Choď na obsah Choď na menu
 


12.Kapitola

9. 3. 2017

„Vážne na tú konferenciu musíš ísť?“ Dožadoval sa už najmenej po stý raz toho večera Harry. „Sám dobre vieš, že musím. Budú sa tam posudzovať novo vytvorené elixíry a moja účasť ako jedného z hlavných posudzovateľov je nevyhnutná. Navyše, mám aj nejaké vlastné elixíry, ktoré by som tam rád predstavil. A dosť, prestaň Harry,“ napomenul ho keď videl ako sa oduto zamračil. „Bude to iba päť dní. V piatok večer som späť a ani sa od teba nepohnem. Budem s tebou tak dlho až ti začnem liezť na nervy a sám ma budeš prosiť aby som niekam šiel... Ale teraz ticho a prehoď si na seba svoj plášť, na konci chodby niekto je.“ Poslednú vetu povedal tlmene, aby previnilcov neupozornil na svoju prítomnosť. Harry na neho vyplazil jazyk, ale poslušne na seba hodil svoj plášť.

 

Trvalo mu to takmer dva týždne, kým so Severusom uzavrel dohodu aby sa mu prestal posmievať. Keď mu vtedy pretlmočil poznámky o vajíčkach čo na jeho adresu povedala Koral, zdalo sa mu to veľmi vtipné. A pohľad na zdeseného Severusa bol skutočne na nezaplatenie. Nie raz od tej doby ľutoval, že zo sebou nemal fotoaparát. Aspoň by si vykompenzoval tú fotku, čo spravil Severus po tom elixíre na zmenu vzhľadu... S podobnou situáciou však nepočítal a tak zo sebou žiaden fotoaparát nemal. Rovnako však nepočítal ani so Severusovou následnou reakciou a tá sa mu už vtipná nezdala ani omylom. Podcenil Severusovu schopnosť použiť všetko proti nemu. 

 

Niekoľko nasledujúcich dní sa ho kvôli tomu neustále podpichoval.  Vypytoval na mená ktoré pre ich deti vymyslel a koľko ich to vlastne plánuje mať. Inokedy zas vravel, že deti pred svadbou nehrozia takže by asi mal trochu spomaliť. Harry vedel, že si z neho Severus iba robí srandu. V skutočnosti si ani nebol vedomý spôsobu ako by dvaja muži mohli mať deti... ale aj tak ho Severusové neustále podpichovanie štvalo. A jeho priateľa to naopak neskutočne bavilo. Nakoniec to vyústilo do hádky a následnej dohody. Ak sa Severus zdrží akýchkoľvek zmienok o tom, čo vtedy Koral povedala, tak mu Harry dovolí používať mapu na odhaľovanie študentov skrývajúcich sa po večierke mimo spoločenské miestnosti. Navyše sľúbil, že ho bude na jeho pochôdzkach sprevádzať. Táto časť však Harrymu prekážala najmenej. Bol vďačný za každú minútu ktorú so Severusom strávil. Získali tak dostatok času na to aby sa pozhovárali, čo bolo bez neustáleho podpichovania omnoho jednoduchšie. Navyše mohol Harry dohliadnuť na to, aby Severus trestal všetkých rovnako.

 

„Pán Creevey, slečna Abbottová... môžete mi prosím vysvetliť, prečo sa o pol dvanástej túlate po hrade? Vlastne nie, radšej nič nehovorte... Strhávam Chrabromilu aj Bifľomoru desať bodov! Teraz padajte do postele- každý do vlastnej, podotýkam.“ Pustil sa do vyplašenej dvojice so škodoradostným výrazom len čo dorazil k miestu kde sa križujú chodby. Svojim sarkastickým prejavom vytrhol Harryho z jeho úvah o tom ako sa sem vlastne dostal. Potom si chvíľku počkal až pristihnutý študenti odídu a na mape si kontroloval, že skutočne šli do svojich izieb. Až potom sa otočil smerom, kde tušil svojho chrabromilčana. Uvidel tam jeho hlavu vytŕčajúcu spod plášťa.

