Choď na obsah Choď na menu
 


1.Kapitola

29. 11. 2016

„No tak Harry, to nemá zmysel!“ Hermiona pochodovala z jednej strany spoločenskej miestnosti na druhú. „Takto to už ďalej nejde, prosím, zabudni na neho...“ zastavila sa a pomaly sa usadila vedľa svojho kamaráta. Nechcela byť krutá, ale niekto mu to už musel povedať.  „Harry, buď rozumný, aj sám musíš vedieť, že uňho nemáš ani najmenšiu šancu. Iba čo sa zbytočne trápiš... už dva mesiace chodíš po škole ako bez duše. Keď si to mne a Ronovi povedal, myslela som si, že ťa to po chvíli prejde, no ty sa nám stále viac vzďaľuješ. Povedz, kedy si si bol naposledy s Ronom zalietať na metle?“  Hermiona skutočne dúfala, že sa jej Harryho podarí presvedčiť. Bála sa o neho, bolo jasné že sa trápi no v poslednej dobe prestal aj jesť a pokiaľ si nerobí úlohy do školy alebo sa nesnažil učiť na MLOKy tak iba leží v posteli a apaticky hladí pred seba.

 

„Nie Hermiona, teraz sa teda mýliš!“ Vyhlásil Harry so zanietením, ktoré u neho už niekoľko mesiacov nevidela. „On ma má rád, viem to!“ povedal prudko. Chvíľku bol ticho a potom len zlomene zašepkal: „O to bolestivejšie je, že ma neustále ignoruje.“

Nechápala ho. „Ako si môžeš byť tak istý? Nikdy som u neho nevidela jediný náznak toho, že by k tebe niečo cítil. Jediné čo sa zmenilo je, že ťa už neuráža, ale to nič neznamená... maximálne ti je vďačný, že si mu pomohol na súde.“

„Nie, to nie je len vďačnosť viem to... to je len jeho spôsob ako sa brániť. Nedá na sebe nič poznať zo strachu, že by sa to niekto dozvedel... bojí sa že by bol len znovu sklamaný.“ Povedal a v hlase mal neochvejnú istotu. „Harry, ako si môžeš byť tak istý? Prosím, povedz mi to... on, povedal ti niečo?“

Harry ledva viditeľne prikývol. To Hermionu zaujalo, lebo o tom jej Harry nič nepovedal. Možno...je tu šanca... „Tak teda hovor, ako sa to stalo a čo ti vlastne povedal?“ spýtala sa ho s novým záujmom. Chvíľu bolo ticho, kým Harry rozmýšľal, čo jej má povedať. Nakoniec sa niekoľko krát nadýchol kým začal rozprávať.

 

„Ako dobre vieš, po tom čo som zabil Voldemorta som sa ho musel pokúsiť zachrániť. Nemohol som ho nechať v tom rozpadnutom dome a o nič sa nepokúsiť. Nie, keď som konečne vedel pravdu o tom, prečo zabil Dumbledora... keď som videl čo všetkom pre nás vytrpel. V škriekajúcej búde som ho našiel v bezvedomý a Fawkes mu nechal do rany tiecť svoje slzy. Ja som ho preniesol do školy na ošetrovňu. Po tom, ako ho madam Pomfreyová odmietla liečiť som pochopil, že ešte nie je koniec. Musel som ho ochrániť pred Azkabanom a tak som s pomocou spomienok, ktoré Dumbledore zanechal začal jeho obhajobu...“

„Hej Harry, prosím ťa, toto preskoč. Ak si spomínaš, pomáhala som ti s prípravou obhajoby.“ prerušila ho Hermiona. „Dobre, dobre... veď už sa k tomu dostávam. Môžem pokračovať?“  počkal na súhlas a potom pokračoval.

