Choď na obsah Choď na menu
 


13.Kapitola

23. 3. 2017

Na ošetrovni vládlo ticho a tma. Všetky postele boli prázdne. Jedinú výnimku tvorila posteľ na ktorej ležal Harry. Bola to už asi pol hodina, čo madam Pomfreyová vyhodila Draca a Weasleyovcov so slovami, že „pacient teraz potrebuje najme pokoj a oddych.“ Harry jej bol za ten zásah vďačný, pretože všetečné otázky ho už unavovali. Stačilo, keď si spomenul na tie otázky ,ktoré prišli okamžite po tom ako tak pošetilo vykríkol, že aj Severus sa bude musieť dať otestovať.

 

Nebol to vtedy jeho nápad aby si vymenili role, no Severus si myslel, že by mal vyskúšať všetko. Harry sa tomu sprvu bránil, bál sa že by mu mohol ublížiť a to nechcel. Severus na tom však trval. Nakoniec mu prisľúbil, že ho v prípade akéhokoľvek nepohodlia zastaví a tak Harry súhlasil. Aby bol sám k sebe úprimný, predstava že by si mohol Severusa vziať rovnako ako si bral on jeho- že by mu rovnako patril- ho nesmierne vzrušovala. Ten večer to síce bola výnimka. Severus dával prednosť byť tým „hore“, rovnako ako sa Harrymu páčilo prijímať všetku jeho pozornosť.

 

No tento jeden večer mohol všetko pokaziť. Nemôže teraz len tak prísť za Severusom a povedať: „Ach Severus, vieš, som tehotný a je tu ešte taká malá drobnosť... aj ty by si si mal spraviť test, lebo je možné že aj ty čakáš dieťa.“  Nie! To rozhodne spraviť nemôže. Preto teraz s vďačnosťou prijal ticho a samotu prázdnej ošetrovne, kde by mohol v pokoji o všetkom popremýšľať a rozhodnúť sa čo spraví. Jedno vedel, bude to musieť povedať Severusovi- ideálne hneď ako sa vráti. Ale dokáže to? Neskazí tým všetko čo teraz spolu majú? To nevedel...

 

Ak by sa jednalo iba o neho nebolo by to tak hrozné. Po rodine vždy túžil. Veľkej a milujúcej. Tohto snu sa vzdal v okamihu, keď si pripustil že je gay. Všetko to podpichovanie, ktoré musel zniesť od toho osudného dňa, čo priniesol Koral k Severusovi do bytu nebral príliš vážne. Bolo to priveľmi vzdialené a nereálne. Pre neho to bol len spôsob, ktorým ho chcel Severus vyprovokovať. A teraz? Z nejasnej a nereálnej poznámky sa stala až priveľmi reálna skutočnosť. Ležal tu a pod srdcom mu pomaly rástlo dieťa. Jeho a Severusov syn alebo dcéra! Mohol by byť šťastnejší? Veď to bol ako splnený sen, ale... Prečo to muselo prísť tak skoro? Skoro a najme úplne neplánovane?

 

Harry sa s povzdychom prevrátil na druhý bok. Bolo to všetko tak vyčerpávajúce!  Veď ešte ani nemá dokončenú školu. Kde budú bývať? U Severusa? To si úprimne nevedel predstaviť. Malé dieťa sa do jeho komnát v žalároch jednoducho nehodí. Možno by sa mohli niekam presťahovať? Požiadať riaditeľku o nejaké iné komnaty? Nevedel....

 

A potom, znenazdania prišla myšlienka ktorá spôsobila, že sa mu dych zadrhol v hrdle a srdce vynechalo úder. Čo, čo ak ma Severus odmietne? Čo ak to nikdy nemyslel tak vážne? Túži vôbec po rodine?  Z tých myšlienok sa mu spravilo zle. Jediné čo stihol bolo vykloniť sa z postele a už dávil obsah svojho žalúdku. To privolalo aj madam Pomfreyovú, ktorá sa náhlila aby svojmu pacientovi pomohla. Rýchlim evanesco!  odstránila neporiadok zo zeme a začala sa mu upokojujúco prihovárať.

