie.“ Pozeral sa urazene na Severusa, ktorého sprvu prekvapený výraz sa rýchlo zmenil na potešený a veľmi spokojný. „Tak ja som ti chýbal? To je dobre, veľmi dobre. Takže... čo urobíš, keď ma tu teraz máš?“ spýtal sa ho vyzývavo.

 

Harryho reakcia sa však vôbec nezhodovala s jeho očakávaním. V Severusových predstavách sa na neho Harry vrhol s takou dravosťou, že sa ledva dostali za dvere jeho komnát. Skutočnosť však nemohla byť viac odlišná. Harry sa od neho odtiahol a premeriaval si ho urazeným pohľadom. „Čo urobím? Teraz sa otočím a odídem preč... Ty si zrejme očakával, že len čo odídeš z hradu využijem možnosť a vrhnem sa po inom... tak fajn! Idem splniť tvoje očakávania.“ Nakričal na neho naštvane pred tým ako sa otočil na päte a vyrazil preč. Úprimne, Harry nevedel ani sám vysvetliť, prečo sa cíti tak podráždene. Severus v skutočnosti nič tak hrozné nepovedal. Navyše, bol skutočne nesmierne rád, že ho opäť vidí. Napriek tomu bol teraz neskutočne rozhnevaný a nevedel čo by mohol spraviť. Momentálne nerozumel sebe ani svojim pocitom...To ho tie hormóny až tak ovplyvňujú?

 

Severus tam medzitým stál, neschopný akéhokoľvek pohybu a nechápajúco sa pozeral na odchádzajúceho Harryho. Keď prekonal prvotný šok, naštvane vykríkol: „Nech ťa ani nenapadne, že teraz odídeš!“ no rovnako účinne mohol kričať aj za hluchým. Mladíkov krok ani len nezaváhal. To Severus vyprovokovalo ešte viac a tak sa ráznym krokom vydal za ním. Keď ho dobehol, chytil ho za ruku a pritiahol späť. „Harry.“ Zavrčal na neho výhražne, keď sa mu pokúsil mladík vyšmyknúť.

 

Keď Harry začul ten výhražný tón, zarazene sa na Severusa pozrel. Vyzeral byť skutočne naštvaný. Mimovoľne ho tiež napadlo, ako sa asi bude tváriť, keď zistí o dieťati. Následkom toho ho zaplavil priam panický strach- strach z toho čo by sa mohlo stať, strach o ich dieťa... Jeho hrôza sa mu musela odzrkadliť aj vo výraze, pretože Severusov výraz sa v okamihu zmenil. Upokojil sa, zjemnel. „Harry, no tak. Čo sa deje? Odkedy som ťa dnes stretol si nejaký divný. Vieš predsa, že by som ti nikdy neublížil. Vieš to, však?“ prihováral sa mu upokojujúco. Počkal kým mu Harry trochu rozpačito prikývne a potom si ho jemne pritiahol do náruče. Sklonil sa a šepotom pokračoval: „Ja sa nechcem hádať, Harry. Prosím, odpusť mi, čo som predtým povedal. Ja... nemyslel som to zle. Veď ja viem, že by si sa nikdy s nikým neschádzal za mojim chrbtom. Nebudeme sa preto viac hádať, dobre?“ spýtal sa naliehavo.

 

Harry sa trošku neisto usmial. „To je v poriadku. Som to skôr ja, kto by sa mal ospravedlniť. Ty si nič zlé nespravil...veď ja som vedel, že ma z ničoho neobviňuješ... ani neviem, prečo som tak reagoval. Jednoducho, zrazu som bol hrozne podráždený. Asi toho na mňa bolo za ten týždeň trochu veľa... Prepáč mi to.“ Zašepkal a privinul sa k Severusovi. Tvár si zaboril do jeho hábitu a zhlboka vdychoval jeho vôňu. Áno, toto je presne to, čo mu posledné dni chýbalo. Harry spokojne postrehol, že Severus zaboril nos do jeho vlasov a rovnako si užíva jeho prítomnosť. „Tak neuveriteľne si mi chýbal Harry. Už som to na tej konferencií nemohol vydržať. Zmizol som odtiaľ hneď pri prvej príležitosti. Z predstavy, že by som tam mal byť ešte aj zajtra sa mi priam zdvíha žalúdok. Tu je to správne... a v mojich komnatách by to bolo ešte o mnoho lepšie.“

