Choď na obsah Choď na menu
 


11.Kapitola

22. 2. 2017

Harry sa prebúdzal veľmi pomaly. Cítil sa spokojný a pohodlná posteľ spolu s rukou ktorá ho majetnícky objímala okolo pásu ho nútila udržať oči zatvorené. Veď čo keď to bol všetko iba sen? Nechcel o tie pocity prísť. Spoza oparu v ktorom sa jeho rozospatá myseľ nachádzala sa začali predierať prvé spomienky. Príjemné pocity boli potlačené spomienkou na to, ako Charlie vychádzal zo Severusovej spálne. Opäť pocítil rovnaké zúfalstvo ako keď sedel sám vo veži, hnev a následnú rezignáciu keď za nim prišiel Severus. Chmúrne myšlienky však boli rýchlo potlačené omnoho príjemnejšími. Napríklad keď ho Severus doviedol do sprchy kde sa vzájomne umyli, alebo keď ho ukladal do postele a dotykmi a bozkami mu rozochvieval celé telo. Tie spomienky boli tak živé, že jeho telo začala spaľovať podobná túžba a potreba ako včera.

 

Sykol neočakávanou bolesťou ktorá ho konečne prinútila otvoriť oči. Prekvapene sa pozrel na Severusa, ktorý práve jazykom láskal citlivú bradavku do ktorej ho len pred nepatrnou chvíľou hryzol. Jeho ruka sa potulovala po celom Harryho tele a rozochvievala každý jeden jeho nerv. Keď sa ruka zatúlala až k rozkroku a pohladila ho po jeho roztúženom mužstve, prehol sa a  pod náporom slasti privrel oči. Tie však ihneď otvoril späť v okamihu keď ho Severus opäť pohryzol. Harryho rozhorčený pohľad sa stretol so Severusovým pobaveným. Ústa aj ruka opustili jeho telo, keď sa Severus mierne odtiahol. „Dobré ráno! Vidím že sa ti môj budíček páčil.“ Mrkol na neho pred tým ako sa zmocnil jeho pier. „Uhm-m, tak na toto by som si rozhodne vedel zvyknúť.“ Povedal Harry keď sa od seba oddelili.  

 

„Harry,“ ozval sa o malú chvíľu neskôr Severus tichým no vážnym hlasom. „Čo sa ti snívalo? Pokojne si spal a zrazu si sa začal prehadzovať a tváril si sa veľmi rozrušene.“ Táto otázka vyvolala u Harryho mierne rozpaky. „No... spomenul som si na to, ako som za tebou prišiel a uvidel som Charlieho vychádzať z tvojej spálne... a...“ vetu nedokončil, nebolo to potreba. Severus si ho ihneď vtiahol do náruče so snahou poskytnúť mu trochu útechy. Aby ho odpútal od chmúrnych myšlienok, uchýlil sa k rovnakej taktike ako predtým. Prisal sa mu ku krku a posieval ho množstvom bozkov. Jeho snaha nebola zbytočná a Harryho stuhnuté svaly sa ako švihnutím čarovného prútika- alebo skôr pohladením Severusovej ruky- začali uvoľňovať.

 

„Vieš, keď som včera večer sedel sám v astronomickej veži, ani vo sne by ma nenapadlo ako krásne sa to všetko môže skončiť.“ Ozval sa po chvíli zamyslený Harry. Na tvári mu pri tom žiaril malý spokojný úsmev. „Bolo to nádherné Severus, nikdy predtým som sa necítil tak skvelo... a no... tiež sa ti to tak páčilo?“ Spýtal sa náhle, neistota v jeho hlase sa nedala prehliadnuť. Otočil sa v Severusovej náruči tak, aby mu mohol vidieť do tváre. Stretol sa s upreným pohľadom dvoch čiernych očí. „Skutočne sa ma na to musíš pýtať?“ Zavrčal potichu. Harry sa trochu zachvel no neprestal mu odhodlane pozerať do očí. „Fajn! Keď to teda musíš počuť, áno, páčilo sa mi to. Veľmi. A ak by si náhodou chcel aj nejaký iný dôkaz,“ na chvíľu sa odmlčal a chytil Harryho za ruku, „toto so mnou robí jediná myšlienka na to, čo sa tu včera dialo.“ A presunul mu ruku ku svojmu rozkroku.