 

„Pokrytec... ty si taký pokrytec!“ obvinil ho Harry s úsmevom. Severus nedokázal zabrániť vlastnému úsmevu. No áno, Harry mal samozrejme pravdu. Veď on sám núti istého zelenookého študenta zostávať po večierke vonku a rozhodne ho neplánoval poslať do inej ako svojej vlastnej postele. Preto len nevzrušene mykol plecom. „Iste, ja si to totiž môžem dovoliť.“ riekol nevzrušene čím u Harryho vyvolal záchvat smiechu. „Vidíš a presne to máš na mne rád... Ale teraz späť k tomu o čom sme sa bavili predtým. Tých pár dní vydržíš, ako dlho si už nebol so svojimi priateľmi? Mimo svojich hodín a jedál ich ani nevidíš. Stráv s nimi trochu času, uži si to. Si tu posledný rok tak to predsa trochu využi. Usporiadajte si napríklad nejaký večierok alebo niečo... Ja na hrade nebudem, takže tu nebude nik, kto by vám to prekazil.“ Presviedčal ho Severus napriek tomu, že sa mu predstava opitého Harryho vôbec nepáčila.

 

Vyzeralo to však, že tentoraz zvolil tie správne slová. Harry sa na chvíľu zamyslel. Skutočne sa s kamarátmi mimo vyučovania v poslednej dobe nestretol. Dokonca aj učenie si brával k Severusovi aby sním trávil čas, keď opravuje eseje. Preto ho tento návrh skutočne zaujal. „Tak fajn, presvedčil si ma. Nadišiel čas na poriadnu žúrku... bude toho treba veľa zariadiť! Ale najskôr... najskôr si chcem užiť svoju nateraz poslednú noc s tebou.“ Chytil Severusa za ruku a ťahal ho k jeho komnatám. Je predsa slušné sa poriadne rozlúčiť...

***

V pondelok ráno odchádzal Harry zo severusových komnát len veľmi nerád. Museli ísť na raňajky do Veľkej siene a obaja vedeli, že potom už nebudú mať čas na to aby sa rozlúčili. Preto sa Harry pred dverami zastavil a pritiahol si Severusa do náruče. Nežne ho pobozkal a vychutnával si pri tom každú z ich posledných chvíľ. Zhlboka vdychoval jeho vôňu a snažil sa uložiť si ju do pamäte. Potešilo ho keď uvidel, že Severus robí presne to isté. „Budeš mi chýbať... hrozne moc. Už teraz sa neviem dočkať, kedy sa odtiaľ vrátiš.“ pošepol Harry predtým, než sa opäť vrhol na jeho pery.

 

„Veď ani ja.“ priznal Severus keď sa od seba o niekoľko minút oddelili. Nežne ho pohladil po tvári no potom ho už rázne potlačil ku dverám. „Tak sentimentality už bolo pre jeden deň dosť. Neznášam rozlúčky, nech už sa jedná o akúkoľvek dlhú dobu. Takže teraz sa pohni do Veľkej siene a nerob mi to ťažšie.“ S tými slovami sa naposledy obzrel po byte, či náhodou niečo nezabudol, počkal kým Harry vyjde na chodbu a potom ho sám nasledoval. Sériou naučených kúziel si zabezpečil komnaty a rozhodne zamieril na raňajky. „Prepáč, nechcel som ti ten odchod robiť ťažší,“ prihovoril sa mu Harry ktorý kráčal po jeho boku. Z jeho hlasu však žiadnu ľútosť rozhodne necítil. Skôr sa mu zdalo, že sa tvári až príliš spokojne.  „Si mizerný klamár, Potter.“ Odfrkol si pobavene. Zvyšok cesty ubehol v tichosti. Obaja si vychutnávali posledné spoločné minúty- k tomu slov nebolo potreba.

Pred vstupom do Veľkej siene sa na seba posledný krát s láskou usmiali, ale potom sa už museli rozdeliť. Severus so svojín zvyčajným pohŕdavým výrazom zamieril k bočnému vchodu slúžiacemu pre učiteľov a Harry hlavným vchodom ústrety svojim priateľom, ktorý už boli v miestnosti.

 

„Nazdar mládež, ako sa dnes máte?“ spustil Harry zvesela hneď ako sa usadil vedľa svojich spolužiakov.

„My dobre,“ ozval sa pobavene Ron, „ale čo ty?“

„Ty si pil? A Snape ti to dovolil!?“ obvinila ho vzápätí Hermiona.

„Čo to... počkaj, čo? Prečo by som mal piť? A nie on by ma skôr zabil ako by mi pred vyučovaním dovolil piť.“ Bránil sa Harry trochu nahnevane, ale najme zmätene.