 

Harry cítil ako ho Severusov dych šteklí vo vlasoch a pri jeho slovách sa mu srdce radostne rozbúchalo. Niekoľko krát rýchlo zamrkal, aby zahnal slzy ktoré sa mu od samej radosti hnali do očí. „Áno, tvoje komnaty by boli skutočne lepšie.“ Zazubil sa na Harry keď konečne ovládol svoje emócie. Severus už viac počuť  nepotreboval. Trochu od mladíka po odstúpil, aby sa vzápätí zohol a zdvihol si ho do náruče. Harry prekvapene skríkol a potom s hraným pobúrením zvolal. „Severus Snape, okamžite ma pusti. Rozumieš!“ Severus sa na neho len pobavene uškrnul. „Iste a tebe opäť napadne, že by si mi mohol utiecť.“ Povedal sarkasticky a posunul si Harryho pohodlnejšie v náručí.

 

 Harry sa ešte chvíľku tváril urazene, no potom ho to prestalo baviť a tak si našiel novú zábavu. Svoju pozornosť zameral na kúsok odhalenej kože na Severusovom krku. Pritisol sa na to vyzývavé miesto a jemne ho pobozkal, čím si vyslúžil Severusové zavzdychanie. To ho povzbudilo a tak ho na to miesto opäť pobozkal, no teraz sa mu venoval o niečo viac. Jemne ho nasal do úst aby ho mohol ochutnať. „Pozor na svoje činy, pán Potter.“ Zareagoval Severus na Harryho počínanie a zrýchlil svoj krok. Našťastie nebol od svojich komnát príliš ďaleko, inak by to zrejme nevydržal. A psychickú ujmu, ktorú by spôsobil svojim študentom v prípade, že by ho videli ako si Harryho berie niekde opretého o stenu.... Nie to by si nechcel vziať na zodpovednosť. Aj tak bude musieť ísť ráno skontrolovať ošetrovňu, lebo ak ich dnes na tej chodbe náhodou niekto videl, nikde inde skončiť nemohol...

 

Všetky podobné myšlienky však vytesnil z mysle v okamihu, keď sa za nimi zavreli dvere jeho komnát. Opatrne položil Harryho na zem a za ramená si ho otočil čelom k sebe. Ďalej už na nič nečakal a prišpendlil roztúženého mladíka k studenej stene. Vrhol sa na jeho ústa a privlastňoval si každú ich časť. Neschopný ďalej zadržiavať svoju túžbu sa bokmi vyklenul proti tým Harryho a obtrel sa o jeho pevnú erekciu. To donútilo oboch mužov hlasno zavzdychať. Severusové ruky sa z ramien presunuli cez hruď na boky až sa nakoniec zastavili na Harryho pevnom zadku.

 

Keď sa potreba vzduchu stala neúnosnou, opustil jeho ústa a vrhol sa preskúmavať odhalenú kožu. Po čeľusti sa presunul na krk, po ktorom nechal putovať svoj jazyk. Vychutnával si jeho známu a tak opojnú chuť. Harryho tým priháňal k šialenstvu a tak len bezmocne vyrážal bokmi v snahe dosiahnuť vrcholu. Severus si bol vedomý toho, že ani jeden dlho nevydržia a tak sa mierne prikročil, chytil Harryho pod stehnami a vyhupol si mladíka do náručia. Harry si omotal nohy okolo Severusových bokov a tým zvýšil vzájomné trenie.

 

O malú chvíľu ležali obaja nahý vo veľkej posteli, pričom si neuvedomovali ako sa do spálne dostali ani to, ako sa vyzliekli. Navzdory predchádzajúcej vášni sa teraz Severus pomaly a zmyselne posúval po Harryho hrudi dolu. Jeho jazyk po sebe zanechával vlhkú stopu. Bradavkám venoval extra pozornosť, čím prinútil Harryho prosiť. Keďže ho nechcel trápiť, posunul sa ešte nižšie. Vyhľadal Harryho tvár a uzamkol svoj pohľad s tým jeho. Bez toho aby očný kontakt akokoľvek prerušil, pootvoril ústa a vsal špičku Harryho pulzujúceho penisu. Jazykom skĺzol po citlivom žaludi, predtým ako ho celý pohltil, len aby sa opäť stiahol. Mladík prekvapene zastonal, keď jeho erekciu ovanul chladný vzduch.