 

Keď Harry vo svojej ruke ucítil Severusovu tvrdú erekciu, prekvapene zalapal po dychu. Niekoľko krát zamrkal a až teraz si uvedomil, že tu po celú dobu sedia obaja úplne nahý.  Ako na povel sa začervenal, čo u Severusa vyvolalo pobavený smiech. „No vážne Harry, nezdá sa ti že je už na rozpaky trochu neskoro?“ provokoval ho a do hlasu sa mu vkradol jeho obvyklí sarkastický tón. „Iste ale včera som mal elixírom potlačené zábrany.“ Zahundral mladík dotknuto. Následne mu však diabolsky zaiskrilo v očiach keď pevne uchopil jeho erekciu. Severus prekvapene zalapal po dychu. „Hmm myslím, že ten elixír má zbytkové účinky...“  zašepkal Harry provokačne a pomaly pohol rukou. Severus frustrovane zavrčal a pritiahol si ho k bozku. Zajal jeho pery v objatí a vášnivo ho ochutnával.

 

Keď sa od seba oddelili obaja lapali po dychu a vzduch akoby iskril napätím a túžbou. Harry sa zachvel pri pohľade na Severusa, ktorý ho pozoroval ako by bol jeho korisťou. So zatajeným dychom čakal, čo starší muž spraví. Zrazu mu však hlasno zaškvŕkalo v bruchu a atmosféra sa razom upokojila. Harry sa ihneď začervenal. Severus na neho chvíľu prekvapene hľadel a potom sa hlasno rozosmial. „Tak ty teda vieš ako pokaziť náladu.“ Doberal si ho láskavo, keď sa zdvihol z postele a rozhliadol sa po spálni. Našiel svoje nohavice a rýchlo si ich natiahol. „Myslím že pôjdem objednať raňajky. Budem rás keď sa ku mne pripojíš.“ Sklonil sa k nemu po rýchli bozk a odišiel zo spálne. Harry omráčene sledoval ako odchádza no potom sa prebral zo svojho omámenia a rozhliadol sa po svojich veciach. Spomenul si, že Severus včera použil kúzlo na to aby u ich odstránil a tak nevedel kde by ich mal hľadať. Ešte raz sa rozhliadol po izbe a všimol si spodný diel Severusovho pyžama. Keď si čierne pyžamové nohavice obliekol, musel ich kúzlom skrátiť aby mu dobre sadli. So spokojným výrazom sa vydal do obývačky.

 

„Nevedel som, kde včera skončili moje veci, tak som si požičal tvoje pyžamo.“ Oznámil Harry len čo vošiel do miestnosti. „Čo bude na raňajky?“ spýtal sa keď prechádzal ku stolu. V bruchu mu znovu hlasno zaškŕkalo a tak sa rýchlo usadil za stôl. Keď si sadol na tvrdú stoličku, trochu sykol a nepohodlne sa zavrtel. To samozrejme neuniklo Severusovej pozornosti. „Si v poriadku? Veľmi ťa to bolí?“ pýtal sa starostlivo. „No... mohlo to byť aj horšie. Jednoducho som si neuvedomil, že je tá stolička tak tvrdá. Bude stačiť keď budem opatrnejší.“ Severus sa však zatváril nesúhlasne a odišiel z miestnosti. O malú chvíľku bol späť aj s elixírom. „Som majster elixírov. Bola by to moja vlastná hanba, ak by môj priateľ trpel bolesťami... malo ma to napadnúť hneď.“ Dodal zamračene. Harry sa na podávanú fľaštičku zamračil, nechcel si pred raňajkami kaziť chuť, no keď sa na stoličke trochu zahniezdil a bolesť sa znovu ozvala vďačne elixír prijal. „Uf, vážne budem musieť niečo urobiť s tou chuťou.“ Vyhlásil odhodlane keď odkladal prázdnu fľaštičku. To sa už pred nimi objavili aj raňajky a tak si na tanier rýchlo naložil párky a smažené vajíčka.

