Choď na obsah Choď na menu
 


5.Kapitola

1. 10. 2016

Ráno sa Harry zobudil skôr, ako zvyčajne ale spať už nemohol. Prišiel do kuchyne a pripravil raňajky pre seba a po chvíľke uvažovania aj pre Snapea. Sám sa rýchlo najedol a vrátil sa do izby a rozmýšľal, čo by dnes mohol robiť. Najradšej by sa zatvoril v súkromnej knižnici ako začal hovoriť tajnej miestnosti. Obával sa však, že ak by Snapeovi povedal, že ide do knižnice veľmi by mu neveril a mohol by očakávať kontroly. Preto sa rozhodol, že kým sa profesor zobudí, pôjde si obzrieť laboratórium. Na návštevu tejto miestnosti sa tešil, ale do teraz sa tam nedostal.

 

„Kreacher! Á tu si. Mohol by si ma zaviesť do laboratória?“ „Iste, nech pán nasleduje Kreachera!“ Povedal škriatok a viedol Harryho preč z izby. Zostal stáť naproti obrazu pani Blackovej. „Pán musí pootočiť tú lampu naproti obrazu starej pani.  Tým sa pánovi otvoria dvere do pivnice.“ Harry bez ďalších otázok pristúpil k lampe, na ktorú Škriatok ukazoval a skúsil, či sa ňou dá pohnúť. Skutočne sa dala o kúsok pootočiť. Keď tak spravil, ozvalo sa tiché cvaknutie a kúsok drevenej steny sa poodchýlil. Stačilo zatlačiť a odhalilo sa mu staré schodisko, osvetlené iba fakľami ktoré sa samé zapaľovali. S očakávaním v ako stave laboratórium nájde, prešiel dole a zastavil sa pred dverami. Zhlboka sa nadýchol a dvere otvoril. Pohľad do miestnosti mu takmer vyrazil dych. Očakával, že nájde malé zaprášené laboratórium, ktorú bude musieť najprv celé upratať, ak bude chcieť niečo nájsť. On však našiel priestrannú miestnosť bez jediného zrnka prachu. Popri stenách stáli police s kotlíkmi všetkých druhov a veľkostí, ktoré vyzerali, akoby ich ešte ani nikto nepoužil. V skrinkách našiel všetky pomôcky ktoré by mohol potrebovať. Všetky prísady, ktoré nakúpil v šikmej uličke už boli schované v nádobkách. Každá nádoba bola označená štítkom s názvom prísady. Pri jednej stene bol stôl plný bŕk a rôznych pergamenov. Väčšina bola prázdna, ale našli sa aj popísané. Hmm, žeby práce predchádzajúcich majiteľov? Harry roztriedil pergameny. Čisté nechal na stole, pripravené k použitiu. Tie popísané opatrne zložil a odložil do šuplíka. Rozhodol sa, že ich preskúma až neskôr. Vedľa stola bola menšia polička, ktorá bola až na pár kníh prázdna. Keď si prečítal názvy kníh, nemohol potlačiť úškrn. Jedy a ich príprava, Najjedovatejšie prísady sveta, Zakázané elixíry.... Ako mi raz povedal Sirius, „spoľahni sa na Blacka, že svoje znalosti použije pre dobro veci.“

 

V strede miestnosti boli umiestnené pracovné stoly. Na niektorých už boli nachystané aj kotlíky. Harry musel uznať, že rozložené ú perfektne. Pracovať tu môže viac ľudí, poprípade môže robiť niekoľko elixírov súčasne. Harry sa ešte raz rozhliadol po miestnosti a spokojne si prikývol. „Kreacher? Ako je možné, že je celá miestnosť taká čistá? Vyzerá to tu, akoby ju neustále niekto používal.“ Škriatok sa mierne uklonil a hrdo vyhlásil: „To Kreacher. Keď sa pán pýtal na laboratórium, tak Kreacher ho upratal. Vedel, že ho pán skoro navštívi.“ Harry sa spokojne usmial. „Vďaka Kreacher. Ozaj Snape už vstal?“ „Áno, je v kuchyni a vyzerá nervózne.“  Po tomto vyhlásení znervóznel aj Harry. Nemyslel si, že Snape by už bol hore, ale takto by to mohlo znamenať problémy. Takže príprava elixírov sa na teraz ruší... pomyslel si smutno. Vedel však, že ak by sa teraz nestretol zo Snapeom, mohlo by to byť zlé. Vyšiel teda hore a potichu zavrel dvere. Nazrel do kuchyne a uvidel tam profesora ako nervózne pochoduje hore- dolu.

