Choď na obsah Choď na menu
 


Prológ

14. 9. 2016

Počas prázdnin nezostávalo na Rokforte okrem riaditeľa veľa ľudí. Jedným z tých ktorý hrad obývajú trvalo, bol aj riaditeľ slizolínskej fakulty, majster elixírov a špeh pre Fénixov Rád v jednej osobe Severus Snape. Práve vo svojom súkromnom laboratóriu chystal elixíry, aby doplnil zásoby v školskej ošetrovni. Napriek sústredenému výrazu ktorý udržoval na tvári bol myšlienkami mimo. Rozmýšľal nad tým čo sa udialo minulý rok. Spomínal na Potterov posledný hrdinský kúsok pri ktorom vtrhol na ministerstvo v presvedčení, že tam Temný Pán väzní toho hlupáka Blacka.  Z Blackovej smrti nemal také potešenie, ako si o ňom všetci mysleli, avšak nepociťoval ani smútok či ľútosť....predsa, starej zášti sa človek zbaví len ťažko a na druhej strane si za to mohol ten hlupák sám.

Z jeho myšlienok ho vyrušila sova, ktorá vytrvalo dorážala na začarované okno v jeho laboratóriu. Pomaly prišiel k oknu ktoré otvoril. Sova rýchlo vletela dnu hodila na stôl malý balík a odletela preč tak rýchlo, že ho ani nenapadlo aké mal šťastie že nerozbila niektorý z jeho drahocenných elixírov. Opatrne sa priblížil ku stolu a nedôverčivo sa pozeral na balík ktorý mierumilovne ležal na jeho stole. Zodvihol ruku v ktorej sa hneď objavil prútik a zoslal na balík niekoľko kúziel, aby sa presvedčil, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Až potom ho vzal do rúk a začal si ho zvedavo prezerať. Pečať Gringottbanky zaujala jeho pozornosť. Rozhodol sa, že bude lepšie keď sa presunie do obývačky kde sa pohodlne usadil v kresle.

Keď otvoril balík zostal len zarazene pozerať dnu. „Čo to do pekla...“  V balíku sa nachádzala fľaštička so striebristou tekutinou. Po bližšom preskúmaní pochopil, že je to niečia spomienka. Potom mu na padol pohľad na listy ktoré ta boli spolu s fľaštičkou. Rozhodol sa, že si najprv prečíta čo je v listoch a až potom sa rozhodne čo so spomienkou. Na oboch listoch bolo napísané jeho meno a tak do rúk vzal prvý. Otvoril ho a netrvalo dlho aby pochopil, kto mu list napísal. Na jeho kamennej tvári sa mihol šok a smútok.

Drahý Sev,

Je divné ti teraz takto písať. Žiaľ ak teraz čítaš tento list znamená to, že som mŕtva. Rozhodla som sa tento list napísať ako posledné opatrenie ak by nás Voldemort predsa len našiel. Napriek všetkému čo sa udialo (je veľmi divné keď ti to teraz takto píšem) verím, že sa Harrymu nič nestalo. Týmto ťa chcem poprosiť aby si dával za nás pozor na Harryho (mám v pláne ťa ešte kontaktovať takže ak dopadlo všetko tak ako dúfam a verím, tak si sa mi zaviazal sľubom, že budeš Harryho ochraňovať). Asi sa divíš prečo to od teba žiadam a prečo ti tento list prišiel práve teraz. Neboj, v tomto liste sa všetko dozvieš. Najprv, ak tento list čítaš musel zomrieť Sírius. Ak je mŕtvi aj on, tak o Harryho sa už nemá kto postarať. V Gringottbanke sme sa dohodli so škriatkami. Mali by ti ho poslať v deň Harryho najbližších narodení.  A tým sa pomaly dostávam k tomu prečo ťa žiadam  by si sa o neho staral ty.