 „Vieš Harry, včera si bol tak povediac neznesiteľný, teda aspoň tých dvadsať minút čo si sa snami zdržal a nariekal si, aké je to neférové, že istý profesor elixírov musí odísť. Pravdepodobne preto sme s Hermionou trochu zmetený tvojou dobrou náladou.“

Harry sa na chvíľu zamyslel nad tým čo mu Ron povedal. No, možno sa trochu sťažoval na to, že musí Severus odísť, ale že by to bolo až tak hrozné? A to bol s nimi skutočne len tak málo? Tento týždeň im to bude musieť skutočne vynahradiť.

 

„V poslednej dobe som s vami skutočne moc času nestrávil. Prepáčte mi to prosím.“ Ospravedlnil sa úprimne svojim priateľom pred tým, ako tajomne vyhlásil: „Práve preto si tento týždeň poriadne užijeme a ja už viem ako! Ale...za chvíľu začne prvá hodina a ja sa ešte musím najesť, takže vám to poviem až po vyučovaní v spoločenskej...“

***

„Dobrý deň, cudzinec! Čo vás ku nám privádza?“ Ozval sa pobavený výkrik v okamihu, keď Harry spolu s kamarátmi vstúpil do spoločenskej miestnosti. To vyhlásenie ho zarazilo. Rozhliadol sa po tvárach svojich spolužiakov, ktorý ho prekvapene a zvedavo pozorovali. To je skutočne až tak divné, že som sem po vyučovaní prišiel? Pomyslel si Harry dotknuto, no vzápätí musel sám sebe priznať, že zrejme majú pravdu. Všetok čas trávil so Severusom a keď premýšľal o domove, vybavili sa mu okamžite jeho komnaty. Preto len nevzrušene pokrčil plecom a na pobavenie všetkých prítomných povedal: „Zablúdil som, dobrý ľudia. Snáď mi vy budete môcť pomôcť... Hľadám miesto kde by sa dala zorganizovať párty roka!“ to už sa veselo usmieval a čakal na reakcie- a nemusel čakať dlho.

 

„Párty? Kedy a kde?!“ začali sa vzápätí ozývať nadšené otázky. „No keďže bude treba dať vedieť čo najviac ľuďom, zohnať dostatok jedla a pitia... streda sa ma zdá ako ideálny čas.“ Povedal Harry zamyslene. Až na Hermionu začali všetci vo veži súhlasne prikyvovať. Tá sa tvárila pobúrene a nesúhlasne. „Harry, zbláznil si sa? Chceš sa dostať do problémov, teraz v posledný rok?“ naliehala na neho.

„A kedy inokedy?“ ohradil sa veselo. „Presne si to vystihla, je to náš posledný rok, navyše prvý bez hrozby že by nás chcel niekto zabiť. Takže si myslím , že to nie je len naše práve ale priam povinnosť náležite si tento rok vychutnať!“ Presviedčal ju zapálene. Jeho nadšenie ju kúsok obmäkčilo, no aj tak prišla s námietkou o ktorej si myslela, že ho určite presvedčí: „A čo učitelia? Vieš si predstaviť, že by sa to dozvedel napríklad Snape?“

„Tak to potom máme šťastie, že tu tento týždeň nie je, však?“  Hermiona sa nadychovala a chcela mu na to niečo namietnuť, no nakoniec si to rozmyslela. Usadila sa do vzdialeného kresla a odtiaľ všetko pozorne počúvala a zamyslene pozorovala Harryho. Ten na ňu však úplne zabudol a pohrúžil sa do plánovania.

 

„Takže si myslím, že by sa to mohlo konať v Núdzovej miestnosti. Tá je schopná poskytnúť nám dostatok miesta rovnako ako potrebné zariadenie. Čo sa občerstvenia týka, každý donesie čo bude môcť... ja by som mohol skúsiť poprosiť škriatkov, či by nám niečo nepomohli nachystať. No a plánujem aj návštevu Rokvillu alebo Priečnej...  Ďalej som uvažoval aj o vekovej hranici, takže budú mať prístup iba študenti od šiesteho ročníka vyššie- sorry krpci- ale nemienim si vziať na zodpovednosť opité deti...“

Spoločne začali plánovať čo všetko treba doniesť a nakúpiť. Dohodli sa, že na nákup pôjde Harry s Ronom a po krátkej diskusií sa rozhodlo, že sa pridá aj Draco. Ten potom odišiel aby túto novinu oznámil všetkým slizolínčanom. Ďalší dvaja siedmaci boli vyslaný do zvyšných fakúlt.