 

„Ehm, dobré ráno?“ povedal Harry neisto. Snape stuhol. Zjavne si jeho príchod nevšimol. Pomaly sa otočil a nebezpečne sa na mladíka pozrel. „Dobré ráno?! Tak ja vám teda poviem, ako dobré ráno rozhodne nevyzerá! Prídem do kuchyne, na stole vidím nachystané raňajky. Najprv som si myslel, že ste si ich nachystal vy a niekde ste odbehol. Keď som si všimol umytý tanier, došlo mi, že ste ich asi prichystal pre mňa. Zbytočné, na mňa dojem nespravíš Potter, pomyslel som si, ale fajn povedzme, že snahu by som vedel oceniť. Hoci, vychovanie zjavne nemáte žiadne, lebo by bolo slušné s jedením počkať a nie nechať len tak prestretý tanier. To však nie je dôležité. Keď som sa vás potom pokúsil nájsť nikde ste nebol. Vedel som, že ste dom nemohol opustiť, cítil by som, keby ste prešli cez ochrany. Tak mi teraz láskavo vysvetlite, kde ste sa, pre Merlina schovával celé ráno?!“  Po svojom monológu bol Snape trochu zadýchaný.

 

Harry so sklonenou hlavou prešiel k najbližšej stoličke a sťažka dosadol.  Povzdychol si a začal „Pozrite sa pane, čo sa tých raňajok týka...asi máte pravdu. Ale na druhej strane nedohodli sme sa, že by sme mali jesť naraz a z toho čo ste mi povedal, keď ste sem prišiel, som pochopil, že by ste bol najradšej keď sa vám budem vyhýbať. Ráno som už nemohol spať a tak som pripravil raňajky aj pre vás. A nie, nechcel som na vás spraviť žiaden dojem!“ Pri poslednej vete sa mu trochu zvýšil hlas. Tá myšlienka, že by mal chcieť spraviť dojem na Snapea ho pobúrila. Chcel som byť len slušný do pekla. Aj keď, je pravda, že som možno mohol počkať na neho... Ale teraz, čo mu mám povedať na to, kde som bol? Nechcel som nikou vravieť o tom, že sa chcem venovať príprave elixírov...Ale na druhej strane, hoci som si to teraz podrobne naštudoval, nemôžem očakávať, že by sa mi všetko darilo bez problémov. A je pravda, že by asi mal vedieť kde som, ak by sa mi niečo stalo...Pre Merlina, ale Snape? Hneď ako mu to poviem ma vysmeje! Avšak na druhej strane, on si nenechá ujsť možnosť ako ma ponížiť a prípravu elixírov by považoval za skvelú príležitosť...ale ja už dúfam nie som taký beznádejný prípad...a ak by mi to išlo skutočne dobre tak možno...možno by mi mohol dovoliť chodiť na elixíry aj napriek mojej známke z VČU.

 

Snapea jeho odpoveď trošku zarazila. Keď vravel o raňajkách musel s nevôľou uznať, že chlapec má v tom čo hovorí pravdu. Ak ho chcem lepšie spoznať, možno by som mohol stanoviť nejaký čas ktorý by sme trávili spolu. Spoločné jedlá sú na začiatok dobrý nápad. Potom ho zaujali zmeny  Harryho tváre. Sprvu zamračený výraz vystriedal zamyslený až sa nakoniec ustálil na odhodlanom. To by ma zaujímalo nad čím to rozmýšľal a čo vymyslel. A kde to bol ráno? Nemusel čakať dlho a na svoje otázky dostal odpoveď.

 

„A kde, som bol ráno...“ tu sa Harry odmlčal, stále nie úplne presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia, „...ráno som bol dolu v laboratóriu, a chcel by som vás popro-“ ďalej sa nedostal, lebo bol prerušeným profesorom. „Potter! Chcete ma vážne vytočiť? V tomto dome žiadne laboratórium nie je. Harry na neho trochu zarazene hľadel. Takže ani o tejto miestnosti nikto nevie? „Pane, ale ja som bol skutočne v laboratóriu, je dole v pivnici. Ak chcete, poďte za mnou, ukážem vám ho.“

 