 

„Tak teda, robil som všetko pre to, aby ho zbavil obvinení. Keď sa mi to pred koncom prázdnin konečne podarilo, bol som neskutočne rád, lebo neviem, ako by som to zvládal zarovno s týmto rokom. Bol som natoľko šťastný, že som asi trochu prestal uvažovať. Inak si neviem vysvetliť to, že som prišiel za ním prišiel a pozval ho na obed. Skutočne neviem, čo ma to napadlo. Za tých pár mesiacov čo som sa snažil očistiť jeho meno sme sa... môžem povedať že... no nie spriatelili, ale urovnali sme všetky staré spory a pomerne sme spolu vychádzali. Ten obed sa mi zdal ako fajn nápad, ako osláviť náš úspech... Teda ako fajn nápad sa mi to zdalo asi len do doby než som to skutočne povedal. Myslím, že potom som začal trochu panikáriť.“

 

„... na základe všetkých dôkazov zbavujem Severusa Snapea obvinení z pomoci Veď- viete- komu a vraždy Albusa Dumbledora...“ Harry už ďalej nepočúval. Dokázal to! Dokázal jeho nevinu a hádam tak splatil dlh, ktorý k nemu mal za to, koľkokrát mu počas vojny pomohol. V návale radosti vyskočil zo svojho miesta a ponáhľal sa k profesorovi. Takmer ho od radosti objal, ale jeho pud sebazáchovy bol silnejší. Nechcel riskovať, že by bol na mieste zakliaty. Preňho by to bolo zrejme veľmi nepríjemné a profesor by sa pravdepodobne dostal do ťažkostí. Preto sa iba uspokojil s podaním ruky keď mu hovoril: „Gratulujem pane, vravel som vám, že to zvládneme. Šťastie, že to rozhodli už teraz, aspoň môžete na začiatku roka nastúpiť do školy.“ Snape prijal ponúkanú ruku a mierne ňou potriasol. Napriek tomu, že si na tvári stále udržoval svoju masku, oči mu žiarili šťastím a úľavou. „Dobrá práca pán Potter. Uznávam, že ste odviedli skvelú prácu a ospravedlňujem sa za to, že som o vás pochyboval.“ Harry len odmietavo mávol rukou. „To je v poriadku, ani ja som si zo začiatku veľmi neveril, ale bol som odhodlaný spraviť všetko.“

 

Kým sa rozprávali, miestnosť sa už začala vyprázdňovať. Mlčky prišli až do sále odkiaľ sa mohli pomocou letaxu dostať preč. Keď ticho trvalo už príliš dlho, Harry vyhŕkol: „Nešli by ste so mnou na obed?“ Snape sa na neho zarazene pozrel. Potom zodvihol jedno obočie a pobavene sa spýtal: „To ma teraz pozívate na rande?“ Harryho tvár okamžite sčervenala. „Čo- čože? Nie.. ehm totiž, je práve obed....a som si myslel... že by sme mohli osláviť, že vás oslobodili...“ Keď na to Snape nič nepovedal, Harry nervózne dodal: „Dobre, tak to bol asi zlý nápad. Prepáčte, prosím skúste na to zabudnúť.“

Snape si jeho rozpaky neuveriteľne užíval, no nakoniec sa nad ním zľutoval. „Naopak, myslím, že obed je teraz fajn nápad...“

 