Vieš s Jamesom sme sa dohodli, že ak to nebude treba nikdy sa o tom nedozvieš. Iste si spomenieš na ten víkend  po mojej svadbe. Boli sme na spoločenskom večierku kde sme sa dobre bavili, no možno sme to trocha prehnali s pitím. Avšak predpokladám, že nič viac si už z toho víkendu nepamätáš. Udiala sa vtedy jedna vec. Jeden muž sa chcel pomstiť Jamesovi za to, že uväznil jeho otca v Azkabane. Chcel mu čo najviac ublížiť, ponížiť ho. Využil k tomu práve zášť a nenávisť ktorá panovala medzi tebou a Jamesom.

Do pitia nám vtedy primiešal elixír lásky. Vďaka stavu v ktorom sme sa nachádzali sme si to nevšimli. Ja...asi ti nemusím dopodrobna písať čo sa potom stalo... Proste ráno nás našiel James a ver mi, že to nebolo nič príjemné. Chvíľu na nás kričal a potom odišiel... aj keď asi by bolo lepšie povedať že ušiel...no to nie je podstatné. Keď sa nám trocha vyjasnila myseľ, našli sme poháre v ktorých sme mali pitie a odhalili ten elixír. Išla som za Jamesom pokúsila som sa u všetko vysvetliť. Síce to chvíľu trvalo, ale nakoniec uznal, že sme v tom boli nevinne. Avšak jeho hrdosť značne utrpela. Preto sme sa s tebou dohodli, že si tú spomienku necháš odstrániť.  Nakoniec sme ju neodstránili, ale zablokovali kúzlom (v tej fľaštičke sú nejaké spomienky na to ako som ti tie spomienky zablokovala). Verím, že keď budeš poznať zaklínadlo ktoré som použila dokážeš ho zlomiť.

Myslím, že už začínaš tušiť, prečo ti toto všetko píšem. Keď sa malý  Harry narodil veľmi rýchlo sme pochopili, že James nemôže byť jeho otec. Áno tušíš správne, to ty si Harryho otec. Rozhodli sme sa na neho použiť dedičné kúzlo a James ho uznal za svojho syna a dediča. Pomocou rituálu sme z neho urobili právoplatného Pottera. Dohodli sme sa, že sa to nikdy nikto nedozvie. Onedlho však prišla hrozba zo strany Voldemorta a my sme sa museli skrývať. Neustála hrozba a strach o život nás prinútili, aby sme svoje rozhodnutie zmenili a rozhodli sme sa napísať ti tento list.

V súčasnej dobe si ty jediný človek, ktorý vie, že otcom Harryho Pottera si ty Severus Snape a preto ťa prosím aby si na neho dal pozor. Je len na tebe ako sa rozhodneš túto informáciu ďalej použiť. Nechávam na teba rozhodnutie, či to Harrymu povieš alebo nie. Neviem aká je v dobe, keď si sa dostal k tomuto listu situácia ale verím, že ty ho pred Voldemortom ochrániš. Ja viem, že ty ho nepodporuješ napriek tomu, že si prijal jeho znamenie. Viem, že si to oľutoval a úmyselne by si mu Harryho nevydal. 

Sev, vždy si bol môj najlepší priateľ a ja viem, že ak sa rozhodneš Harrymu priznať, že si jeho otec a uznáš ho za svojho syna budeš mu dobrý otec.

S láskou tvoja

Lily.

 

Snape s kamennou tvárou hľadel na list a pritom krútil hlavou. Nie neveril tomu, on nemôže byť otcom Harryho Pottera. Niekto si z neho jednoducho vystrelil...ale, kto by si na neho Severusa Snape trúfol? Kto by sa odvážil ho zosmiešniť? A navyše, mohol na isto povedať, že ten  rukopis je rozhodne Lilyn. Nerozhodne odložil list nakraj a pozrel na fľaštičku zo spomienkou. Nerozhodne na ňu hľadel. Zrazu sa postavil a odišiel k baru, kde si nalial do pohára ohnivú whisky. Tú do seba na jeden raz obrátil a keď ucítil v krku príjemné pálenie pomaly sa vrátil na sedačku.