 

Keď si išiel nalievať čaj, všimol si nedopité víno, čo tu zostalo zo včera. Bez rozmyslu si ho trochu nalial a ihneď si uchlipol. Severus ho pri tom celú dobu pobavene sledoval. „Vieš Harry, keď si si už tento skvost objednal, očakával by som od teba, že budeš opatrnejší. Na tom ešte budeme musieť popracovať... ale teraz asi budeš potrebovať trochu inú pomoc...“

 

Pomaly sa postavil a prišiel k Harrymu, ktorého telo sa začínalo chvieť narastajúcim vzrušením. Sklonil sa k nemu a nežne ho pobozkal. Harry mu ihneď omotal ruky okolo krku a bozk prehĺbil. Severus sa ku nemu naklonil bližšie a vsunul mu ruky pod zadok. Následne sa prudko postavil s Harrymu v náručí. Bozk prerušili až vtedy, keď sa už nedostatok vzduchu nedal viac ignorovať. Ťažko lapajúc po dychu položil Severus mladíka na kúsok voľného miesta na stole. Chvíľu ho pozoroval žiadostivým pohľadom a potom sa  mu opäť hladovo prisal na pery. Rukami začal mapovať každý kúsok Harryho nahého tela. Hladil a láskal ho po chrbte a bruchu, o niečo dlhšie sa zdržal pri bradavkách a venoval sa im kým úplne nestvrdli. Harry sa zmohol iba na bezmocné vzdychy. „Prosím!“ zakňučal takmer zúfal. „O čo prosíš?“ pošepol mu Severus do ucha a potom sa mu prisal k ušnému laloku. „Dotkni sa ma... chyť ho... čokoľvek!“

„Ako prikážeš.“  Prestal mu láskať citlivé bradavky a rukami sa priblížil k jedinej časti jeho oblečenia. Palce zahákol za lem pyžama a potiahol ho dole. Harry sa ihneď trochu podvihol aby mu pomohol pri vyzliekaní toho prebytočného kúska látky. Severus ťažko prehltol pri pohľade na nahého Harryho. „Prosím...“ zastonaná prosba ho prinútila odtrhnúť od neho pohľad a popohnala ho k činu. Jemne ho pohladil po vztýčenom úde a Harry mu okamžite vyrazil naproti.

 

„Ššš, pokoj... len pokoj. Nechceme predsa zhodiť naše raňajky na zem.“ Napomenul ho zastreným hlasom Severus, no na dôkaz toho že jeho prosbe porozumel, uchopil jeho penis pevne do ruky. „To je... to je tak- dobé!“ zavzdychal Harry a prinútil svoje ruky k pohybu. Aj on sa chcel dotýkať Severusa. Obtrel sa o napnutú látku jeho nohavíc, čím z neho vymámil tichý ston. Okamžite mu ich začal rozopínať. „Och, čo- čo to robíš?“

„Chcem ťa... potešiť... rovnako ako ty...mňa.“ zašepkal Harry medzi vzdychmi. Uchopil ho pevne do ruky a rýchlo zosúladil svoje pohyby s tými jeho. Vzrušenie oboch mužov sa rýchlo stupňovalo. Obaja cítili, že sú už veľmi blízko, dýchali prerývane a ťahy rúk sa stali naliehavejšie. Stačilo už len málo....

 

„Severus! Severus videl si Harr- ou!“ Ozval sa od dverí Dracov hlas. Celý červený stál v miestnosti a zarazene sa na nich pozeral. Neschopný odtrhnúť od tej scény pohľad sledoval, ako si Severus náhlivo zapína svoje nohavice a kúzlom zo zeme privoláva Harryho pyžamo. „Kurva Draco!“ zvolal a rozhodne nesnapeovsky profesor elixírov, „čo ti hovorí výraz slušné vychovanie? To ťa neučili klopať? A mohol by si sa pre Salazara aspoň otočiť!? Trocha súkromia by rozhodne nebola na škodu.“

„I-iste, prepáč.“ Vykoktal stál červený Draco a otočil sa čelom ku vchodu.