„Harry, prosím ťa môžeš pokračovať?“

„Čo? Jáj hej, prepáč, asi som sa trocha zamyslel... Takže pozval som ho na obed a po tom, čo sa na mne dostatočne pobavil to pozvanie prijal. Aby sme to oslávili, objednali sme si fľašu vína a ako sme tak popíjali, zhovárali sme sa o tom čo sa dialo v posledných mesiacoch. Po víne bol profesor uvoľnenejší a viac otvorený. Spomínali sme na to čo sme prežili v škole a pomerne sme sa zabavili na našich predchádzajúcich sporoch...“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pobavene povedal: „ Úprimne Miona, asi by si neverila, čo s ním dokáže spraviť pár pohárov vína. Keby som to nevidel, neveril by som, že sa dokáže natoľko uvoľniť a baviť sa.“ Na chvíľu sa odmlčal a s už vážnou tvárou pokračoval: „ ...no keď sme už boli na odchode, spýtal sa ma či nechcem ísť k nemu na kávu, vraj by bola škoda keby sme našu oslavu teraz ukončili. Nemal som dôvod namietať, do teraz som sa skvelo bavil tak prečo nie? Nechal som sa premiestniť na Pradiarsku ulicu. Keď som sa čudoval, kde to sme, vysvetlil, že tu vlastní byt, ktorý patril jeho rodičom. Samozrejme nezabudol dodať niečo o tom, či som si skutočne myslel že okrem Rokfortu nemá žiaden iný dom... takže, išli sme k nemu a dali si kávu. Tú po nejakej dobe vystriedala ohnivá whisky. Ja som odmietol, keďže veľmi nepijem a pred tým som si už dal víno. Nechcel som si spraviť hanbu tým, že by som sa opil. On s tým však problém nemal. Po niekoľkých pohároch už mal zjavne dosť. Keď som videl, že začína zaspávať, chcel som odísť aby sa z toho mohol v pokoji vyspať. Keď si uvedomil, že odchádzam chcel ma zastaviť... Povedal mi, že ma má rád a že nemám ísť mám tu sním zostať a tak...“ zamyslel sa čo všetko by mal Hermione povedať.

 

„Potter, poč-kajte ešte.“ Počul ako na neho kričí jeho profesor. Keď sa otočil, videl ho, ako sa k nemu tackavo približuje. Povzdychol si. „Pane, posaďte sa, inak spadne-“ ani nestihol vetu dokončiť a muž už bol na zemi. Znovu si povzdychol, prišiel k nemu a pomohol mu postaviť sa. Podoprel ho aby mu pomohol pri chôdzi. „Pane, kde máte posteľ? Mal by ste si ľahnúť a vyspať sa... ja som vám vravel, že nemáte toľko piť.“ Pomohol mu prejsť až do spálne a usadiť sa na posteľ. „Tak ja už pôjdem, vy sa potrebujete vyspať...“ no muž ho nenechal dopovedať. „Nie, nechoďte...ja mu- musím vám ešte  niečo... povedať. Viete Potter...Nie, Harry vieš, ja ťa mám rád. To ako si sa snažil mi pomôcť... teraz nemôžeš odísť, o tomto som sníval už niekoľko týždňov... Ty so mnou v posteli, už musíš zostať nie? Veď preto si tu...“ Harry len vystrašene počúval svojho profesora. Začal pomaly cúvať ku dverám v snahe dostať sa z mužovho dosahu. Snape však jeho pokus spozoroval a s rýchlosťou, ktorú by Harry na človeka v jeho stave nikdy nepovedal, ho chytil do náručia. Šokovaného Harryho dostrkal k posteli na ktorú ho zvalil a priľahol. Tam sa dravo vrhol na jeho pery, ktoré uväznil v bozku. To Harryho prebralo zo šoku a bezprútikovou mágiou profesora omráčil. Rýchlo ho zo seba odvalil a v panike sa chcel čo najskôr dostať preč. No ešte pred tým, ako stihol dom opustiť začul silnú ranu. Nedalo mu to a išiel to skontrolovať. Nakoniec zistil, že tú ranu spôsobil Snape, ktorý spadol z postele. V tej dobe sa už upokojil a bol si vedomí toho, že mužove konanie bolo ovplyvnené tým množstvom alkoholu čo za večer vypil. A hoci ho jeho konanie vydesilo, nemohol ho nechať spať na zemi. Mávnutím prútika ho teda odlevitoval späť na posteľ a až potom z domu odišiel. Zostávalo mu len dúfať, že profesor si ráno nebude nič pamätať.

 

„... nakoniec sa ma ešte pokúsil pobozkať. V tej dobe som jednoducho spanikáril, omráčil som ho a z toho domu ušiel.“ dopovedal nakoniec Harry. Hermiona ho po celú dobu pozorne počúvala. Zrazu sa zamračila a vystrašene sa ho spýtala: „Harry, je toto skutočne všetko, čo sa tam stalo? Ne...neublížil ti nejako?“

„Čože? Nie! Hermiona, ako si na také niečo prišla?“

„No do teraz si nám to nepovedal a... tak prečo si ho teda omráčil a ušiel? Asi ťa nechápem Harry...“ povedala teraz mierne zmetená Hermiona.