Rozhodol sa, že si prečíta aj druhý list.

 

Severus,

V prípade, že si ešte nečítal list od Lily, asi by si si ho mal prečítať prvý. Viem, že my dvaja sme spolu nikdy nevychádzali, ale aj tak ťa chcem požiadať aby si sa postaral o Harryho. No v každom prípade verím, že ty si tá najlepšia možnosť. Vieš tým ako si sa dobrovoľne vzdal svojich spomienok, aby si zabránil Lilynmu poníženiu si si u mňa vybudoval rešpekt. Ale teraz späť k Harrymu. Ja som ho miloval ako svojho vlastného syna. Pre mňa to je môj syn a o to ťažšie pre mňa je keď ťa teraz musím žiadať práve o toto. Pre každého čarodejníka je dieťa ten najväčší dar, prosím príjmy ho! Vďaka dedičnému kúzlu sa Harry stal právoplatným dedičom rodu Potterovcov a ja som ho učinil svojim jediným dedičom. Avšak stále je to aj potomok rodu Snapeovcov tak prosím mysli na to a daj nám na neho pozor.

James Potter

 

Po prečítaní druhého listu sa Snape cítil ešte zmätenejší. Už si bol istý, že to nie je žiaden vtip. To čo bolo v liste by Potter nenapísal, ak by to nemyslel smrteľne vážne. Stále sa cítil veľmi otupene a nevedel, či sa na spomienku vôbec chce pozrieť. Ale tá možnosť, že by mal syna! Nikdy neveril, že by mohol mať svojho vlastného potomka aj keď po ňom v hĺbke duše vždy túžil. Ale práca špeha a celkovo jeho nebezpečný spôsob života, nespomínajúc jeho povahu mu v tom bránili. A teraz, ak je to všetko skutočne pravda...Pre Merlina!

Ani si neuvedomil, že sa bojí možnosti, že by to pravda nebola. No tak Severus kedy si stihol tak rýchlo zmäknúť? Do pekla veď sa tu jedná o Harryho zatraceného Pottera! Sám nechápal svoje pocity. Ešte raz šiel k baru a nalial si druhý pohár whisky. Ten rýchlo obrátil do seba a s takto nadobudnutou  odvahou vzal fľaštičku zo spomienkou a prišiel ku svojej mysľomise. Spomienku vylial dnu a s nádychom sa nechal vtiahnuť do víru spomienok.

Hneď ako sa spomienka vyjasnila začal sa rozhliadať okolo seba. Veľmi rýchlo pochopil, že sa nachádza v dome Potterovcov. Porozhliadol sa okolo seba, keď si všimol svoju a Lilynu mladšiu verziu. Na svojej mladšej tvári rozpoznal mierne zamyslený a mierne zarazený výraz. Lily sa zasa tvárila prosebne a mierne zúfalo. „Prosím, Severus vypočuj ma.“  Iste ak je to tak ako mu písala, tak ho zrejme práve žiada aby sa vzdal spomienok na posledných pár dní. „Ja viem, že najviac si ceníš svoju myseľ, ale prosím ťa, naše priateľstvo pre mňa veľa znamená a nechcem aby nad ním táto udalosť visela ako čierny mrak.“ Severus zostával stále potichu. Videl, že bude ešte pokračovať a nechcel ju prerušovať. „Ja viem, že ma vnímaš ako svoju sestru a ja ťa vnímam úplne rovnako. Pre mňa si brat a najlepší priateľ a ja ťa nechcem stratiť a bojím sa, že by sa práve to mohlo stať...Vieš James vie, že to nebola naša vina a vraví, že sa nehnevá, že my sme to nemohli nijako ovplyvniť... A ja mu verím, ale ako vieš, James je rovnako ako ty hrdý muž a bojím sa, že niekde vnútri ho to štve i keď to potláča. Časom však by to však už potláčať nedokázal...ja ho už poznám,“ trochu sa odmlčala a na tvári jej bol vidieť ten najprosebnejší výraz. „Sev prosím dovoľ mi aby som ti tie spomienky odstránila.“