 

„Pán Potter, to nič. Bolo toho na vás veľa. Musíte sa upokojiť, ale ďalší upokojujúci dúšok vám teraz dať nemôžem. Ale môžem vám dať Bezsenný spánok. Vypite to, odpočiňte si. Predpokladám, že budete mať hromadu otázok. Potom sa o tom môžeme pozhovárať.  Uvidíte, ráno to bude všetko vyzerať lepšie.“ Harry síce nevyzeral príliš presvedčene, no napriek tomu sa poslušne natiahol za fľaštičkou s elixírom. Spánok predsa neznel tak zle, no nie? Ošetrovateľka pozorovala, ako odkladá prázdnu fľaštičku a počkala ešte chvíľu, aby skontrolovala že skutočne zaspal. So smutným úsmevom pozorovala spiacu tvár mladíka, ktorý si už toho toľko prežil. Keď odchádzala do svojej izby, rozmýšľala o tom, či je toto jeho ďalšia skúška alebo konečne zaslúžená odmena. Úprimne dúfala, že je to tá druhá možnosť.

***

„Pán Potter...pán Potter už je čas vstávať...“ hlas ku nemu doliehal akoby z diaľky. S vypätím síl prinútil očné viečka k spolupráci a rozospato sa rozhliadol vôkol seba.

„...pán Potter, á už ste hore. Výborne, pred tým ako odídete na vyučovanie toho s vami musím ešte veľa prebrať.“ Harry otočil hlavu smerom odkiaľ sa ku nemu prihováral ošetrovateľkin hlas. Chvíľku mu trvalo, než sa mu na madam Pomfreyovú podarilo zaostriť a mohol tak pohliadnuť na jej usmievavú tvár.  „Ale najskôr, myslím že by ste si dali niečo na raňajky.“ S tými slovami ku nemu prilevitovala tácku na ktorej bolo jedlo, ale aj malá fľaštička s elixírom. „Ten je na upokojenie žalúdka, odporúčala by som vám ho vziať si ho pred tým ako začnete jesť.“ vysvetlila keď zachytila jeho pohľad uprený na fľaštičku. 

 

Harry poslúchol jej radu a najprv vypil elixír. Našťastie nechutil tak zle, takže mu zostala aj chuť na jedlo, do ktorého sa vzápätí s vďačnosťou pustil. Večer nejedol takže bol už skutočne hladný. Takže si ani nevšimol kedy ho madam Pomfreyová nechala osamote. Rovnako si ani nevšimol, keď sa opäť vrátila. „Som rada, že vám tak chutilo. Ostatne, teraz budete potrebovať skutočne výživnú stravu. Takže, máte nejaké otázky?“ spustila po tom čo odstránila teraz už prázdny podnos.

„Ehm... no ja ani neviem,“ priznal Harry rozpačito.

„Tak ja vám teda poviem to najdôležitejšie a uvidíme, či potom budete mať nejaké otázky.“ Snažila sa hovoriť čo najupokojujúcejšie, aby nezačal panikáriť tak ako včera. „Takže, ako ste už zrejme pochopili, muž môže otehotnieť iba za pomoci elixíru. V našej spoločnosti to nie je nič ojedinelé, avšak nie je to ani úplne bežné. Do teraz známe elixíry na mužské tehotenstvo boli príliš nechutné, nespoľahlivé a najmä rizikové tak ako pre rodiča aj pre dieťa. Omnoho bežnejšou praxou sa teda stali náhradné matky. Do nich sa prenesie plod, ktorý vznikne splynutím buniek oboch otcov. Avšak, aj napriek tejto možnosti existujú páry, ktoré trvajú na tom, že si dieťa vynosia sami. Vďaka tomu máme dostatok informácií... avšak, ako som sa dozvedela, vy ste nepoužili bežný elixír, takže je možné že sa objavia rozdiely od bežných prípadov.

Tehotenstvo väčšinou trvá rovnako ako u žien deväť mesiacov, avšak vďaka niektorým surovinám ktoré sa v elixíry nachádzali si myslím, že to vo vašom prípade bude trvať o niečo kratšie. Pri mužskom tehotenstve totiž záleží na množstve mágie, ktorá vyživuje plod a vo výtvore pánov Weasleyovcov bolo niekoľko mágiu posilňujúcich zložiek. Podľa toho čo som sa dozvedela môžete byť tehotný maximálne tri týždne, avšak podľa výsledkov testov, ktoré som vám včera spravila by som to odhadla tak na piaty. To iba podporuje moju teóriu o tom, že plod bude rásť rýchlejšie ako je bežné. Žiadne iné zmeny od bežného priebehu nepredpokladám, no aj tak musím trvať na tom, aby ste ku mne chodili každý týždeň na kontroly. Och a dnes vám rozhodne spravím podrobnejšiu prehliadku.