 

„Viac, prosím.“ Zastonal zúfalo. Severus sa spokojne usmial a olizol kvapôčky túžby ktoré sa leskli na špičke. Severus nakoniec vypočul Harryho prosby a vsal jeho penis hlboko do úst. Potom začal sať. Harry sa cítil ako v nebi. Potešenie sa blížilo k hranici únosnosti. Už nestonal. Teraz už kričal potešením. A keď na vstupe do svojho tela ucítil Severusov prst, nevydržal a s jeho menom na perách vyvrcholil. Orgazmus na neho prišiel tak silno až na chvíľku omdlel. Musel- lebo keď prišiel k sebe, mal už v sebe tri Severusové prsty, ktoré si ho dôkladne pripravovali aby ich o okamih mohlo nahradiť niečo... omnoho príjemnejšie. To bola tiež chvíľa, kedy sa Harry rozhodol, že bol pasívny už dosť. Posadil sa a pobozkal Severusa ktorý to v tej chvíli nečakal. Využil jeho prekvapenie vo svoj prospech a vymenil ich pozície. Severus teraz ležal na posteli a Harry sa usadil rozkročmo na neho. Opäť ho pobozkal. Sprvu len vláčny bozk sa rýchlo zmenil na vášnivý boj.

„Harry...už to viac nevydržím. Musím byť v tebe.“  Zašepkal zadýchaný Severus. Harry sa na neho šibalsky pozrel a pomaly sa začal presúvať dole. Veľmi pomaly. „Prosím!“ zašepkal profesor frustrovane. Harry pochopil, že už je čas prestať provokovať a tak sa nadvihol a pomaly začal dosadať na Severusovu trčiacu erekciu. Severus takmer zaplakal pocitom blaženosti, ktorý sa nim prelial keď sa ponoril do Harryho útrob. Mladík chvíľku vyčkal, kým si privykne na pocit plnosti a potom sa začal pomaly hýbať. Severus, ktorý bol už dávno za bodom kedy sa bol schopný ovládať mu vychádzal v ústrety.

 

Obaja muži hlasito oddychovali a neúprosne sa  blížili k vrcholu. „Už budem Harry. Poď so mnou.“  Zachrapčal Severus keď už viac nemohol vydržať. Harry ešte posledný raz pohladil svoju erekciu a urobil sa súčasne so svojim milencom. Vysilene sa potom zvalil vedľa Severusa a takmer okamžite zaspal. Keď sa Severus spamätal z práve prežitého orgazmu, kúzlom ich očistil a prehodil cez oboch deku. Chytil spiaceho Harryho do náruče a potom rovnako vysilený  zaspal.

***

Harry sa v posteli pretočil  prvá vec, ktorú zaregistroval bola, že je v nej sám. Najprv rýchlo zauvažoval, či sa mu včerajší večer náhodou iba nesníval, no stačilo otvoriť oči a s istotou mohol tvrdiť, že je v komnatách Majstra elixírov. S radostným úsmevom sa posadil a bol odhodlaný nájsť Severusa. Zrejme bude vo svojej pracovni opravovať eseje, ktoré študenti písali počas celého týždňa. S jasným cieľom sa vybral k dverám do obývacej izby odkiaľ by potom prešiel do pracovne- možno by sa ešte cestou zastavil v kuchyni, veď v predchádzajúcich hodinách spálil mnoho energie- no k ani jednému z týchto miest sa nedostal. V okamihu ako sa postavil sa mu dvihol žalúdok a on mal čo robiť, aby stihol dobehnúť na záchod. Danú chvíľu bol neskutočne rád, že tu Severus nikde nie je. Keď sa mu žalúdok aspoň trochu upokojil, spláchol záchod a vypláchol si ústa. Ešte chvíľu zotrval v kúpeľni, len pre prípad, že by mu bolo opäť zle. Našťastie to vyzeralo byť všetko v poriadku a tak sa rozhodol nasledovať predchádzajúci plán a pôjde nájsť Severusa- len tú kuchyňu radšej vynechá.

