Choď na obsah Choď na menu
 


8.Kapitola

8. 10. 2016

Hoci chcel Harry všetko vyriešiť ráno, po tom čo sa zobudil nebol o nič múdrejší v tom čo by mal urobiť, alebo v tom čo vlastne cíti. Vedel však, že vo svojej izbe sa nebude môcť schovávať donekonečna. Jedlo by mu síce mohol priniesť Kreacher, ale potreboval ísť aj do kúpeľne. Tušil, že Snape bude pozorne sledovať, kedy odíde z izby a zastavil by ho. A keby veľmi chcel, dostal by sa aj do jeho izby. To, že ho včera nechal osamote bola len jeho dobrá vôľa. Nakoniec sa ako správny chrabromilčan rozhodol Snapeovi čeliť. Rýchlo išiel do kúpeľne a potom do kuchyne nachystať raňajky. Tentoraz však na profesora nepočkal, ich stretnutie sa snažil odložiť čo to šlo a preto odišiel do laboratória, kde mal od včera rozrobený elixír, ktorý musel stáť. Zapálil pod ním oheň a pokračoval tam kde včera skončil.

 

Po nejakej dobe počul, ako sa otvorili dvere. Snape pomaly zišiel dole a pozdravil ho. Keď Harry počul, ako ho profesor zdraví, celý stuhol. Bez toho, aby zodvihol zrak od prísad ktoré práve krájal, potichu odzdravil, ale inak ho nebral na vedomie. Celé doobedie prebehlo v úplnej tichosti, ale tá priateľská atmosféra ktorá v dome panovala do včera bola zabudnutá. Ticho bol ťaživé a aj najtichší zvuk spôsobil, že sebou Harry trhol.

 

 Obed bol ešte horší. Harry na sebe po celý čas cítil profesorov pohľad, ale odmietal sa jeho smerom pozrieť. Tých pár mužových pokusov o nadviazanie rozhovoru vytrvalo ignoroval. Po tom čo dojedli Harry vzal riad a odobral sa ho umyť. Pri tom zbieral odvahu k rozhovoru, ktorý raz musel prísť a rovnako tušil, že ho už viac nemôže odkladať. Navyše, to napätie čo teraz panovalo v dome sa mu vôbec nepáčilo. Chýbala mu tá uvoľnená atmosféra...vtedy sa cítil...ako doma.

 

Pomaly sa priblížil späť ku stolu a potichu povedal. „P- pane, myslím, že by sme sa mali porozprávať. Choďte do salónu, ja ešte pripravím čaj.“ O pár minút neskôr už obaja sedeli usadený v kreslách. Harry si vzal šálku a hral sa s lyžičkou, aby nejako zamestnal ruky. Ťaživé ticho nakoniec prerušil Harry. „Je to...“ začal, ale nedokončil. Znova sa nadýchol a tento raz otázku skutočne položil: „Je to pravda? Skutočne ste môj...o- otec?“ Pri slove otec sa mu trocha zadrhol hlas. „Áno“ Bola jeho jediná odpoveď po ktorej znovu nasledovalo dlhé ticho. „Odkedy to viete?“  Nedal však Snapeovi možnosť odpovedať. Neistota a otázky, ktoré sa mu odvčera nedarilo potlačiť sa predrali na povrch. Takmer hystericky zo seba začal sypať všetky otázky ktoré ho zožierali. „Vy ste to vedel už od začiatku, že? To bol dôvod, prečo ste ma celý čas nenávideli? Je to tak, že! Mama vám musel nejako ublížiť, opustila vás, vzala si Jamesa a preto ste si to vylievali na mne...“ Harryho prejav, kolísajúci medzi hnevom a plačom prerušil až Snape. „Harry!“ To ho na chvíľku zastavilo, ale o chvíľu sa už nadychoval aby pokračoval tam kde bol prerušený. „Potter! Upokojte sa.“

 

Tentoraz sa skutočne zarazil a po prvý raz za ten deň sa pozrel Snapeovi do tváre. Potom potichu preniesol: „Ale ja v skutočnosti nie som Potter, že? Po správnosti by to malo byť Snape či nie?“

 

„Vlastne ani nie Harry. Ty si skutočne Potter...hoci keby si chcel mohlo by to byť Potter- Snape. Skús sa na chvíľu upokojiť. Ak by to pomohlo, môžeš si dať elixír. Potom ti to všetko vysvetlím.“ Pre istotu ešte mávol prútikom a privolal jeden upokojujúci odvar a odlevitoval ho ku chlapcovi.