 V dobe keď skončili s plánovaním sa už vonku zotmelo. Harry sa preto ospravedlnil a odišiel do svojej izby rýchlo si zobral veci- svoje pyžamové nohavice a Severusove tričko ktoré si ukoristil dnes ráno predtým ako odišli z jeho komnát- a vydal sa do kúpeľne. Keď sa vrátil späť do svojej izby čakala ho tam Hermiona s tým jej zadumaným výrazom. Harry na ňu chvíľu prekvapene hľadel no potom len potriasol hlavou a šiel z vytiahnuť Koral s jej terária. Potom sa pohodlne usadil na posteľ s hadom pohodlne stočeným na svojej hrudi. Čakal či mu Hermiona sama prezradí, čo ju trápi no keď sa ani po niekoľkých minútach nemala k slovu povzdychol si a prehovoril: „Ak si mi sem prišla kázať o tom, aké je to nezodpovedné alebo ma chceš presvedčiť aby som to zrušil, môžem ťa ubezpečiť, že je to úplne zbytočné.“

 

Hermiona sa na neho prekvapene zadívala, akoby ju jeho prítomnosť prekvapila. „Ja- nie to som nechcela. Hoci, stále si myslím že je to nezodpovednosť, ale... aj tak by bolo teraz neskoro niečo rušiť. Čo ma však trápi je to, prečo to robíš. Je to nejaká tvoja pomsta profesorovi za to, že išiel na tú konferenciu? Od rána si bol akýsi čudný, takže sa mi to zdá ako jediné možné vysvetlenie...“ prezradila mu svoje úvahy s obavami o to, ako budú prijaté. „Navyše, uvažoval si ako zareaguje, keď sa o tom dozvie? A to sa dozvie, to si píš. Na tomto hrade sa nič neutají...“ Vo svojom napomínaní by pokračovala ďalej, ale všimla si, že Harry sa na ňu po celú dobu len pobavene škerí. „Čo ti na tom pripadá také vtipné?“ spýtala sa trochu podráždene.

 

„Ja len že... bol to sám Severus kto mi to navrhol.“

Najprv niekoľko krát šokovane otvorila a zavrela ústa až zo seba nakoniec dostala: „Čo-čože? Čo presne ti navrhol?“

„No hovoril niečo o tom, že je to tu môj posledný rok a mal by som si ho poriadne užiť kým môžem. A mal by som tráviť trochu viac času s kamarátmi s čím teda musím súhlasiť, vážne som vás dosť ignoroval... No ale, asi som bol skutočne dosť otravný, lebo povedal, že by sme mali využiť jeho neprítomnosť k tomu, aby sme sa poriadne zabavili... a ver mi, keď mi to povedal, bol som rovnako prekvapený ako ty teraz.“

„A-ale, to je tak nezodpovedné! Vieš, mám pocit, že čo ste spolu, akosi si ho nakazil tou svojou nezodpovednosťou. No vážne, veď ťa nabáda, dokonca núti aby si porušoval pravidlá. Napríklad tá dohoda, že po večierke mu budeš robiť spoločnosť pri hliadkach...“ sťažovala sa pohoršene.

„Hermi len pokoj, sama dobre vieš, že mne to neprekáža. Vieš, ja ho tak trochu podozrievam z toho, že je to jeho malá pomsta riaditeľke za to, že mu neustále dáva tie nočné hliadky. On tu nebude a dá sa predpokladať, že hrad bude plný podnapitých študentov. Jednoducho predstava krásne a pokojného večera.“ Oboznámil ju zo svojimi podozreniami. To sa uškŕňala už aj Hermiona. „No hej, keď to podáš takto, znie to ako niečo čoho by bol profesor schopný... Tak fajn, už ťa nechám chcela som si ešte raz prečítať učivo na zajtra a ty by si mal tiež... Keď máš čas na organizovanie žúrov, mal by si mať dostatok času aby si si opakoval na skúšky. Povedala by som, že istý profesor elixírov od teba očakáva len tie najlepšie výsledky...“ a potom jej už nebolo. Harry si len pobavene odfrkol. Toto mu už normálne chýbalo. Mohol sa spoľahnúť, že jeho kamarátky si vždy nájde príležitosť, aby ho nabádala k učeniu... Hoci, Severus sa zdal byť v tomto ohľade podobný. Ibaže jeho aj skutočne počúvol.

 

Pred tým, ako sa uložil spať, sa ešte chvíľu zhováral s Koral. Trochu ho zarazilo, keď mu povedala že sa jeho vôňa akosi zmenila, no bol už príliš unavený na to aby to nejako riešil. Preto jej len poprial dobrú noc, položil ju na matrac vedľa seba a sám sa uložil spať.