 

Tak ako predpokladal našiel ho sedieť vo svojom pohodlnom kresle. Na stole mal nádobku s brkami a kalamár so svojim povestným červeným atramentom. Harry zostal stáť opretý o zárubne a pobavene ho sledoval ako s takmer fanatickým potešením škrtá text a pripisuje svoje vlastné komentáre.  Tak to bude mať nejaký chrabromilčan isto radosť... pomyslel si Harry a široký úsmev mu rozžiaril tvár.

„Zdá sa vám tu snáď niečo vtipné, pán Potter?“ spýtal sa Severus bez toho, aby odtrhol pohľad od opravovanej práce.

„Ale nie, len som si pomyslel akú radosť bude mať ten úbohý Chrabromilčan, čo ti odovzdal ten pergamen.“

„Myslíš? Neviem ako on, ale mne radosť určite spravil... toľko strhnutých bodov len tak zadarmo...“ skonštatoval potešene. Dopísal svoje hodnotenie a odložil pergamen na kôpku s opravenými prácami. Až potom sa po prvý krát pozrel smerom ku dverám, kde stál Harry. Pobavenie ho ihneď opustilo. „Merlin Harry! Čo sa ti stalo? Si v poriadku? Lebo vyzeráš teda hrozne.“ V hlase sa mu jasne odrážala starosť a obavy ktoré ho pri pohľade na neho zaplavili.

„Ale samozrejme. Len... bolo mi trošku zle. Ja... zrejme som niečo zlé pojedol. Už je to ale v pohode.“ Odpovedal mu Harry no do očí sa mu pri tom nepozrel. Vedel, že by mu mal všetko povedať, ale bál sa. Bol rozhodnutý ešte chvíľu počkať, najprv si vychutná to, že je Severus späť.

„Koľko je vlastne hodín? Som totiž pomerne hladný. Hoci asi by som nemal nič ťažké... možno nejaké sušienky. Pridal by si sa na večeru ku mne?“

 

Samozrejme že sa pridal. Chcel si skontrolovať, či je Harry skutočne v poriadku. Zatiaľ čo Harry opatrne chrúmal akési keksíky a zapíjal ich čajom, sám si pochutnával na skvelom bažantovi na červenom víne, ktoré mu pripravili Rokfortský škriatkovia.

„Tak Severus, prezraď, čo zaujímavé sa dialo na tej tvojej konferencií? Objavili sa nejaké nové užitočné elixírové počiny?“ Nadhodil Harry keď, mu už Severusov uprený, skúmavý pohľad začal byť nepríjemný.

„No, aby som bol úprimný čakal som toho trochu viac... Ale aj napriek tomu sa tam objavilo zopár zaujímavých výtvorov. A niektoré od takých ľudí, od ktorých by som to vôbec nečakal. Jeden Majster z dračej rezervácie vytvoril elixír, ktorý ti umožní nadviazať isté spojenie s drakom. Ten elixír musí vypiť dráča aj chovateľ raz za mesiac po celý rok a potom by sa medzi nimi malo spojenie umožňujúce sa dorozumievať. Používajú to na draky, ktoré nemajú matku. Ďalej vyvinuli novú formu elixíru na zlepšenie zraku. To je niečo čo by ťa mohlo zaujímať. Elixír ktorý zrejme použili pri tvojej liečbe je len dočasný do dvoch rokov začne jeho účinok vyprchávať a je potreba ho aplikovať znovu. No tento nový elixír by mal opraviť tvoj zrak natrvalo. Ešte to bude chcieť pár testov a doladiť posledné detaily ale je to rozhodne sľubný projekt... No aj tak najväčším prekvapením bolo, keď sa na dnešnej prezentácií zjavili Weasleyovské dvojčatá. Tí dvaja dokázali vždy vytvoriť podivuhodné elixíry, ale to s čím prišli by som na nich rozhodne netypoval. Vytvorili elixír, vďaka ktorému môžu muži otehotnieť... iste podobné elixíry už existujú no ich účinnosť je chatrná...rovnako ako chuť. Weasleyovci tú vec s chuťou vyriešili spôsobom sebe vlastným. No musím uznať, že nápad zmiešať elixír s vínom bol takmer geniálny...Aj tak mi však nejde do hlavy, prečo by práve oni dvaja vytvárali elixír na mužské tehotenstvo. Ani jeden z nich mi nepripadá ako gay... Možno to robili pre Charlieho? Bolo by to možné, lebo vraveli, že už majú jedno úspešné otehotnenie, aj keď v záujme zachovania súkromia nám meno neprezradil....“ Koniec svojho dlhého monológu už Severus ani nehovoril Harrymu, skôr len nahlas premýšľal nad tým, čo mu vŕtalo v hlave. Aj preto mu trvalo pomerne dlho, kým si všimol, že Harry akosi podivne stíchol a úplne stuhol. Vzápätí sa vyškriabal na nohy a veľmi rýchlo vybehol z profesorových komnát.