Severus si len povzdychol. Na jeho tvári bolo vidno, že sa už rozhodol. Iste veď Lily jeho jedinej skutočnej priateľke, ktorú miloval ako sestru ktorú nikdy nemal, by odmietol len máločo. A i on sa rovnako ako ona bál, že by ich táto udalosť mohla rozdeliť. „Och Lily, prečo sa nám len muselo niečo podobné stať? Ty veľmi dobre vieš, že mi na našom priateľstve veľmi záleží...neviem, či mi na niečom záleží viac.“ Pozrel sa na ňu a mierne prikývol. Potom sa pousmial a povedal jej. „Ale teraz rýchlo než si to rozmyslím, lebo ako si povedala, svoju myseľ si veľmi cením.“

Potom už len Snape videl ako Lily použila na jeho mladšiu verziu zaklínadlo, ktoré spôsobil, že jeho myšlienky budú potlačené. V tej chvíli sa zamyslel, prečo mu tie spomienky len potlačila a prečo ich neodstránila tak ako mu povedala. Či natoľko rešpektovala to, ako si cení svoju vlastnú myseľ a nechcela spôsobiť až tak drastický zásah, alebo už vtedy jej inštinkt napovedal, že tú spomienku ešte bude potreba. Bol by si aj myslel, že už vtedy niečo tušila, ale túto myšlienku rýchlo zavrhol predsa za tie dva dni ešte nemala ako vedieť, že je tehotná.

Premiestnil sa do ďalšej spomienky. Bol to obrad, ktorým James prijal Harryho za svojho syna. Prišiel bližšie a pozrel sa na svojho syna. Harry bol ešte malý nemohol mať viac ako jeden mesiac. Mal husté čierne vlásky a modré oči, ktoré sa ešte nestihli zafarbiť. Tvár mal ako každé novonarodené dieťa. Na prvý pohľad bol celá Lily, no ak sa mu prizrel lepšie, bolo na malej tvári vidieť náznaky Snapeovských rysov.  Proti svojej vôli sa musel pousmiať. Áno, toto sa nedalo poprieť, Harry Potter bol zaručene jeho syn. V spomienke sa James priblížil k dieťaťu. Snape si až teraz pozrel okolie. Nachádzali sa v kruhu. Po jeho obrysoch boli vpísané rôzne staroveké runy. V strede kruhu stála Lily s Harrym na rukách. Pri nich bol malý stolík, na ktorom bola položená miska, obradná dýka, sviečka, pergamen, brko a nejaká kniha.

James vzal do jednej ruky dýku a porezal sa na dlani. Trochu krvi nechal stiecť do misky a potom sa obrátil k dieťaťu, ktoré pokojne spalo. Jemne vzal do rúk, jeho malú rúčku a spravil malú ranku na jeho prste. Dieťa sa zobudilo a začalo plakať. Len čo padlo do misky zopár kvapiek Harryho krvi, vzala Lily svoj prútik a ranku ihneď zahojila. Začala sa mu mierne prihovárať na čo sa chlapec priam okamžite utíšil. Na to James vzal do rúk misku s krvou a začal odriekať zaklínadlo k rituálu. „Ja James Potter spájam svoju krv s tvojou Harold James Potter.  Prímam ťa za svojho syna menom, mágiou i krvou. Od teraz si môj potomok a dedič. Ja ťa budem chrániť a ty budeš robiť dobré meno nášmu rodu.“ Ako to odriekaval vzal pergamen, na ktorom bol napísaný jeho rodokmeň a krvou z misky tam zapísal Harryho ako svojho syna. Potom vzal pergamen a zapálil ho. Keď dohorel sviečka sama zhasla. James sa usmial a pozrel sa na dieťa. Snape nasledoval jeho pohľad a mohol vidieť ako sa chlapec mení a stráca akúkoľvek podobu sním...