***

„Jé, ahoj Ron, za celý večer som ťa nevidel!“ zvolal dobre sa baviaci Harry, keď práve obchádzal svojho kamaráta. „Har-ry! Tak tento žúr sa ti skut-točne podaril, vieš.“ Odpovedal mu podnapilo. „Ehm hej, tiež si myslím. Toľko ľudí som skutočne nečakal... eh daj to sem, tebe už stačilo.“ Zvolal znenazdania, keď si nejaký šiestak bral ďalší pohár s whisky. „A o tebe to platí tiež Ron,“ napomenul aj svojho kamaráta. „Ešte ťa musím dostať späť do veže a budem potrebovať aj tvoju pomoc... Tu si sadni a daj si radšej čistú vodu. Ja idem nájsť Hermionu.“

 

S povzdychom sa začal predierať tou masou ľudí. Skutočne si nemyslel, že by sem prišlo až tak veľa študentov. Občas sa pri niekom zastavil, prehodil pár slov a snažil sa zistiť kde sa jeho kamarátka nachádza. Nakoniec však všetko vyriešila za neho. Všimol si ako sa vyšplhala na jeden zo stolov v rohu miestnosti a začala na ňom tancovať. Na prvý pohľad bolo jasné, že je opitá a tak sa ihneď vydal za ňou aby jej pomohol. Keď sa ku nej dostal, uvidel že Blaise s Pansy sa ju snažia presvedčiť aby zliezla dolu. „Hej vy dvaja, čo ste jej to pri Merlinovi spravili?“ spýtal sa ich so zmesou pobavenia a obáv.

 

„Tak v tomto sme takmer nevinne,“ začala sa okamžite brániť Pansy. „Ako sme mali vedieť, že nie je absolútne naučená piť?“

„Presne, navyše nemá žiadnu výdrž. Nevypila viac ako jeden pohárik Ohnivej a jednu fľašku piva.“ Dodal na vysvetlenie Blaise. Harry iba pobavene zakrútil hlavou. Hermiona asi nebude mať radosť, keď jej toto bude zajtra rozprávať. „Tak mi ju pomôžte dať dole a potom ju chvíľu postrážte. Ja zoženiem elixír na vytriezvenie... ako sa tak pozerám, budú ho potrebovať viacerí.“ Povzdychol si Harry. Spoločným úsilím sa im nakoniec podarilo Hermionu presvedčiť, aby z toho stola zliezla a na chvíľu si sadla. „Vy, udržte ju prosím na tej sedačke. Ak to bude potreba, použite pokojne aj kúzlo... Ozaj, neviete kde by som potom našiel Draca? Sľúbil mi, že si so mnou zatancuje a ja ho nemôžem nájsť.“ Odpoveďou mu boli len bezradné pohľady. „No nič, ja si ho nájdem... a vy na ňu prosím dajte pozor.“  Požiadal ich a vydal sa do trochu prázdnejšieho kúta.

 

„Dinky!“ zavolal ticho Severusovho škriatka. „Pán Potter by potreboval pomoc?“ spýtal sa šťastne škriatok ihneď po tom ako sa zjavil. „Dinky, vďaka že si prišiel. Chcel by som ťa poprosiť, či by si mi nepriniesol tú krabicu s elixírmi, čo je v mojej izbe. Mohol by si to zariadiť?“

„Samozrejme pane!“ Škriatok sa s lupnutím odmiestnil a za okamih bol späť aj s elixírmi. Hneď ako sa škriatkovi poďakoval, schoval si niekoľko fľaštičiek do vreciek a zvyšok doniesol pri vchod. Tak si bude môcť elixír vziať každý kto ho bude potrebovať... Potom sa už s rýchlo vydal späť ku stolu, kde nechal Hermionu. Stále sedela na mieste kde ju usadili s hlavou položenou na stole, na ktorom predtým tancovala a hlasno odfukovala. „Harry tu si. Chcela ísť opäť tancovať, takže sa chcem odvolať na tvoje povolenie použiť kúzla. Aj tak si myslím, že trocha spánku jej neuškodí.“ Podala mu Pansy ihneď hlásenie. Harry jej vďačne kývol a ďalším kúzlom ju prebral.