 

Ani sám nevedel kam beží, ale vedel že pri Severusovi teraz zostať nemôže. To čo povedal... jednoducho spanikáril. Preto bol rád, keď sa ocitol pred dverami na ošetrovňu. Už pomalšie vošiel dnu a našiel madam Pomfreyovú. Tá keď ho uvidela, na nič nečakala, chytila ho za ruku a odviedla k najbližšej posteli prinútila ho sadnúť a zo skladu privolala upokojujúci elixír. „Nech sa páči, pán Potter. Nech už sa vám stalo čokoľvek, mali by ste vedieť, že stres bábätku neprospieva... a nadmerné užívanie elixírov taktiež...“

„Ja ďakujem vám. Môžem tu ešte pár minút zostať? Ja, asi by som ocenil chvíľku ticha a samoty...“ požiadal ju Harry s nádejou. Ošetrovateľka si ho chvíľu skúmavo prezerala- predsa len, Harry sa vždy snažil z ošetrovne ujsť, nikdy ju neprosil o to, aby tu mohol zostať. Nakoniec však musela uznať, že to pre neho bude prospešné a tak mu kývla na súhlas. Harry sa s pocitom úľavy zvalil na posteľ a vychutnával si príval blahodarného pokoja, ktorý ho v dôsledku elixíru pohlcoval. Veľmi dobre si uvedomoval, že už opäť spanikáril... Dnes sa vôbec správal akosi detinsky... Avšak vôbec nečakal, že sa dvojčatá tej konferencie zúčastnia. Síce spomínali, že sa tam chystali- ale to bolo ešte predtým ako sa dozvedeli o jeho tehotenstve. Po tom odhalení akosi nepočítal s tým, že by tam šli... Na druhú stranu, nemali dôvod zostať doma...

 

S povzdychom zhodnotil, že nemá zmysel o tom uvažovať. Čo je teraz dôležitejšie, ako to všetko vysvetlí Severusovi? Nevedel... Zo zamyslenia ho vytrhol zvuk zatvárajúcich sa dverí. Pozrel sa tým smerom a uvidel tam Hermionu, ako sa opiera rukami o kolená a lapá po dychu. Zároveň však vyzerala akoby jej spadol kameň zo srdca a oči mala uprené na Harryho. „Merlin vďaka Ti! ...Tak tu si...“ zachrčala sťažka. Ešte niekoľko krát sa zhlboka nadýchla a potom spustila: „Harry, nahnal si nám taký strach! Ako si to predstavuješ len tak zmiznúť a nikom nič nepovedať? Keď si ušiel, Draco bol zúfalý. Bolo mu ľúto, že nám to prezradil. Jednoducho predpokladal, že by si nám to povedal sám. V čo ostatne dúfam aj ja... ale to nie je vôbec podstatné! Už dobrú hodinu beháme po hrade a snažíme sa ťa nájsť. Najprv sme si mysleli, že si vo svojej izbe a jednoducho nás nechceš vidieť. No keď si neprišiel ani na večeru, jednoducho sme zrušili kúzla ktoré zabraňovali otvoreniu dverí. Potrebuješ totiž jesť a tak sme nechceli aby si kvôli nám vynechával večeru. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme ťa tam nenašli.“ Tón jej hlasu bol jasne vyčítavý a Harry sa cítil ako malé dieťa, ktoré práve dostalo prednášku od svojej mami.