Ďalej by som vás mala varovať, že sa u vás môžu začať objavovať nevoľnosti-  za predpokladu, že sa ešte neobjavili. Ďalšie sprievodné javy sú únava, zmeny chutí, väčšia citlivosť na pachy a náladovosť. Môže sa tiež stať, že budete mať problémy s používaním svojej mágie, ale to až keď bude dieťa väčšie. S ohľadom na to by som vás chcela požiadať, aby ste jej používanie už teraz obmedzili len na tie nevyhnutné situácie.

Dôležitá je aj zvýšená opatrnosť, najme pri hodinách obrany proti čiernej mágií. Odporučila by som vám taktiež obmedziť  aj lietanie na metle. Metlobal už našťastie nehráte, jediná úľava ale trvám na tom, aby ste sa nezúčastnili ani nijakého cvičného zápasu. Dostatočné riziko bude keď bude lietať normálne.

Hmm... čo viac by vás ešte mohlo zaujímať? Popisovať pôrod vám teraz nebudem, je to zbytočne skoro, takže to by bolo asi tak všetko...

Vlastne, s ohľadom na to, že toto tehotenstvo bolo celkom zjavne neplánované by som asi mala spomenúť aj možnosti ako ho...prerušiť, a-“

 

Vetu už však nedokončila, lebo tu sa Harry po prvý raz za celý jej dlhý monológ ozval. A ozval sa dosť rázne. „Nie! Nad tým ani neuvažujte! Ja, už som sa raz vrahom musel stať. Nechcel som to, ale dokázal som si to odôvodniť. Bola vojna a on zabil mojich rodičov, priateľov, zabil by aj mňa a mnoho ďalších ľudí. Vďaka tomu som bol schopný to spraviť a dokážem s tým žiť. Ale niky, NIKDY, by som nedokázal žiť s vedomím, že som odsúdil na smrť nevinné stvorenie ktoré nemalo ani tú najmenšiu šancu sa brániť. Navyše zabil by som tým kúsok seba, takže nie! To dieťa bude žiť!“ prehovoril odhodlane. Nech už budúcnosť prinesie čokoľvek, v tomto jednom mal jasno. Jeho a Severusove dieťa bude žiť a bude žiť šťastné. O to sa postará!

 

Madam Pomfreyová sa po jeho prejave láskavo usmiala. „...Tak to rozhodne rada počujem. A keby ste ma vtedy nechali dohovoriť, zistili by ste, že som vám to navrhnúť nechcela. Predsa len, moja prísaha ma zaväzuje životy zachraňovať, nie ich brať. Čo som chcela povedať bolo, že síce by to v krajnom prípade možné bolo, ale tento postup by som vám rozhodne neodporučila. Vedľajšie účinky by vám mohli v lepších prípadoch spôsobiť stratu mágie, v tých horších až smrť. Aj preto som skutočne rada, že o tejto možnosti ani neuvažujete.“

 

Ešte chvíľu zostala sedieť na stoličke a čakala, či Harryho príde s nejakými otázkami. Keď však stále mlčal postavila sa požiadala ho, aby si podvihol nemocničnú košeľu, aby tak získala prístup k jeho bruchu. Potom ho podrobila sérií kúziel, omnoho podrobnejším ako boli tie včera. „Tak vyzerá to, že je všetko v úplnom poriadku. Prosím môžete sa obliecť a ísť na vyučovanie, vaši priatelia musia mať určite starosť. Pred odchodom sa za mnou ešte na minútku stavte. Nachystám vám nejaké podporujúce elixíry.“ Dopovedala a odišla do svojej kancelárie aby mu dopriala súkromie a aby pre neho nachystala všetko, čo by mohol v nasledujúcich dňoch potrebovať.

***

Po tom ako Harry opustil ošetrovňu zamieril do svojej izby. Potreboval si odložiť elixíry, ktoré dostal keď odchádzal a musel tiež nakŕmiť a skontrolovať Koral. Spoločenská miestnosť zívala prázdnotou. Bol štvrtok ráno takže s najväčšou pravdepodobnosťou boli všetci na raňajkách. Harry sa ponáhľal do svojej izby, kde do šuplíku bezpečne uložil kazetu s jednotlivými dávkami elixíru. Potom prešiel k veľkému teráriu, ktoré tu vytvoril pre Koral.