 

„Prosím ťa, aby si ma neprerušoval. Ak budeš mať otázky, na všetky odpoviem, ale až na konci. Súhlasíš?“ počkal, kým chlapec prikývne, zhlboka sa nadýchol a začal vysvetľovať.  „Lily, tvoju mamu, so poznal už od detstva. Bývala na tej istej ulici ako aj ja. Už keď som ju videl po prvý krát, vedel som, že je čarodejnica. Mala veľmi silné prejavy nespútanej mágie. Dlho som ju len z diaľky pozoroval. Raz, keď jej začala jej staršia sestra nadávať, som sa ju odvážil osloviť. Spriatelili sme sa a ja som jej rozprával všetko, čo som o kúzelníkoch vedel. Na škole sme boli zaradený do iných fakúlt, ale kamarátiť sme sa neprestali. Povedal by som, že to ako na mňa Potter so svojou partiou dorážali naše priateľstvo len utužilo. Trvalo aj po tom, ako sme skončili školu, ale v tej dobe sme sa už stretávali menej, lebo som sa pridal ku smrťožrútom. Posledný raz sme sa stretli na jednom  večierku, týždeň po Lilynej svadbe.“ tu sa na chvíľu odmlčal, keď rozmýšľal, ako pokračovať.

 

„Ja nevedel som čo sa v tej noci stalo. Pripisoval som to tomu, že sme toho skutočne veľa vypili. Pravdu som sa dozvedel ani nie pred mesiacom. Cez prázdniny som dlho do noci pracoval na jednom elixíre. Chvíľku po polnoci 31 júla mi prišiel balík. Boli v ňom dva listy a fľaštička so spomienkami. Keď som si pozrel prvý list, nechcel som tomu veriť. Lilyno písmo by som totiž rozoznal kedykoľvek. Ak by som mal zhrnúť čo mi písala, tak počas toho večierka nám do pitia primiešali nejaký elixír a...“ na chvíľu sa vo svojom rozprávaní zastavil. Cítil sa mierne rozpačito, ale povedal si, že Harry už aj tak asi vie čo sa stalo. „...proste sme sa spolu vyspali. James nás ráno našiel. Lily mu to všetko vysvetlila a potom prišla za mnou a požiadala ma, či mi tu spomienku môže odstrániť. Súhlasil som, videl som na nej že je to pre ňu dôležité... a pre mňa to tak bolo tiež ľahšie. Aby si pochopil, ja som Lily miloval ako svoju sestru. Bál som sa, že by to nejako ovplyvnilo naše kamarátstvo. V tej dobe to ešte nikto z nás netušil, tej noci si bol počatý. Lily mi napísala, že keď si sa narodil, bolo to jasné na prvý pohľad...“ Severus sa tu odmlčal a zahĺbil sa do vlastných myšlienok. Rozmýšľal, čo ešte potrebuje vedieť.