 

„Prepáč Hermi... ja chcel som byť skutočne chvíľku sám. Navyše, Severus mi hrozne chýbal a tam som išiel do jeho komnát,“ vtom sa Harry zasnene usmial, keď sa mu cesta do žalárov opäť vybavila. „Stretol som ho tam vieš? Chýbal som mu a tak prišiel z konferencie skôr.“

„Tak to je skvelé Harry!“ zvolala Hermiona nadšene. Bola rada za svojho priateľa, vedela že sa cítili trochu sám. Preto bola prekvapená, keď Harryho výraz zosmutnel.

„Neviem či je to tak skvelé... Teda som samozrejme rád, že je späť a tak, ale... trochu sa toho bojím. On, rozprával o tom, čo sa udialo na tej konferencií a...“ Harry si strápene povzdychol. V danej chvíli bol veľmi vďačný za upokojujúci elixír. „...boli na nej aj Fred s Georgeom a predstavovali svoj elixír.“

Hermiona na neho prekvapene vyvalila oči. „Panebože! Harry,“ nadniesla opatrne. „Povedal si už o tom Severusovi?“ Harry na odpoveď iba záporne zavrtel hlavou načo sa Hermiona zatvárila nesúhlasne a zároveň ľútostivo. „Musíš mu to povedať...čo najskôr.“ Tón jej hlasu bol naliehavý. „Skutočne Harry. Severus je veľmi inteligentný muž. Ak mu to nepovieš, čoskoro na to príde sám a to bude ešte omnoho horšie.“

 

Harry ju počúval a zdesene si uvedomil, že Hermiona má pravdu. Severus predsa videl ako tú fľašu s vínom, tak presne vedel, že obsahovala aj elixír. Rovnako vie aj to od koho ho dostal. Navyše to zvracanie dnes... Bolo to všetko tak jasné. Rovnako bolo jasné aj to, že s pravdou už nemôže viac otáľať. Ešte dnes sa bude musieť vrátiť k Severusovi a všetko mu prezradiť. Navyše to bude musieť podať tak, aby všetci Weasleyovci zostali zdravý a nezranený... A aby sa medzi nimi dvomi nič nezmenilo.

„Ja viem Hermi,“ povzdychol si. Hneď potom sa mu na tvári usadil odhodlaný výraz. „Poviem mu to hneď ako ho stretnem.“

„To je fajn Harry. Bude to v poriadku uvidíš. Maj sa dobre, ja musím ísť kontaktovať aj zvyšok pátracej skupiny, ešte určite behajú po hrade a hľadajú, kde si sa mohol zašiť.“ Rozlúčila sa s ním Hermiona a opustila  ošetrovňu. Harry si chcel ešte pár minút poležať a vymyslieť ako bude najlepšie Severusovi zdeliť všetky novinky. Jeho plán však vôbec nevyšiel, pretože dvere sa zavreli už po niekoľký krát za poslednú hodinku a odtiaľ ho upreným pohľadom sledoval Severus.

 

„Si v poriadku?“ Spýtal sa ho odmerane.

„Iste, práve som bol na odchode.“ Zamumlal Harry. „Ako si vlastne vedel, že som práve tu?“

„Spýtal som sa škriatkov...“ prišla ďalšie úsečná odpoveď.

„Ehm Severus... myslím v by sme sa asi mali pozhovárať...niekde v súkromí?“ zamrmlal Harry v ktorom sa miesila jeho počínajúca panika s neprirodzeným pokojom elixíru.

„To by sme rozhodne mali.“ Prikývol Severus a otočil sa na päte späť smerom ku svojim komnatám. Harry sa trochu neisto postavil z postele a so zlou predtuchou sa vydal za profesorom.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

====

weras,21. 4. 2017 8:19

Mě se sice moc nelíbí,když je to Severus,který čeká dítě,ale tady by mi to až tak nevadilo. Byli by v tom oba dva,měli by hned dvě děti,co by jim chybělo,ne? Jenom nevím,jak by to Severus přijal a ani si to nepředstavuji.Takže piš,protože je to plně na tobě,jak se nám bude povídka vyvíjet. Už se nemůžu dočkat dalšího dílu. A za tento velký dík!!!!

....

Kilia Ice ,21. 4. 2017 7:24

Och.....rýchlo pokračovanie..... Prosím nenechaj nás čakať dlho. Už chcem vidieť Sevovu reakciu a dúfam, že Sev nie je v tom :,D :'D :D