„Ahoj Koral ako sssa máššš?“  Prihovoril sa jej Harry.

„Harry... včera ssi tu nebol. Čo sssa ssstalo?“ Spýtala sa zo zmesou výčitiek a obavy.

„Bol sssom na ošššetrovni. Zissstil sssom, že budem mať dieťa,“ vysvetlil Harry dôvod svojej neprítomnosti. Koral sa zatvárila trochu zmetene.

„Dieťa?“

„Mláďa... ssstanem sssa otcom.“  

„Ale veď to ja viem. Vravela sssom ti to už dávnejšššie. Voniaššš totiž inak. Ty sssi mi neveril?“ Zasyčala na neho trochu dotknuto.

Čože? Nie tak to nie je... len sssom sssi myssslel, že sssi zo mňa robíššš sssrandu. Nevedel sssom, že aj ja môžem mať mláďa.“ Snažil sa ospravedlniť svoju nedôveru Harry. Vtom však dostal ešte ďalší nápad. Preto sa s Obavou spýtal:  „Koral, nevieššš či aj Severusss nevonia inak? Či aj on nečaká sssvoje mláďa?“  Koral si ho chvíľu prezerala, hlavu zdvihnutú ako kobra prichystaná k útoku. „Teraz by ti bola moja pomoc dobra, všššak? Teraz by sssi mi veril? Sssmola, nemám záujem pomôcť niekomu, kto mi neverí.“ Zasyčala na neho urazene pred tým ako sa odplazila na vyhrievaný kameň a už mu nevenovala najmenšiu pozornosť. Harry si len unavene povzdychol. Prečo si práve on musel vybrať tak urážlivého hada? S vierou, že si ju trochu udobrí jej do terária vložil niekoľko veľkých myší.

 

Viac pozornosti jej už teraz venovať nemohol, preto dúfal, že večer bude mať o niečo lepšiu náladu. Teraz už však musel nájsť svojich priateľov, preto si vzal učebnice ktoré bude potrebovať na dnešný deň a vydal sa do Veľkej siene, kde práve končili raňajky.  Draca a jeho skupinku tu už nevidel a tak  vyrazil k chrabromilskému stolu, kde ešte videl sedieť pár spolužiakov zo svojej fakulty. Ako sa dalo predvídať Ron s Hermionou boli medzi nimi. Keď sa začal približovať, mohol jasne počuť Hermionu, ktorá zdesene počúvala historku o tom, ako opitá tancovala na stole. Všetci sa pri tom dobre bavili, teda až na Rona ktorý sa napchával a svoje okolie nevnímal. Jeden z chrabromilčanov si všimol prichádzajúceho Harryho preto vykríkol: „Ahoj Harry. Musím ti pogratulovať včera to bola teda riadna párty!“

 

To upozornilo na Harryho príchod aj zvyšné osadenstvo stola. Ron mu len kývol na pozdrav, s plnými ústami aj tak nemohol rozprávať, zato Hermiona sa jeho príchodu viditeľne potešila. „Harry, tu si! Konečne, už som sa začínala báť. Včera si sa len tak vyparil a nik netušil kde si. Báli sme sa, či si sa neopil a či sa ti niečo nestalo.“

 

Harry to počúval s pozdvihnutým obočím. „Opitý? Ja? A že to vravíš práve ty. Nebol som to ja, kto tancoval na stole...“ rypol si Harry trochu škodoradostne a sledoval ako Hermiona celá sčervenala a osadenstvo stola vybuchlo v rehot. Potom sa spokojným úškrnom prišiel k najbližšiemu voľnému miestu a prehodil jednu nohu cez lavičku so zámerom sadnúť si. K tomu sa už však nedostal, lebo mu do nosa udrel pach pečenej slaniny, vajíčok, varených párkov a rôznych iných jedál. Nečakane sa mu zhupol žalúdok a on nemal na výber nič iné, ako sa rozbehnúť na WC. Ledva za sebou stihol zavrieť dvere a už sa miestnosťou rozliehali dávivé zvuky. Keď si potom vodou vyplachoval ústa, v duchu ďakoval Merlinovi za to, že stihol dobehnúť až na toaletu. Tú hanbu, keby sa vyvracal už vo Veľkej sieni by asi nezniesol... Ešte posledný raz si na tvár šplechol studenú vodu a vydal sa na chodbu.