 

„Pane, ako je teda možné, že som teraz verná kópia Jamesa?“

„Aby sa nikto nedozvedel, kto je tvoj skutočný otec, použili na teba dedičný rituál. Vďaka nemu ťa James prijal do svojej pokrvnej línie. Účinkom toho kúzla bolo, že sa tvoj výzor zmenil. Zvýraznili sa tým u teba niektoré jeho výrazné vlastnosti. Vieš, keď ti hovorili, že máš talent na lietanie po Jamesovi, mohli mať pravdu. Niekto by mohol povedať, že máš dvoch otcov, hoci by to nebola úplne pravda. Biologicky som tvojím otcom ja James si ťa osvojil mágiou a krvou. Ak by si použil rodový elixír, zjavila by sa ti v rodokmeni moja aj Jamesová rodová línia.“   

„Pane, v tej fľaštičke, to boli vaše spomienky na ten večierok?“

„Nie, Lily mi tie spomienky nakoniec nevymazala, iba ich zablokovala. Keď som o tom vedel, nebol pre mňa problém sa ku ním dostať. V tej fľaštičke boli spomienky na ten rituál, ktorým ťa James prijal do rodiny.“

„Máte nejaké vysvetlenie, prečo vám ten list prišiel teraz? Prečo nie skôr?“

„Bolo to preto, že zomrel Black...“ pri spomienke na Siriusa sa Harry strhol, „...Lily chcela, aby som na teba dal pozor, keď už nikto iný nebude môcť. Po Blackovej smrti si nemal žiadneho príbuzného v kúzelníckom svete okrem mňa. Preto bol ten balík uložený v Gringottbanke s podmienkou, že mi ho nemôžu poslať kým Black žije.“

 

„Ďakujem za to, že ste mi to povedal.“ Dlhú dobu potom Harry potichu sedel a rozmýšľal o tom, čo mu Snape porozprával. Takže sa to dozvedel na moje narodeniny. Tak preto ma prestal urážať a porovnávať s otcom? Teda...vlastne s Jamesom? To bol dôvod, prečo sa správal slušne?

„Prečo ste mi to nepovedali sám?“

Snape si povzdychol. „Čo by to komu pomohlo? Ty si ma nenávidel a priznávam, že to bola plne moja chyba. Preto som sa rozhodol, že kým sme  zavretý tu v tomto dom, máme možnosť sa lepšie spoznať. Chcel som ti dokázať, že nie som len nenávidený profesor. Na druhú stranu som chcel spoznať aj ja teba, bez všetkých mojich predsudkov. Bol som rozhodnutý ti to povedať, ale až po tom, čo by si ma lepšie spoznal...“

„Nie je pravda, že by som vás nenávidel...teda aspoň v poslednej dobe. Dospel som a mnohé pochopil. Ja vás rešpektujem za to čo pre nás robíte...a pre mňa... veď už od prvého ročníka ma chránite i keď, vtedy ste na to mal asi iné dôvody...“ povedal Harry potichu, ale dostatočne nahlas aby ho profesor počul. Tie slová Severusa zahriali pri srdci. Nie je pravda, že by ma nenávidel... mám teda šancu? Harry si odkašľal a tým prerušil profesorove myšlienky. Zhlboka sa nadýchol a položil otázku, čo ho momentálne najviac trápila: „Ehm, pane čo teraz odo mňa vlastne očakávate?“

 

Snape sa zamyslel. No áno, čo od neho očakávam? Ja musím ho ochrániť. Robil som to doteraz a nemienim s tým prestať. A rozhodne ho chcem spoznať. Už som premárnil päť rokov a čas sa v dnešnej dobe vzácny. „Ja... neočakávam od teba vôbec nič, ale.... chcel by som ťa spoznať. Bol by som rád, ak by sme odložili nenávisť a dal by si mi šancu. Odpustil to, ako som sa vo svojej zaslepenosti a hrdosti správal ako ten najväčší bastard. Vždy som túžil po rodine, dieťati, ale doba a moje hlúpe rozhodnutia mi moje sny skazili. Po tom, ako som precitol a pochopil o čom je služba Temnému pánovi som sa rodiny vzdal. Teraz mám príležitosť mať vlastnú rodinu a ak mi to ty dovolíš, rád by som to využil.“

 

Harry bol dlhú dobu ticho. „Pane, ja po-“

„Harry, chcel by som ťa poprosiť, teraz keď vieš pravdu... Ja, bol by som rád...keby si mi raz hovoril otec...ale tuším , že teraz by to pre teba bolo skoro...ale ak by ti to nevadilo, hovoril mi Severus. Aspoň kým sme sami. Ja...nechcem aby si mal pocit, že som len tvoj učiteľ.“ povedal Severus neisto.