 

„Tak Hermiona, toto vypi. Sľubujem ti, že potom ti bude lepšie.“ Podal jej fľaštičku a pomohol ju nasmerovať až ku jej ústam. Keď vide, že všetko poslušne vypila, narovnal sa a rozmýšľal kam by mal ísť. Najskôr pohľadať Draca, sľúbil mu presa ten tanec. Núdzová miestnosť zmenená do veľkej sály sa už začala vyprázdňovať. Tí najviac opitý sedeli alebo ležali na pohovkách, ktoré boli rozložené pri stenách. Tí trochu triezvejší sa snažili získať pre seba a svojich priateľov toľko potrebné elixíry. A iný jednoducho tackavo odišli a dúfali, že sa v poriadku dostanú do svojich izieb. Napriek menšiemu počtu ľudí, sa úloha nájsť Draca zdala ako ťažký oriešok. Ten sa nakoniec vyriešil sám, keď sa k nemu Draco sám prihnal. Vyzeral pri tom jasne vyvedený zmiery a pri dverách ho čakala skupina Weasleyovcov. „Draco! Tu si. Hľadal som ťa. Kde si bol? Ach ty si priviedol aj Charlieho? To je super.. dúfam že mu nebude vadiť, keď si s tebou zatancujem. Sľúbil si mi to, pamätáš?“ Spustil Harry hneď, ako ku nemu prišiel. Jeho upadajúca nálada sa opäť zlepšila.

„Harry, musíš ísť so mnou. Hneď! Neviem čo presne sa deje, ale keď som si šiel do izby pre pár ďalších zásob, narazil som tam na Charlieho aj s dvojčatami. Netuším čo presne sa deje, ale vyzerali riadne mimo a povedali, že ťa musíme okamžite nájsť.“ To spôsobilo, že Harry ihneď spozornel. Vôbec sa mu to nepáčilo napriek tomu s Dracom vyrazil ku dverám. „Tak teda fajn, poďme... ale keď sa to vyrieši –nech už ide o čokoľvek- dlhuješ mi ten tanec.“ Zašomral v márnej snahe o uvoľnenie napätia.    

 

Rýchlo sa približovali k čakajúcim Weasleyovcom a čím bližšie bol, tým menej sa mu páčili ich výrazy. Márne sa snažil prísť na to, čo sa tu deje. „A-hoj Harry, slušná párty povedal by som. Za iných okolností by som ti rozhodne gratuloval...“ privítalo ho jedno z dvojčiat.

„...ale teraz sa musíme ponáhľať na ošetrovňu.“ Pridalo sa aj druhé.

„Ošetrovňa? Na čo do pekla je potrebné aby som išiel na ošetrovňu?“ zvolal vystrašený Harry.

„Ehm nie len ty... to sa týka aj Draca. Ja len dúfam, že tam madam Pomfreyová bude.“ Povzdychol si tentoraz Charlie a pritiahol si k sebe svojho chorobne bledého snúbenca.

„Tak ešte raz. ČO SA Tu DEJE?!“ skríkol už Harry a ani sa nesnažil potlačiť paniku vo svojom hlase. Weasleyovci si vymenili nervózne pohľady. Nakoniec to bol Charlie, ktorý sa odhodlal prehovoriť: „Stal sa obrovský omyl...totiž, ja som nevedel čo bolo v tých ostatných fľaškách.  Keby som to bol vedel, nikdy by som ich nebral...no proste v jednej bol-“ tu sa odmlčal, keď sa okolo nich prešiel nejaký študent, „...no poviem ti to radšej až na ošetrovni. Zrejme by nebolo dobré ak by sa to rozkríklo.“

„Gratulujem,“ dostal zo seba Harry zdesene, „práve si ma zrejme vydesil na smrť...“

 

Zvyšnú časť cesty prešli mlčky každý pohrúžený vo vlastných výčitkách. Keď konečne prišli na ošetrovňu, dvojčatá sa od nich oddelili akoby to mali nacvičené a vydali sa pohľadať ošetrovateľku. Charlie medzitým prikázal Harrymu a Dracovi, aby si každý ľahol na jedno lôžko. Sám si potom sadol na stoličku medzi nich. Utrápene si povzdychol a chvíľu zberal odvahu na to, aby im všetko vysvetlil.

„Ako som už povedal, je to moja chyba. Ten deň, keď som požiadal Draca o ruku ma dvojčatá požiadali, aby som ti doniesol víno ktoré si si u nich objednal. Keď som sa čudoval prečo by ti mali niečo také posielať, tak mi vysvetlili že obsahuje elixíry. Tak som si pomyslel, že by som mohol niečo také vziať aj pre seba a tak som zašiel ku nim do dielne a našiel som tam aj ďalšie fľaše... Ja nemal som najmenšie tušenie, že tie fľaše obsahovali niečo iné.“

„Bolo to niečo nebezpečné? To čo bolo v tej druhej fľaši?“ spýtal sa Draco zdesene.