„Vážne nechápeš? Skús sa vžiť do mojej pozície... čo by si spravila, keby sa na teba vrhne tvoj, na mól spitý, profesor? Jednoducho som začal panikáriť...navyše vtedy som ani neuvažoval o tom, že by sa mi mohli páčiť muži...“ potom zasnene dodal: „ani netušíš čo by som dal za to, aby sa tak na mňa vrhol teraz!“

 

Hermiona uvažovala o všetko, čo jej Harry povedal. „A si si istý, že to čo povedal myslel aj skutočne vážne? Predsa len, ako si povedal bol opitý, možno ani nevedel čo hovorí...“

„Vedel čo hovorí... teda nie, vlastne nevedel čo hovorí, ale myslel to úprimne. Vieš musel som na to stále myslieť, na to s akou vášňou ma vtedy pobozkal... no... a začal som si postupne pripúšťať, že by sa mi to aj mohlo páčiť. Moje pokusy o vzťah boli katastrofa to vieš. Ale dovtedy som si na to hľadal výhovorky: Pre Cho som bol iba náhrada za Cedrika a to fiasko s Ginny som si ospravedlňoval tým, že Weasleyovci sú pre mňa ako rodina a ona je pre mňa viac ako sestra než priateľka. Takže som si uvedomil, že je tu reálna možnosť, že by sa mi mohli páčiť viac muži... po tom čo som si to uvedomil som si začal Snapea viac všímať... a so spomienkou na ten jeho bozk...“ nedopovedal. Hermiona trpezlivo čakala, kým bude jej kamarát pokračovať, no keď ticho trvalo už dlho stratila trpezlivosť a vyzvala Harryho aby pokračoval.

 

„Vieš, tiež som uvažoval nad tým, či to čo mi vtedy povedal myslel vážne. Rozhodol som sa, že sa ho pokúsim trochu vyprovokovať. Vieš vtedy, keď sme sa vrátili po Vianociach späť do školy... keď som na večeru prišiel iba v tých obtiahnutých nohaviciach a košeli? No... lenže sa nič nestalo a celý čas ma ignoroval. Takže som musel zmeniť plány. Z veľkej siene som odišiel skôr a vzal som si neviditeľný plášť. Potom som ho čakal pred vstupom do jeho komnát... keď nad tým tak spätne uvažujem, mal som skutočne šťastie, že sa mi tam podarilo dostať sa bez toho by si ma všimol. Po vojne už asi jeho zmysli ochabli...“ Alebo bol zaujatý len niečím úplne iným... Ale to už Harry nahlas nepovedal.

„Harry! Ty si spravil čo? Vkradol si sa učiteľovi do jeho komnaty? Si ty vôbec normálny?! Čo si si od toho sľuboval?“ vykríkla rozhorčená Hermiona. Mali len šťastie, že v spoločenskej miestnosti v tej dobe nikto nebol.

„Vieš, ja ani neviem čo som si od toho sľuboval... chcel som sa sním pozhovárať, alebo možno... možno ho nejakým spôsobom donútiť, aby ma znovu pobozkal ja neviem...ale, ja akosi som nedostal príležitosť...“ povedal a pri poslednej vete sa začervenal.

 

Nie, nemal som príležitosť spraviť čokoľvek...nie pri tom čo som videl...

Snape roztržito vstúpil do svojich komnát a začal si vyzliekať učiteľský hábit. Harry sa medzitým prešmykol cez dvere a postavil sa trochu bokom. Nevedel, čo by mal teraz spraviť. Tak ďaleko sa zo svojim plánom nedostal. Konal impulzívne ako vždy. Snape sa medzitým usadil do blízkeho kresla a až vtedy si povšimol dverí, ktoré nechal otvorené. Netrpezlivým mávnutím prútika ich zavrel. Napäto sedel v kresle, ruky na opierkach mal zaťaté v päsť. „Och Merlin Harry, čo to so mnou len robíš? Som to ja ale zvrátený človek, cítiť niečo podobné ku svojmu študentovi... Ale keď si prišiel takto oblečený...“ Pošepol Snape a presunul jednu ruku k zapínaniu svojich nohavíc.