 

Harry si medzitým veľmi rýchlo obliekol svoje pyžamo  a utiekol do kúpeľne. Keď ich blonďavý Slizolínčan vyrušil, bol už takmer na vrchole a následkom elixíru, ktorý bol vo víne sa potreboval nutne urobiť. Náhlivo sa postavil do sprchy a nechal na svoju citlivú kožu dopadať kvapky horúcej vody. Stačilo pár ťahov ruky a už sa prehýbal pod náporom slasti. Keď potom popadol dych, čo najrýchlejšie sa umyl a zabalil do jedného z uterákov, ktorý našiel v poličke. Vstúpil do spálne aby našiel niečo, čo by si mohol obliecť a prekvapene zistil, že má na posteli poskladané čisté oblečenie. Vďačne si ho obliekol s myšlienkou na to, že bude musieť poďakovať Rokfortským škriatkom.  

 

Zo spálne vyšiel už plne oblečený. Len čo uvidel Draca sediaceho naproti Severusovi, hanbou sa začervenal. „Ehm... ahoj Draco.“ Vykoktal rozpačito, no do očí sa mu pozrieť nedokázal. Mladý slizolínčan sa už z toho šoku spamätal a so zavrteným hlavy sa rozchechtal. „To je v pohode. Hoci... keď som sem išiel rozhodne som nečakal, že by som mohol naraziť na takúto scénu. Ešte šťastie, že mám tak silnú osobnosť... vidieť svojho krstného v podobnej situácií... jeden by z toho dostal traumu!“ povedal naoko zdesene no potom sa opäť rozchechtal.

„Som skutočne rád, že sa tak dobre bavíš.“ Zavrčal Harry podráždene.

„Načo si sem vlastne šiel?“ vložil sa do toho pre istotu Severus. Nemienil tu teraz riešiť nejakú hádku.

„No prišiel som zistiť, či sa ti včera podarilo nájsť Harryho. Videl som aký bol rozrušený a to že som ráno stretol skupinu panikáriacich chrabromilčanov mi na pokoji tiež nedodalo.“

 

„Ako vidíš, som v úplnom poriadku,“ odpovedal mu Harry, „ale čo si myslel tými panikáriacimi chrabromilčanmi?“

„Ak som to pochopil správne, keď ťa včera Severus hľadal, s panikou nabehol ku vám do veže a predviedol tak úctyhodný výkon. Solídne vystrašil Weasleyho aj Grangerovú a s tým, že je to otázka života a smrti od nich vymámil tvoju mapu...“ pustil sa Draco ochotne do vysvetľovania a neodpustil si možnosť svojho krstného trochu provokovať.

„To si sa o mňa skutočne bál? Myslel si, že by som si niečo spravil?“ otočil sa Harry na rozpačitého Severusa.

„Samozrejme že som o teba mal strach. Bol si rozrušený, cítil si sa ranený a ja som ťa nemohol nájsť. Nechcel som o teba prísť tak som trochu pritlačil na tých dvoch. Aspoň na niečo bolo dobré, že si do všetkého zatiahol svojich kamarátov...“ pripustil Severus s vedomým, že je zbytočné niečo z toho zatĺkať. Harry ho pozorne počúval a cítil sa dojato. Netušil, že Severusovi na ňom záleží až tak. Podišiel k nemu a silno ho objal. Potom sa však rýchlo odtiahol a podozrievavo si ho prezeral. „Severus... čo to Draco vravel o mape... ty máš moju Záškodnícku mapu?“

„Idiotský názov, ale... musím uznať, že je to šikovná vecička.“

„A vrátiť si mi ju hodlal kedy?“

„No, možno by som si ju mal nechať... pri chytaní študentov po večierke by sa mi rozhodne hodila...“ rozhodol sa ho trošku provokovať no Harry ho sledoval s vážnym výrazom. „Severus, je to jedna z mála vecí čo mi zostala po otcovi a Siriusovi...“

„No tak Harry, len som si robil srandu. Samozrejme, že by som ti vrátil... napriek tomu, že by som ju rád trochu preskúmal. Je to výnimočná vec.“ To donútilo Harryho sa na chvíľu zamyslieť. „Chcel by si si ju požičať? Ale musíš sľúbiť, že mi ju vrátiš.“

„Samozrejme Harry, ďakujem... nemôžem uveriť, že si toto spravil svojim úbohým spolužiakom... dal si mi do rúk silnú zbraň.“ Preniesol Severus pobavene.