 

Harry na neho zarazene pozeral. „Dobre Se- verus... Prosím, daj mi trochu času...je toho na mňa priveľa. Potrebujem si to v hlave všetko urovnať. Ospravedlň ma prosím, idem do izby. Stretneme sa pri večery.“

 

„Iste Harry chápem to. Aj mne chvíľu trvalo, kým som sa stým vyrovnal a utriedil si svoje myšlienky. Máš toľko času, koľko len budeš potrebovať. Stretneme sa pri večery...ale bol by som rád, ak by sme pokračovali aj s elixírmi a oklumenciou. Máš na to talent, len potrebuješ cvičiť....premysli si to a potom mi povieš, ako si sa rozhodol.“

 

Severus sledoval, ako Harry odchádza a rozmýšľal o všetkom, čo sa udialo od ich včerajšej hodiny. Musel priznať, že bol prekvapený, keď ráno našiel prestretý stôl a neskôr Harryho pri príprave elixírov. Sám akosi očakával, že sa aj dnes bude schovávať vo svojej izbe. No chrabromilčan sa v ňom nezaprel a rozhodol sa všetkému čeliť...hoci, nie tak úplne. Preto bol frustrovaný, keď ho chlapec ignoroval. Jemu sa proste nestáva, že by si niekto dovolil ho ignorovať. No Harrymu nestál ani za jediný pohľad.  Preto bol opäť prekvapený, keď mu Harry povedal, že by sa mali porozprávať. Ešte šťastie, že v tomto nie je ani v najmenšom po mne, zlatá Lilyna povaha. Inak by som sa šance na vysvetlenie nedočkal. Ale myslím, že ten rozhovor prebehol celkom dobre... Harry nevyzeral byť nahnevaný...možno len mierne zmetený, čomu sa osobne nedivým... musím len dúfať, že keď sa mu to všetko uleží v hlave, bude ochotný dať mi šancu. A aj keby nie, tak ja sa nevzdám!

***

 

V tej istej dobe sedel Harry na svojej posteli a rozmýšľal o tom čo sa dozvedel.

Snape to  pred tým nevedel. Dozvedel sa to na jeho narodeniny čo bolo asi pred troma týždňami. Chcel by ma spoznať a bol by rád, ak by som spoznal aj ja jeho. On už prvý krok vlastne spravil. Odložil masku protivného profesora, ktorý ma ponižoval na každom kroku a namiesto toho sa mi snaží pomáhať... Ako povedal, ďalší krok je na mne. Čo mám teraz robiť? Vždy som túžil po rodine, mať niekoho, kto by ma podporil a mal rád...ale mohol by mi Snape také niečo dať? Na druhej strane, po tom čo zomrel Sirius, mi už nikto blízky nezostal a on vyzerá, že by bol úprimne rád, ak by sme sa aspoň pokúsili lepšie spoznať.

Hmm mať niekoho, pre koho by som sa ešte mohol snažiť... niekoho kto by bol na mňa hrdý za to čo som dosiahol, niekoho pre koho by som nebol len chlapec-ktorý-prežil. Pre Snapea som nikdy nebol vyvolený, pre neho som bol Potter, kópia Jamesa, chlapca ktorého od školy nenávidel. A teraz? Teraz som len Harry...  syn ktorého chce spoznať.

A ja? Vždy som tvrdil, že by som dal všetko za možnosť spoznať rodičov...tak prečo teraz váham? Veď na našu minulosť som už zabudol...odpustil. Aj mama s otcom...vlastne Jamesom...to je jedno... verili, že Snape ma bude mať rád. A dali si záležať na tom aby sa dozvedel pravdu, ak by sa už o mňa nemohli starať oni ani Sirius...