 

Harry fascinovane pozoroval svojho profesora. Už ho videl bez hábitu, ale predtým to veľmi neriešil. Teraz zízal na muža, ktorý mal oblečenú iba bielu košeľu a čierne nohavice. A práve veta ktorú práve začul, upriamila jeho pozornosť na mužov zjavne vzrušený rozkrok. Zadržal dych, keď sledoval profesora, ako sa uspokojuje. Rukou si prešiel po vzrušení, stále zakrytom látkou nohavíc. Potom zamumlal akési kúzlo a nohavice spolu so spodným prádlom zmizli. Muž uchopil svoj pyšne stojaci úd do ruky a začal ho pomalými pohybmi trieť. Druhou rukou rozopol košeľu, aby si mohol  dráždiť bradavky. Pomalé pohyby naberali na intenzite a Harry omámene pozoroval celé dianie. Musel sa veľmi ovládnuť, aby ignoroval vlastné vzrušenie, keď sa miestnosťou rozľahli slastné vzdychy, ktoré unikli z mužových úst. Stačila už len chvíľa a miestnosťou sa rozľahlo Harryho zastenané meno, keď Snapea pohltil orgazmus.

 

Harry na neubránil vlastnému vzdychu a bol rád, že ho profesor nebol schopný počuť. Keď sem prišiel, chcel sa porozprávať, no bolo mu jasné, že teraz by z rozhovoru nič nebolo. Za jedno mal problém s vlastnou erekciou, ktorý by však zrejme opadol v momente, keď by sa ho Snape pokúsil zabiť. Kým on rozmýšľal o tom, ako sa dostane z tejto situácie, profesor sa už pozbieral z prežitej slasti. Ako prichádzal k rozumu, ktoré bolo doteraz potláčané túžbou potlačené do úzadia, uvedomil si čo spravil. Zatváril sa zdesene a roztržito si prehrabol vlasy. „Merlin, čo som to spravil? To sa už ani nedokážem ovládať? Stačí tak málo aby som zabudol na vlastné morálne zábrany?“ Na jeho tvári sa nakoniec usadil rozhodný výraz. „Nie, toto sa už nesmie opakovať. Je to môj študent. Toto bol prvý a posledný raz čo som sa prestal ovládať!“ povedal rozhodne, hoci hlboko v srdci tušil, že tento sľub splniť zrejme nedokáže. S posledným povzdychom sa postavil a odišiel do kúpeľne. Keď Harry začul tiecť vodu, využil príležitosť a ušiel z miestnosti. Potreboval si vyriešiť jeden....skutočne tvrdý... problém...

 

Keď sa mysľou vrátil späť do reality zistil, že aj táto spomienka stačí na to aby sa vzrušil. Nepohodlne sa zavrtel na sedačke a zrak upieral do zeme. Cítil, že ho Hermiona uprene pozoruje. „Akosi sa bojím opýtať, ale prečo si to nemal šancu sa sním pozhovárať?“ spýtala sa podozrievavo. Harry ešte viac sčervenal, ale odmietol na to niečo povedať. Hermiona na neho tlačila, ale márne.