„Iste, avšak ja im to vynahradím, keďže si hodlám privlastniť väčšinu tvojich večerov...“ oznámil mu Harry významne.

„Tak na to sa rozhodne teším... Och Draco, to bolo všetko čo si chcel?“ otočil sa na neho Severus akoby si až teraz spomenul, že sa tiež nachádza v miestnosti.

„Vlastne nie. Chcel som ti ešte poďakovať. Vieš, veľmi si cením, že si šiel za mojim otcom s Charlieho žiadosťou. Ani neviem kedy naposledy som bol tak šťastný.“ Vyhlásil slizolínčan so širokým úsmevom.

„Neďakuj, to bolo samozrejme...“ začal Severus, no ďalej sa nedostal, lebo k Dracovi sa rozbehol Harry a nadšene ho objal. „Gratulujem! Som za teba taký šťastný. Máš aj prsteň? Je Charlie ešte tu?“ sypal zo seba jednu otázku za druhou. Chvíľu sa nadšene zhovárali a Severus sa zatiaľ posadil na pohovku. Bol za Draca rád, no ráno si predstavoval s Harrym osamote. Keď ho to už prestalo baviť, odkašľal si aby upútal pozornosť. „Draco som rád, že som ťa videl. Poďakovať si mi poďakoval, a Harryho našiel živého a zdravého, ale vyrušil si nás pri... raňajkách.“ Uprel na neho vyzývavý pohľad. Draco sa nepohodlne zahniezdil. „Iste, samozrejme. Aj tak som už bol na odchode. Ahoj Harry, Severus.“ S kývnutím hlavy sa vydal ku dverám.

 

„Počkaj chvíľku!“ zadržal ho rýchlo Harry. „Severus, ja... radšej pôjdem na raňajky do Veľkej siene. Kamaráti majú o mňa strach. Po tom ako si ich včera vydesil si zaslúžia, aby som sa im ukázal.“ Dostal zo seba ospravedlňujúco. Severus mu na súhlas mierne prikývol, no tváril sa smutne. Naklonil sa k nemu bližšie a do ucha mu zašepkal: „No ták, bude to iba chvíľka. Hneď po raňajkách som tu späť. Zatiaľ nám môžeš vymyslieť nejaký program.“  Na rozlúčku mu vtisol rýchlu pusu a potom už ťahal Draca na raňajky. Čím skôr sa stretne s kamarátmi, tým skôr sa bude môcť vrátiť za Severusom...

***

„Tak čo Draco, máš v pláne tú tvoju veľkú novinku povedať?“ Zaujímal sa Harry živo cestou na raňajky. „Ale kdeže,“ zasmial sa mladý aristokrat, „ja to nebudem nikomu hovoriť, ja to rozhlásim vo veľkom štýle... veď počkaj!“ pošepol mu sprisahanecky, pričom mu v očiach hrali radostné iskričky. „Iste, čo iné by som mohol čakať od Malfoya.“  Odfrkol si pobavene Harry, ale to už vstupovali do Veľkej siene. Otočilo sa na nich pár študentov, ale tí sa rýchlo vrátili ku svojim raňajkám. Chrabromilský stôl však bol výnimkou. Tam ich príchod vyvolal búrlivý šepot a od konca stola rýchlo vyskočila Hermiona s Ronom. Rozbehli sa im naproti a ihneď začali s výsluchom. „Čo sa stalo? Tou svojou panikou nám včera nahnal hrôzu. A ON,“ rozohnila sa Hermiona a ukázala na Draca, „zjavne vedel čo sa deje, ale nič nám nepovedal. Keď sme ho ráno našli a povedali mu čo sa stalo iba sa zamračil a odišiel preč.“

 

Harry sa zamračene obzrel po sieni a znepokojene si všimol, že teraz už pozornosť pútajú. Dokonca aj učitelia od hlavného stolu ich zaujato pozorovali. „Ehm, Hermiona, len pokoj. Vysvetlím vám to, len si hlavne sadnime, nepáči sa mi keď sa na nás všetci pozerajú.“ Poznamenal nervózne. To zabralo aj na mladú chrabromilčanku. Keď sa obzrela a všimla si, že sa na nich upiera väčšina očí v miestnosti, zahanbene sa zavrtela. „Prepáč.“ pošepla smerom k Harrymu a poslušne sa vydala smerom k miestu ktoré predtým opustila. Zvyšok skupiny ju samozrejme ihneď nasledovala.  