 

Harry sa nakoniec rozhodol. Rodina je to, po čo vždy túžil. A Snape povedal, že túžil po tom istom. Bol by hlúpy, keby sa teraz nechopil šancu, ktorá sa im obom naskytla. Veď za pokus predsa nič nedá. Keď bol čas na večeru, prišiel do kuchyne a cítil, že sa rozhodol správne.

„Pa- ehm, Se-verus, myslím, že si obaja zaslúžime rodinu, ktorú nemáme. A kto som ja, aby som tomu bránil? Budem rád ak ťa budem môcť skutočne spoznať...teba, nie tu tvoju masku smrťožrúta a profesora-bastarda.“ Po chvíli ešte zo smiechom dodal: „Aj keď, asi to budeme mať ťažké, lebo tvrdohlavú a tak trochu výbušnú povahu mám zrejme po tebe.“

„Drzý fagan.“ to bolo jediné, čo mu na to Severus povedal. Na perách mu pohrával mierny úsmev. Už si ani nepamätal, kedy naposledy sa cítil tak spokojne.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

Kilia Ice ,9. 10. 2016 8:35

To bolo zaujímavé..... Som rada, že je Harry rozumný. Milujem tvoju poviedku a snáď sa dožijem pokračovania a Nezomriem od zvedavosti a nedočkavosti :D :D

Mary,8. 10. 2016 13:13

Juu, to bolo krásne! Harry je zlatíčko, že to tak dobre prijal. Trochu ma prekvapilo to rýchle tykanie, ja by som s tým na Harryho mieste mala asi problém... Ale som za nich oboch rada, že dal Harry tomu vzťahu šancu a teším sa na postupné spoznávanie...
S menami mám ja večný problém. Keď som si vymýšľala meno na1 rpg stránku, tak som to nakoniec vyriešila "rowlingovsky"-vzala som mapu UK a hľadala nejaké mini mestečko, ktoré znie ako priezvisko. A našla som ;-)

Re:

nyssa,8. 10. 2016 14:35

To hej, Harry tu je proste vnímavý a prístupný novým informáciám. Najhoršie je, že on sa tu v tejto kapitole správal úplne inak ako som chcela :D Ako by mal "vlastnú vôľu a mňa ignoroval" :D vôbec sa mi ho nedarilo písať aspoň trochu naštvaného, ale za to môže asi to, že on tu so Sevom v skutočnosti ani problém nemal... takže bol ochotnejší to prijať...

ehm to tykanie, on to mal mať Harry problém, len ja už pri písaní myslím hrozne popredu, tak už som to písala tak nejak samozrejme keď mu tykal, ale z vlastnej skúsenosti viem, že prejsť z vykania do tykania by asi bol problém a mala som si na to dať pozor. Uvidíme, čo ešte do budúcna vymyslím, možno Harry bude kúsok rozpačitejší :D

Oceňujem nápad, možno by sa tak dalo priezvisko vymyslieť :)

Re: Re:

Mary,8. 10. 2016 20:12

to svojvoľné konanie postáv veľmi dobre poznám :-D aj tie moje si občas robia čo chcú :-D

:-)

Lady Corten,8. 10. 2016 10:47

Krása. Rozhovor proběhl šťastně za což jsem velice ráda. Ti dva si rodinu vzkutku zaslouží.
Pokud hledáš jméno zkus tuto stranku: http://www.pohanstvi.net/inde.php?menu=eirejmena
Já z ní čerpám jména do své aktuální povídky. Taky mám s výběrem jmen problém a tady jsou zajímavá a u některých je i jejich význam.

Re: :-)

nyssa,8. 10. 2016 14:24

Som rada, že sa páčilo. Rodinu si zaslúžia, ale chcela som ich najprv trošku potrápiť...No nedarilo sa mi to, nech som sa snažila akokoľvek, proste mali súdené aby im ten rozhovor vyšiel úspešne :D

Za stránku ďakujem, ja som hľadala medzi gréckymi a rímskymi menami ale keltské ma nenapadli, ďakujem za typ tie by sa mohli hodiť :)