„No ako sa to vezme. Oni skúšali vylepšiť elixír na... počatie.“ Tu sa odmlčal a čakal na reakcie. Draco stuhol a zdesene sa na neho zahľadel, zato Harry sa začal hrozne smiať. „Tak.. tak to je teda dobré! A preto tu robíte taký cirkus? Ja už som sa zľakol, že je to niečo vážne.“ Dostal zo seba no keď videl, ako sa na neho pozerajú razom zvážnel. „Myslíte... myslíte si, že sa nám môže niečo stať?“

„Niečo? Ak by si tehotenstvo označil ako NIEČO, tak rozhodne!“ skríkol Draco hystericky.

„To nemôžeš myslieť vážne...“ zašepkal Harry a hlas mu znel akosi duto.

 

To už ale do miestnosti vošla aj madam Pomfreyová a náhlila sa ku nim. Podľa jej výrazu bolo jasné, že už bola o probléme informovaná. „No tak toto sme tu zrejme ešte nemali. Musím vás poprosiť aby ste odstúpili od postelí a nechali ma pracovať.“ Povedala profesionálne a pristúpila k Dracovi. „Môžem vás poprosiť, aby ste si vyhrnuli hábit? Potrebujem čo najlepší prístup ku vášmu bruchu.“ Počkala kým mladý slizolínčan vykoná o čo ho požiadala a potom už začala nad jeho bruchom mávať prútikom a mumlala pri tom akési kúzlo. Na papieri, ktorý si so sebou priniesla sa okamžite začali zjavovať výsledky. Keď kúzlo ukončila, vzala papier do rúk a rýchlo ho prebehla pohľadom. „Ešte vám pre istotu vezmem vzorku krvi a vykonám ďalší test, ale na základe týchto testov vás môžem uistiť, že dieťa nečakáte.“

 

Ako to povedala všetci v miestnosti si s úľavou vydýchli. Napätie sa však vrátilo v okamihu, keď sa presunula k Harrymu. Ten si už po Dracovom vzore vyhrnul oblečenie tak, aby mohla vykonať potrebné kúzlo. Všetci pozorovali, ako sa bez zbytočných rečí pustila do práce. A Harry si v tom okamihu spomenul na všetky tie divné reči, ktorými ho zahrňovala Koral. V tej chvíli už tušil aký bude výsledok. S neskrývanou panikou sa zahľadel na liečiteľku, keď si vzala jeho výsledky a čakal čo povie. „Harry- si tehotný... sú to zhruba tri týždne.“ Oznámila mu sama trochu vyvedená z miery.

 

Napriek tomu, že to už tušil, zostal na ňu zarazene pozerať. Panika začala exponenciálne narastať a on zalapal po dychu. To prinútilo madam Pomfreyovú aby si zo zásob privolala upokojujúci dúšok a prinútila Harryho aby ho vypil. „Tak pán Potter, dnes v noci zostanete tu. Za poslednú hodinu ste si prežili až príliš veľa stresu, takže chcem mať istotu, že budete v poriadku. Skúste teraz o tom popremýšľať a ráno vám vysvetlím všetko potrebné.“ Povedala mu upokojujúcim hlasom a potom sa vytratila. Keď sa za ňou zavreli dvere, všetci sa vrhli k Harryho posteli.

 

„Och Merlin. Harry, je mi to tak ľúto!“ začal sa ihneď ospravedlňovať Charlie. Harry sa na neho pod vplyvom elixíru iba upokojujúco usmial. Svoju pozornosť zameral na dvojčatá ktoré postávali vedľa. „Ako vás napadlo vytvoriť ten elixír?“ spýtal sa ich zaujato.

 

„Ehm, jeden známy nás o to požiadal. Podobný elixír už existuje, ale vraj je to pekný hnus. Vraj spôsobuje bolesti a navyše je dosť nespoľahlivý. A tak sme to vzali ako výzvu. Vytvoriť spoľahlivý, bezbolestný a navyše dobre chutiaci elixír. Najmä keď by ho mohli niekedy naši dvaja bratia potrebovať.“ Mrkol na nich Fred. Potom sa slova ujal George: „Avšak ešte nebol testovaný. Neboli sme si istý či je vôbec účinný. Zajtra sme sa chystali ísť na tú konferenciu, čo tam išiel aj Severus. Chceli sme tam ten elixír predstaviť a požiadať o povolenie, aby sme ho mohli začať testovať. A práve tak sme prišli na to, že nám jedna fľaša chýba.“

„No, dobrá správa. Teraz už viete, že ten elixír skutočne funguje.“ Povedal im vďaka elixíru neprirodzene pokojný Harry.