 

„Tak Potter, pochváľ sa čože si to spravil, že nás vedúci tak vyvádzal?“ spýtal sa Blaise zvedavo a až vtedy si Harry všimol, že pri ich stole sedia aj jeho slizolínsky kamaráti. Nerozhodne sa rozhliadol po ľuďoch okolo stola. Nachádzalo sa tam príliš veľa nezainteresovaných osôb. „Ehm, bol som svedkom jednej situácie, ktorú som si zle vysvetlil...a... zrejme som zareagoval nepatrične? To u neho pravdepodobne vzbudilo strach čo by som mohol spraviť. A ako môj...učiteľ... sa chcel presvedčiť, že budem v pohode.“ Povedal nakoniec veľmi vyhýbavo a dúfal, že to teraz nechajú tak. Blaise s Pansy sa rozhliadli po ostatných študentoch a s porozumením prikývli. Hermiona tiež ihneď pochopila, že to nechce riešiť na verejnosti, ale Ron nesklamal a nepochopil absolútne nič. „Ako to myslíš, že si reagoval nepatrične? A čo si to vlastne vide- au!“ zvolal rozhorčene keď ho Hermiona pod stolom kopla. „Čo je! Veď som len zvedavý a nevrav, že vy ostatný nie.“ Ohradil sa podráždene. „Ty si tak natvrdlý...“ oznámila mu Hermiona podráždene.

 

Ich malá výmena k nim pritiahla ešte viac pozornosti a Harry bol čím ďalej tým viac nesvoj. Preto bol neskutočne rád za rozruch ktorý sa začal pomaly šíriš Veľkou sieňou a tentoraz nebol príčinou on. Videl, že študenti si niečo nadšene šepkajú a pritom čítajú ranné vydanie Denného Veštca. Keď sa na nich- konkrétne na Draca- začalo pozerať čím ďalej tým viac prekvapených tvári mal Harry hneď jasno. Otočil sa na svojho kamaráta a s pozdvihnutým obočím sa ho spýtal: „Veštec, skutočne? To sa ti tam tie fotky so mnou tak páčili, že si si zaistil pozornosť znovu?“ Draco sa na odpoveď iba zazubil a mykol plecom. „Veď som povedal. Keď, tak vo veľkom štýle.“  Zatiaľ čo sa spolu rozprávali, vrhli sa ich kamaráti na noviny ktoré doteraz ignorovali. Dokonca aj Ron zabudol na svoje otázky a so záujmom sa do nich začítal. A čím viac si prečítal, tým viac sa usmieval. Nakoniec to nevydržal a nadšene zvolal: „Ja som to vedel! To je super, ešte dnes napíšem dvojčatám... vedel som, že tú stávku vyhrám. Och Draco, gratulujem!“ dodal nakoniec, no duchom už písal víťazný list svojim bratom.

 

Draco bol zahrnutý gratuláciami a neveriacimi otázkami zo všetkých strán a náležte si tú pozornosť užíval. Ako sa blížil koniec raňajok a rozruch okolo svadby roku trochu opadol, presunul sa Harry aj s kamarátmi do svojej izby. Ako už mali vo zvyku, usadil sa Harry s Dracom na posteľ, Hermiona s Ronom obsadili malú pohovku a Pansy s Blaisom si premenili kreslá. „No včera večer som šiel k Severusovi a zrovná keď som prišiel, vychádzal spolu s obliekajúcim sa Charliem zo spálne. Spolu s pár ďalšími udalosťami... iste vám dôjde čo som si myslel...“ pustil sa Harry do vysvetľovania a pritom neprítomne hladkal Koral, ktorú mal stočenú na bruchu. „Našťastie ma Severus na šiel a všetko mi vysvetli, takže je všetko zase v pohode.“ Rozhodol sa to ďalej nerozpitvávať.  

„A to uzmierovanie ste si rozhodne užili však?“ začal ho provokovať Draco.