V tom momente bol  vytrhnutý zo spomienky. Najprv zostal mierne dezorientovane stáť no hneď potom sa rozhodol, že najprv odstráni blok, ktorý mu Lily vytvorila v mysli...Potom sa rozhodne čo bude robiť ďalej. Išiel sa opäť posadiť na sedačku. Zo spomienky vedel, ako bude môcť prekonať blok vo svojej mysli. Mohol by použiť zaklínadlo, ale používať takéto zaklínadla sám na seba je nebezpečné a už teraz sa rozhodol, že o tejto novinke sa zatiaľ s nikým nepodelí. Preto sa len pohodlnejšie posadil a vnoril sa do hlbín svojej mysle. Keď už teraz vedel čo má hľadať netrvalo až tak dlho a našiel hlboko vo svojom vedomí jemnú ale pevnú bariéru. Nebol však majstrom oklumencie a legilimencie len tak nadarmo. Hneď ako prelomil bariéru, zahalila jeho hlavu bolesť a myseľ mal plnú stratených spomienok. 

Videl Lily na večierku. Pili spolu a výborne sa bavili...Vypili panáka spolu s pridaným elixírom...Spoločná noc...Následné prebudenie a uvedomenie si situácie...Do izby vtrhol James...Hádka...Lily s plačom beží za svojim manžel...Severus je zúfalí, bojí sa že prišiel o priateľku...Lily sa vracia a vraví, že si James nechal všetko vysvetliť a odpustil jej. Má však jednu prosbu...

Bolesť a príval spomienok nakoniec spôsobili, že sa Severus vyčerpane zvalil na sedačku a omdlel.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Mary,23. 9. 2016 23:34

tak toto je parádne!Musím sa priznať, pri čítaní som sa usmievala ako slniečko na hnoji, pretože presne takýto nápad (Harry je Snapov syn) som kedysi spracovala aj ja. Len u mňa to, samozrejme, bolo trošku inak, hoci isté podobnosti tam sú :-)
Som zvedavá na pokračovanie, akým smerom sa uberieš, či budeš zachovávať kánon, alebo pôjdeš úplne svojou vlastnou cestou.
Zatiaľ super, som spokojná ;-)

Re:

Mary,23. 9. 2016 23:38

a ešte som zabudla na jednu vec... Bola som úplne nadšená zo severita, že som si neuvedomila, že ide vlastne hlavne o harrymorta :-D už som to písala aj u Kilia Ice na wattpade, harrymort je jeden z mojich obľúbených párov, svojho času som ním bola úplne posadnutá, ale nejako nemusím romantického, nežného Toma, skôr naopak, Voldemort musí byť krutý a svojim spôsobom brutálny, takže som fakt veľmi zvedavá ako pojmeš ich vzťah ty. Prosím, nesklam ma :-)

Re: Re:

nyssa,24. 9. 2016 9:34

Tak v tomto príbehu budú dôležité oba "žánre" severitus aj harrymort... a ani ja nemám až tak rada nežného presladeného Toma takže toho by som sa vôbec nebála :D V tomto prípade (ako v budúcnosti dúfam uvidíš) bude hlavne zo začiatku všetko Tomov plán :D Ale to ešte uvidíš ;)

....

Kilia Ice ,19. 9. 2016 6:29

Áno ukáže mi tvoj blog. Ďakujem za skvelý komentár :D
A teraz k veci.
Na začiatku ma hneď zaujal pár. Je jeden z mojich najobľúbenejších. Poviedka je úžasná a myslím si, že mám nový obľúbený blog. Len na ňom prosím nezanevri. Bola by tej poviedky škoda :D
Už sa teším na pokračovanie :D

Re: ....

nyssa,19. 9. 2016 7:39

Plánujem pokračovať samozrejme :D U mňa je síce favorit čo sa párov týka Snarry ale tento je v tesnom závese :D a príbeh je už celkom dosť premyslený, pár kapitol v zásobe, takže pokračovať budem :D