 

Tam už na neho čakali Draco, Blaise a Pansy a ustarane ho sledovali. Z diaľky sa ku nim náhlili aj Ron s Hermionou. Harry im chcel ísť naproti, no náhle ho premohol závrat. Keby nebolo Draca a jeho rýchlej reakcie už by bol pravdepodobne na zemi. „Ehm, vďaka.“ Povedal trochu neisto po tom, ako sa o neho vďačne oprel.

 „Čo tu vlastne robíte? Vo Veľkej sieni som vás nevidel.“ Spýtal sa Harry slizolínčanov aby trochu odviedol och pozornosť. Tie ich starostlivé pohľady ho totiž štvali. Je snáď decko aby sa o neho museli báť?

„No práve sme sa chystali na prvú hodinu, keď si okolo nás preletel akoby ťa naháňalo stádo hipogrifov. A keďže sa o teba Draco z nejakého dôvodu bál tak sme išli za tebou. A zrejme sme spravili dobre.“ Odpovedal mu nevzrušene Blaise. Potom sa k ich rozhovoru pridala aj Pansy keď sa Harryho podozrievavým tónom spýtala. „A mňa by vážne zaujímalo, čo také ty a Draco vieš a o čom ste nám nepovedali. Pretože Draco rozhodne niečo vie! Už od kedy som ho ráno stretla sa chová akosi divne.“  V tej dobe už pri nich boli aj Ron s Hermionou a obaja počuli Pansynu otázku. Hermiona si Harryho merala rovnako podozrievavo ako slizolínčanka. „Takže Harry, je to pravda? Čo také nám tajíš? A čo sa ti pri Merlinovi stalo? Vyzeráš hrozne!“

 

„Ehm, tak to ti teda pekne ďakujem Miona...“ uškrnul sa Harry. Položenú otázku pri tom ignoroval. „No myslím, že už je dosť hodín. Ak chceme stihnúť prvú hodinu mali by sme si pohnúť, nemyslíte?“

Draco pochopil, že Harry sa nechce baviť o ničom, čo sa včera večer dozvedel a tak sa stále ho podopierajúc vydal k učebni transfigurácie, kde mali mať prvú hodinu. Ostatný kamaráti ich ešte chvíľu prekvapene pozorovali, no potom sa rozišli za nimi. Všetci sa bezslovne zhodli na tom, že výsluch bude pokračovať po hodine. Keď prišli pred triedu, zostali tam prekvapene stáť, lebo dvere boli zavreté a študenti čakali na chodbe. To bolo rozhodne nezvyčajné, lebo profesorka McGonagallová necháva študentom dvere otvorené aby mali možnosť sa na hodinu pripraviť. Len čo prišiel Draco s teraz už samostatne idúcim Harrym k davu študentov, dvere sa otvorili a riaditeľka sa rozhliadla po chodbe. „Ach pán Potter, konečne! Poďte dnu musím s vami súrne niečo  prebrať. Vás ostatných poprosím ešte o chvíľku strpenia.“

 

Harry sa prekvapene a tak trochu vyľakane pozrel na Draca, ktorý mu len súcitne kývol a postrčil ho ku triede. Harry sa teda predral davom študentov a zavrel za sebou dvere. Ihneď po tom, na ne profesorka použila kúzlo proti odpočúvaniu.

 

„Tak pán Poter prosím, posaďte sa. Keďže ste za mnou neprišli do riaditeľne po tom, ako vás prepustili z ošetrovne, musíme to vybaviť teraz. Nebudem teraz riešiť čo a s kým ste robili. Ste už dospelý muž, takže sa ma to netýka. Avšak, stále ste študent školy a preto mám za vás istú zodpovednosť. Aj preto by som očakávala, že za mnou prídete a požiadate ma o zvýšenie opatrnosti na hodinách!“ Napomenula ho prísne. „Osobne si nepamätám, že by sme už niekedy na škole mali prípad tehotného študenta. Iste u dievča sa to občas stalo a aj vtedy bola potreba zvýšenej opatrnosti, no vo vašom prípade to bude platiť dvojnásobne. Od dnešného dňa vám bude zrušená praktická časť hodín OPČM. Síce budete tento rok skladať skúšky, ale myslím že vy už máte skúsenosti dostatok. Rovnako pri ostatných hodinách bude na váš súčasný stav braný ohľad a učitelia vás nebudú veľmi preťažovať. A aby som nezabudla, skúste posúdiť vaše súčasné znalosti z predmetov z ktorých budete skladať skúšky. Ak si myslíte, že sú vaše znalosti dostatočné, mohli by ste vaše MLOKy zložiť čo najskôr, kým to nebude taká záťaž pre vašu mágiu.“

 

Harry ju celú dobu zarazene počúval. „Ako, ako ste sa to dozvedeli?“ spýtal sa jej nakoniec zmetene.