„Nechápem o čom hovoríš....“ hral sa Harry na nechápavého, no nedokázal zabrániť červeni aby sa mu usadila v tvári. „Och, len sa pochváľ, bol to celkom zážitok keď som prišiel k Severusovi a...“ užíval si to slizolínčan no bol prerušený pobúreným výkrikom. „Draco, okamžite sklapni!“

„Ale prečo, ten zážitok si rozhodne nechcem nechať pre seba.“ Protestoval škodoradostne.

„Ale iste že chceš... Vieš, mám tu istého hada, ktorému z nepochopiteľného dôvodu veľmi nevoniaš... možno to množstvo kozmetiky čo používaš? ... no a ten had by sa veľmi bavil pri tom ako by ťa naháňal... A mimo toho hada je to jeden pomstychtivý profesor elixírov, ktorý by iste neocenil aby sa isté historky roznášali po hrade.“ Poznamenal Harry nevinne a sledoval ako Draco pomaly bledne. Keď si bol istý, že nič neprezradí spokojne sa usmial a pozrel sa na zvyšok kamarátov. „Táak... zaujímalo by vás ešte niečo?“

***

„Severus?“ zvolal Harry keď konečne prišiel do profesorových komnát. „V pracovni.“ Ozvalo sa spoza pootvorených dverí a tak sa tam ihneď vydal. „Prepáč, že mi to tak trvalo, ale kým sme sa dostali niekam do súkromia aby som im to vysvetlil, zabralo to kopu času. Navyše tvoj krstný syn zasa púta pozornosť, o to ťažšie bolo nenápadne sa vytratiť.“ Pustil sa do vysvetľovania už od dverí.

„Čo zasa spravil? A čo to máš u Salazara okolo krku?“ Skríkol zdesene Severus.

„Ale no tak Severus, nepanikár. Koral si už predsa videl a keď som šiel sem požiadala ma aby som ju vzal so sebou... a podľa toho, že nevieš o čom hovorím usudzujem, že noviny si dnes nečítal.“ Pristúpil k Severusovi, ktorý študoval záškodnícku mapu a vtisol mu bozk. „Nevidel som ťa hodinu a už si mi chýbal.“ Povzdychol si Harry. „Tak čo, prišiel si na niečo zaujímavé?“

 

„Hmm, použili zmes rôznych kúziel. Hoci nerád, musím uznať, že je to geniálne.“ Odpovedal mu Severus a v hlase sa mu objavil náznak uznania. Potom však obrátil svoju pozornosť plne na Harryho a pritiahol si ho k ďalšiemu bozku. Než sa stihol stať vášnivejším musel sa od Harryho odtiahnuť. Jeho had sa totiž rozhodol, že sa vydá na prieskum. Z Harryho paže, ktorú mal omotanú okolo krku sa mu presunul na ramená. Severus sa zatváril trochu zdesene a Harryho to úprimne rozosmialo. „Nemôžem uveriť, že sa jej bojíš.“

„Ja sa nebojím, len sa necítim pohodlne, keď sa mi okolo krku krúti takmer neznámi had.“ Spražil ho Severus vražedným pohľadom.

„Nemusíš sa báť, že by ti ublížila. Páčiš sa jej, mohol by som jej tu vytvoriť prechodné terárium. A vraví, že je z teba cítiť had viac ako naposledy... pokročil si už so svojou premenou?“ Spýtal sa Harry prekvapene.

„Nie tak úplne. Prečítal som si pár kníh a pokúsil som sa objaviť svoju podobu. Ale podarilo sa mi iba potvrdiť to, že je moja podoba had. Nemám tušenie aký druh. A kým to nezistím, nemôžem sa o premenu pokúsiť. Avšak... kvôli istému chrabromilčanovi nemám na tréning a meditácie čas...“ povedal na oko skrúšene.

„Hmm, tak by ten chrabromilčan mal radšej odísť, nie? Aby si mohol v pokoji trénovať...“

„Nech ťa to ani nenapadne!“ zvolal a pritiahol si ho do náruče. Pritisol svoje pery na tie mladíkove a hneď sa jazykom začal domáhať vstupu. Harry mu vďačne vyhovel a tak boli čoskoro lapený vo vášnivom bozku.