 

„Nie je podstatné čo sa stalo. Jednoducho viem, že ma síce má rád... alebo po mne aspoň túži, ale... bolo by voči jeho morálnym zásadám mať vzťah so študentom.“  Povedal a viac sa už k tomu odmietol vyjadrovať. „Och Harry, ak si si istý, že k tebe chová nejaké city musím ti povedať len jednu vec... ty si taký idiot!“ Ten na ňu po tom vyhlásení len nechápavo hľadel. „No vážne, vieš že ťa má rád a namiesto toho aby si niečo spravil tu chodíš ako telo bez duše a každého stým znepokojuješ. Keby si nám to povedal skôr, mohli sme sa to už dávno pokúsiť vyriešiť.“

„Ale Hermiona, čo by som mál akože podľa teba robiť? Povedal som ti, že on by sa nevyspal zo svojim študentom!“

„No jasné chlapi... myslia hneď len na sex.“ povzdychla si Hermiona. „Ja som to myslela skôr tak, že teraz by si mal dostatok času na to aby ste sa lepšie spoznali. Ty by si sním mohol tráviť nejaký čas a netrápil by si sa. V škole si už posledný rok ktorý o necelé štyri mesiace končí. Dovtedy by ste mali dostatok času aby ste zistili, či by vám vyhovoval vzťah po tom, čo doštuduješ.“ Pozrela sa na kamaráta a videla, že nad tým uvažuje. V očiach sa mu objavila iskrička nádeje.

„Myslí, že už pôjdem spať. Je už neskoro aj ty by si mal ísť. Zajtra sa pokúsime niečo vymyslieť.“ Rozlúčila sa nakoniec Hermiona a odišla spať. Harry ju o niekoľko minút nasledoval. Keď zaspával cítil odhodlanie a nádej akú necítil od tej noci, čo sa vkradol do Snapeových komnát. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

123

grid,1. 12. 2016 19:27

Super! Teším sa na pokračovanie.

....

Kilia Ice ,30. 11. 2016 21:53

Je to veľmi zaujímavé a teším sa na pokračovanie. Dokonca neviem, na ktorú tvoju poviedku sa teším viac :D :D

Re: ....

nyssa,1. 12. 2016 13:15

heh tak to ma potešilo :D V každo prípade u tejto novej dokážem zaručiť pravidelnosť vydávania, pri PSN tú pravidelnosť dočasne zaručiť nedokážem..

Uuuuuuu

Abequa,30. 11. 2016 18:02

Tak to bylo dost dobré, jsem zvědavá jak tohle bude pokračovat, stejně jako miluju pár HP/SS tak stejně miluju DM/CHW takže určitě za mě se moc těším na pokračování a jsem moc zvědavá jak to bude vypadat :-) a děkuji za to že píšeš

Re: Uuuuuuu

nyssa,30. 11. 2016 19:33

Som rada za novú tvár a tiež za to že som trafila to vedľajšie párovanie Draco sa k Charliemu proste hodí :D Ja som rada že ťa to baví čítať :)

:-)

Lady Corten,30. 11. 2016 9:49

Chudák Severus, jeho předsevzetí je správné, ale bude to mít ještě těžké. Jsem zvědavá, co Harry s Hermionou na něj vymyslí.

Re: :-)

nyssa,30. 11. 2016 13:06

Som rada že zaujalo a bude sa páčiť aj pokračovanie :D
Severus netuší, že je predom odsúdený na neúspech. V tomto prípade Harry ani Hermiona nepripúšťajú neuspéch ako jednu z alternatív. Podľa toho sa aj zariadia a prizvú ku svojmu plánu náležitú pomoc :D

====

weras,30. 11. 2016 8:21

Nová povídka,skvělé!! Snarry ještě lepší!!! Moc dobře se čte,taky dobrý!! Jsem opravdu zvědavá, co Harry s Hermionou vymyslí. Takže díky za první kapitolu a moc se těším na další a taky moc doufám,že bude brzy!!!!!

Re: ====

nyssa,30. 11. 2016 13:03

Som rada že Snarry potešilo :) Harry s Hermionou to rozbehnú naplno :D Nový diel bude vychádzať pravidelne v stredu :)

Mary,30. 11. 2016 1:01

hm, vyzerá to dobre ;-) som zvedavá, čo Harry vymyslí a ako dlho dokáže Severus odolávať :-P

Re:

nyssa,30. 11. 2016 13:01

Som rada,že ťa to zaujalo. Dúfam že sa bude páčiť aj naďalej :)