„Pán Potter, som riaditeľka tejto školy. Madam Pomfreyová mala povinnosť mi to oznámiť aby som mohla dohliadnuť na vašu bezpečnosť.“

Harry ju sledoval neutrálnym pohľadom. Iste, dávalo to zmysel, no aj tak bol nahnevaný... a to ani sám nevedel prečo. Žeby tie zmeny nálady o ktorých vravela madam Pomfreyová? Možno, ktovie. Ale prečo sa všetky príznaky začali objavovať tak náhle? Do včera som bol úplne v poriadku! Ale do...! Ako náhle sa hnev objavil, tak aj zmizol. Harry si nad svojou reakciu len povzdychol. Hej drobec, čo mi to robíš? Pomyslel si odovzdane. Potom svoju pozornosť venoval opäť riaditeľke.

„Prepáčte madam. Iste, máte pravdu to bola hlúpa otázka. Za to, že som sám nič nepovedal sa ospravedlňujem. Vôbec ma niečo také nenapadlo. Viete, bolo to pre mňa celkom šokujúce odhalenie.“

„To je v poriadku pán Potter. Tak si bežte sadnúť na svoje miesto aby som mohla zavolať vašich spolužiakov a začať hodinu,“ prikázala mu prísnym hlasom. Potom sa však na jej inak prísnej tvári objavil láskavý takmer materský úsmev. „A Harry, gratulujem. Verím, že z teba bude skvelí rodič.“

 

Dve vety. Dve vety stačili na to, aby bol Harry úplne mimo a v jeho vnútri za začala búrka pocitov. Harry, gratulujem.  Tá veta bola tak rozdielna od zdesených lapaní po dychu dvojčiat a ospravedlnení ktoré dostal od Charlieho... Harry o tom uvažoval celú hodinu. Bolo mu ukradnuté, že mu ušiel celý výklad. Hermiona alebo Draco mu poznámky určite požičajú. On riešil inú dilemu. Ktorá reakciu mu bola milšia? Ospravedlnenia alebo gratulácie? A bol tu vôbec dôvod na to, aby sa mu ospravedlňovali? Nie! Rozhodol sa nakoniec. Keď sa má narodiť dieťa, rodičia obdŕžajú gratulácie. A to isté chcem aj pre svoje dieťa. Chcem aby sa naň tešili a mali ho radi, nie aby ľutovali to, že sa má narodiť!

 

Keď sa prvá hodina skončila, emocionálna búrka ktorá vyčíňala v Harrym už odznela. S uvedomením si toho, že sa na toho drobca vlastne teší a už teraz ho má rád sa cítil akoby z neho spadol veľký balvan. S vyrovnaným a spokojným výrazom sa vydal na ďalšiu hodinu. Jeho kamaráti za ním len nechápajúco pozerali. „Draco, chcem vysvetlenie, hneď teraz! Čo sa to deje?“ Spýtala sa Hermiona hrozivo. „Úprimne, v tejto chvíli sám neviem. Odkedy sním riaditeľka hovorila je jednoducho divný. Sami ste videli ten prekvapený, zmetený a tak trochu vystrašený výraz ktorý mal na začiatku hodiny. Potom bol celý čas úplne mimo a teraz? Spokojnosť z neho priam srší! Myslím, že nám to bude musieť vysvetliť sám.“ Povzdychol si nemenej zmetený ako zvyšok. Potom sa spoločne vydali za Harrym, ktorý im už zmizol z dohľadu.

***

Do konca vyučovania sa Harry z kamarátmi odmietal baviť o tom, čo sa stalo pri rozhovore s riaditeľkou. Nakoniec však to ich naliehanie nevydržal a zaviedol ich do Núdzovej miestnosti tak ako vždy, keď mali preberať niečo dôležité. Usadili sa do pohodlných kresiel, čo pre nich komnata nachystala a potom sa zvedavo zahľadeli na Harryho. Keďže okrem Draca ešte nikto nevedel o jeho tehotenstve, musel začať s tým, čo sa stalo včera večer.