 

„Tak, čo si pre nás na dnes vymyslel?“ zaujímal sa Harry keď sa od seba oddelili.

„No najprv by sme asi mali vytvoriť to terárium. Ten tvoj had sa na mňa akosi priveľmi tisne.“ Vyhlásil Severus trochu podráždene. A tak sa nasledujúcu polhodinu snažili vytvoriť čo najvhodnejšie miesto pre Koral. Keď ju tam nakoniec ukladali, spokojne sa stočila pod výhrevnou lampičkou a viac si ich nevšímala. Spoločne sa presunuli na pohovku kde sa usadili v spoločnom objatí. „Čo sa stále tak škeríš? Posledných 20 minút ti z tváre tento hlúpy výraz nezmizol.“ Pýtal sa Severus s podozrievavým výrazom.

„Ja prepáč ale...“ potriasol Harry hlavou, „ale ty si nerozumel čo Koral hovorila.“ Dostal zo seba a nekontrolovateľne sa rozosmial.

„No to som teda zvedavý čo tak vtipné ti ten had povedal.“

„Mne? Mne nehovorila nič. Ona rozprávala na teba.“

„Aha, a mohol by si mi ozrejmiť čo také mi hovorila?“ spýtal sa zaujato.

„No... teraz si nie som úplne istý či ti to mám hovoriť... vieš... mohol by si ju potom priviesť do rozpakov. Možno by bolo lepšie keby som ju od teba celkovo držal čo najďalej...“ rozprával Harry s vedomím, že Severusa jeho nevedomosť veľmi rozčuľuje.

„Potter! Okamžite mi to povedz.“ Skríkol keď stratil trpezlivosť.

„No ako chceš, ty si to chcel... Vieš, asi budeš nejaký veľmi nebezpečný druh hada... ona... celú dobu vravela o tom ako krásne voniaš a že je to cítiť stále viac... prakticky ťa zvádzala... Začul som o to, že by rada strážila tvoje vajíčka.“ Dostal zo seba Harry medzi záchvatmi smiechu. Čím dlhšie hovoril, tým viac zdesene sa Severus tváril. „Pre Merlina Potter! Drž toho hada odo mňa čo najďalej.“ Keď však videl, že sa Harry rozosmial ešte viac, čo najrýchlejšie sa pozbieral. Nasadil čo najnevinnejší výraz a nenútene vyhlásil: „Vieš, magické zvieratá sú veľmi empatické... často len odrážajú pocity svoji majiteľov... možno mi tým chcela naznačiť niečo iné...?“ 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:-)

Lady Corten,25. 2. 2017 11:13

Krásný díl. Fuj jak je Dračí vyrušil, chudáci. Ten konec dílu je více než zajímavý, na pokračování jsem opravdu zvědavá. Snad nás tentokrát nebudeš napínat dlouho.

....

Kilia Ice ,23. 2. 2017 22:13

Úžasná časť. Som rada že je pokračovanie. Prosím ďalší diel čo najskôr :D

Re: ....

nyssa,23. 2. 2017 22:19

Som rada, že sa kapitola páčila.
Úprimne dúfam, že tak dlho mi to už trvať nebude...minimálne mám už slušnú časť napísanú :D tak to hádam dokončiť stihnem :D

====

Weras,22. 2. 2017 11:49

I když se Draco zmněnil,pořád je to sebestředný Malfoy. Dát oznámení sňatku do novin mohlo napadnout jenom jeho. Vše ve velkém stylu. Ale líbí se mi,že se netají s tím,že je s Charliem šťastný! Jsem hodně zvědavá na jakého hada se nám to Severus přemnění.A zdá se mi to,nebo se nám v poslední větě naznačuje nějaký problém?

Re: ====

nyssa,22. 2. 2017 22:09

Tak Draco rozhodne nesklame, výchova sa jednoducho nezaprie.. ale aj tak je to zlatíčko :D
Ehm, vieš že kým som si neprečítala tvoj koment, ani som si neuvedomila ako by to mohlo vyznieť? Pôvodný zámer bol, že si z neho Sev jednoducho robí srandu...
navyše, netreba zabúdať, že neubehol ešte ani deň od toho ako Harry konečne nabral odvahu.... takže asi ani empatické magické stvorenie by to neuhádlo...