„Ehm, ako by mal vlastne fungovať ten elixír?“ spýtal sa Draco váhavo. Harryho mu bolo úprimne ľúto, musel to byť šok, a to to ešte bude musieť povedať Severusovi... ale elixíry mal rád a tento nový výtvor ho fascinoval.

„No, najprv trvá asi dvanásť hodín než v tele prebehnú potrebné zmeny k tomu, aby mohlo byť počaté dieťa. Avšak, najväčšia šanca na otehotnenie je ešte o trochu neskôr. Účinok začne vyprchať po asi troch dňoch, ale to je relatívne. Vo veľkom záleží aj od toho, ako silnú mágiu daný kúzelník má. Tá totiž podporuje udržanie zmien ktoré elixír spôsobil. Pri tých najsilnejších kúzelníkoch sme vyprchanie účinkov odhadovali zhruba po týždni od požitia.“ Pustili sa dvojčatá do vysvetľovania. Neboli si vedomí toho, že by povedali niečo zlé, no po poslednej vete Harry vydesene vykríkol a nepomohol mu ani upokojujúci elixír.

„Kurva! Týždeň? To si robíte srandu, že?“

„Nie, prečo?“ spýtal sa Fred nechápavo.

„Severus sa bude musieť dať tiež vyšetriť,“ zašepkal Harry.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

Kilia Ice ,9. 3. 2017 23:39

Preboha :'D :'D tak toto som nečakala. Zeby boli obaja tehotný? :'D radšej nie.... Neviem si predstaviť Seva..... Ale dom zvedavá na pokračovanie :D

Krása...

SORA 77,9. 3. 2017 17:01

Vůbec jsem nečekala, že to přijde tak brzy. Super kapitola, moc díky.

...

Abequa,9. 3. 2017 14:53

No tak na tohle jsem eště zvědavá :-D Takže Severus i Harry budou těhotní? Muhaha už se těším až Severus dvojčata zabije :-D Nějak si nedokážu představit ak by je nezabil, ale je taky možnost, že Severus těhotný nebude tak uvidíme...

Re: ...

nyssa,9. 3. 2017 15:37

Na obranu dvojčiat musím povedať, že oni sú v tom nevinne :D Oni len vymýšľali nový elixír. V tomto prípade je vinný Charlie, ktorý od dvojčiat vzal okrem fľaše ktorú mu sami dali (a ktorá skutočne obsahovala len požadovaný elixír túžby) aj ďalšiu z ich dielne. Akosi predpokladal, že je to tá istá várka ako vo fľaši, ktorú už mal. Ono to potom bolo 50/50 kto vypil tú obohatenú o elixír na tehotenstvo. Preto sa práve museli dať testovať obaja :D

A hej no, neviem si predstaviť Seva ktorý by po takejto novine nebesnil...navyše, skús si ho predstaviť ako príde na ošetrovňu a požiada Poppy aby mu spravila tehotenské testy :D A keď si pomyslíš, že tam len nedávno boli dvaja študenti s rovnakou prosbou.... asi by som mu podobnú situáciu nezávidela :D

:-)

Lady Corten,9. 3. 2017 9:58

Téra, čekala jsem těhotného Harryho s Dráček ale Severus je na místo svého kmotřence vskutku překvapením. Jsem zvědavá jak bude vyvádět až se to dozví.
Moc děkuji za kapitolou, už jsem se opravdu bála, že budeme muset na ní počkat ještě jeden týden.

Re: :-)

nyssa,9. 3. 2017 15:31

Prekvapená? To som rada, presne o to mi išlo. Ono bolo celkom zjavné, že jeden z tých dvoch (Harry/Draco) tehotný bude... a tak som si povedala: "Prečo by som to trochu neskomplikovala?"

Za to oneskorenie sa úprimne ospravedlňujem. Osobne mi vadí, že nestíham vydávanie každý týždeň tak ako som mala v pláne... Nerada nespĺňam to čo sľúbim...a navyše sama dobre viem, aké je to čakať na nové kapitoly o to viac ma samú nahnevalo, že som jednoducho zabudla :D