 

„Viete, pred Severusom som ešte s nikým nechodil –Cho sa nepočíta- a tak som nemal kde nabrať...skúsenosti. Preto som sa zveril Fredovi a Georgovi a tí mi sľúbili, že mi pošlú ich špeciálne víno, ktoré je mierne priostrené miernym odvarom túžby. Poslali mi ho po Charliem, ktorí sa práve chystal tu za Dracom. A pritom ho napadlo, že podobné víno by sa mohlo hodiť aj jemu. Ak zašiel k dvojčatám do skladu a našiel rovnako vyzerajúcu fľašu vína. Žiaľ, čo Merlin nechcel, v tej fľaši bol nový Weasleyovský pokus, ktorý mal slúžiť...“ tu sa Harry trochu odmlčal a zhlboka sa nadýchol. „...má slúžiť k tomu, aby mohli muži otehotnieť.“ Opäť sa odmlčal, tentoraz pre to, že čakal na ich reakcie. Tie sa však nedostavili, pretože všetci- s výnimkou Draca- na neho s vytreštenými očami civeli.

 

„No včera dvojčatá zistili, že im jedna fľaša s týmto ich... experimentom, chýba. Avšak nastal tu problém. Kto vypil víno s elixírom túžby a kto ten s elixírom na otehotnenie. Včera sme sa ja aj Draco dali testovať a no... som tehotný.“ Dopovedal červenajúci sa Harry. Ticho v miestnosti bolo priam ohlušujúce. Ako prvá sa spamätala Hermiona. „Tak to potom gratulujem, Harry,“ vykoktala trochu rozpačito. Harry sa na ňu oslňujúco usmial. Áno, toto bola presne tá reakcia, ktorá by mala po takejto správe prísť... no možno by mohla byť povedaná s trochou viac nadšenia, ale človek sa musí spokojiť s tým čo má.

 

Reakciu zvyšku sa však podobali viac tým včera, a Harry s upadajúcou náladou počúval, ako Ron bedáka nad tým, že mu Snape zrejme zabije bratov. Od Blaisea a Pansy si vyslúžil len neveriace pohľady a sarkastickú poznámku o tom, že profesor bude mať určite radosť. Jeho upadajúcu náladu však dorazil Draco, keď veľmi nepremyslene vyhŕkol: „To však nie je všetko, to najhoršie vám Harry povedať zabudol! Harry tu nie je jediný, kto môže byť tehotný. Ako včera povedal, profesor sa bude musieť podrobiť testu tiež!“ 

 

Teraz sa na Harryho pozerali vystrašene všetci, aj Hermiona. A Harry, ten práve vražil svojim pohľadom Draca. Do riti, keď to včera povedal on, to sa dalo pochopiť. Bol v šoku. Ale Draco mal teraz možnosť rozmyslieť si čo povie. Toto bolo priveľmi súkromné aby to len tak niekomu povedal!

Naštvane vyskočil z kresla, na ktorom doteraz pohodlne sedel a rozbehol sa ku dverám. Dracove ospravedlnenia už nepočul. Nevedel kam by mal ísť, v jeho izbe by ho našli, a v Núdzovej miestnosti sú teraz oni. Tak mu na myseľ prišlo miesto, ktoré posledných pár týždňov nazýval domovom. Rozhodnými krokmi sa vydal k Severusovým komnatám pričom okolité dianie vôbec nevnímal. Preto hlasne vykríkol, keď ho spoza rohu schmatli niečie ruky...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

====

weras,24. 3. 2017 10:04

Proč vždycky kapitola končí v tom nejzajímavějším?Harrymu gratuluji,moc se mi to líbí. Teď jenom vědět,jestli se to líbí také Severusovi.Doufám,že ty ruce jsou jeho a že to přijme dobře.I když jistá si tím nejsem.Takže děkuji za kapitolu a moc se těším na další!!!

:-)

Lady Corten,23. 3. 2017 22:54

Doufám, že ta roka patří Severusovi. Jsem zvědavá jak ty novinky Severus ustojí. Děkuji za další dílek.

....

Kilia Ice ,23. 3. 2017 21:01

Ach. Jaj. Vždy sa niečo pokazí. Sakra! Dúfam len, že to nebol nepriateľ a Harry aj malé bude v poriadku :D do ďalšej kapitoly asi umriem :'( :'D