Snape ho dlhú dobu pozoroval, akoby zvažoval ako veľká je šanca, že vie Harry o niečom o čom on nemá ani tušenie. Nakoniec zdráhavo prikývol, ale pre istotu si vzal do ruky prútik. „Potter, ak je to len nejaký hlúpy pokus o žart, verte mi že to trpko oľutujete!“  Harry nevyzeral, že by jeho varovanie vôbec zaregistroval. Bez slova sa vydal na chodbu k obrazu pani Blackovej. Keď za nim prišiel aj profesor pootočil lampu a tak ako aj po prvý raz sa tiché kliknutie. Harry zatlačil na časť steny ktorá sa uvoľnila a tak odkryl výhľad na schodisko. Na nič nečakal a zišiel dole. Vošiel do miestnosti a podišiel ku stolu, na ktorom boli ešte ráno rozhádzané pergameny. Sadol si na stoličku a čakal, kým sa objaví profesor. Keď vošiel do miestnosti, mohol si Harry vychutnať neskrývané prekvapenie na snapeovej tvári.

 

 Chvíľu si prezeral zariadenie miestnosti rovnako ako ráno Harry, občas pri tom uznanlivo pokýval hlavou. „Vskutku Potter, neklamal ste. Treba uznať, že ten, kto zariadil toto laboratórium nebol žiaden amatér. Prekvapuje ma, že prísady, čo sú tu stále čerstvé. Necítim na nich žiadne stopy mágie, takže na ne nikto nezoslal konzervačné kúzlo a pochybujem, že by sa tu o to staral Black. Povedzte Potter, ako ste to tu objavil?“ Harry sa trochu zavrtel. Ukázal mu síce túto miestnosť, ale nemal v pláne povedať nič o tom, že je majiteľom domu a povedal mu to jeho škriatok. Preto sa uspokojil len s čiastočnou pravdou. „No ja, keď som si v knižnici čítal nejakú knihu o elixíroch, zjavil sa tam znenazdania Siriusov starý škriatok a hovoril niečo o tom, že odkedy zomrela jeho dobrá pani tak laboratórium chátra. Ja som sa ho spýtal, či by mi ho ukázal. Najprv protestoval, ale povedal som mu niečo o tom, že by som sa oň mohol starať a z toho by mala jeho pani určite radosť. Tým som ho presvedčil a on ma sem vzal. Upratal som to tu a keď sme boli v Šikmej tak som nakúpil prísady ktoré tu vidíte.“

 

 „Chcete mi tvrdiť, že ten škriatok vám to len tak ukázal a vy ste mu veril? A čo vás viedlo k túžbe obnoviť funkčnosť tejto miestnosti?“ Harry sa zatváril rozhorčene. „Pane, keď sa k nemu správate slušne, správa sa slušne aj on ku vám. Navyše, bolo to niečo ako obchod. On ľutoval, že miestnosť chátra ja som mu ponúkol, že sa o ňu postarám. Nemal dôvod na to aby mi ublížil. A k tej druhej veci. Zrejme vám to príde nepravdepodobné, ale mňa elixíry bavia.  Prečítal som si nejaké knižky v knižnici a chcel som si odskúšať prípravu aj v praxi. Preto som vás chcel požiadať, či by ste mi to dovolil, poprípade dohliadol na to čo robím. Laboratórium je dosť veľké. Ak by ste chceli pracovať na niečom vlastnom, mali by ste dostatok miesta a prísad som nakúpil tiež dostatok...“ Ďalej už Harry nepokračoval, lebo nevedel nájsť tie správne slová. Pozeral sa na svojho profesora s otázkou v očiach a čakal na jeho rozhodnutie.

 

Snape dlhú dobu mlčal a zvažoval túto ponuku. Síce veľmi neveril chlapcovým slovám o tom ako sa sem dostal rozhodol sa mu veriť. Tomu škriatkovi povedal presne to, čo chcel počuť. To bol ťah hodný slizolínčana. Chytrý chlapec. Pomyslel si spokojne. Nikdy by som si nemyslel, že by zrovna jeho mohli baviť elixíry. Na druhú stranu, Lily mala rovnako ako ja na tento obor vždy talent. Ak sa rozhodol venovať im svoj voľný čas, ja mu brániť nebudem. Navyše chce, aby som tu bol sním. Možno by som sa s ním mohol pokúsiť nadviazať bližší vzťah. Neverím, že by mi odpustil to, ako som sa správal, ale možno by mi mohol aspoň dôverovať.

„Fajn Potter, ale nepôjdete sem bez toho, aby ste mi o tom dal vedieť. Najprv mi pripravíte pár elixírov, ktoré sme sa doteraz učili v škole. Ak sa vám podaria súhlasím, že budem dozerať na vaše vlastné pokusy. A dúfajte, že budete schopný tie elixíry pripraviť, lebo odmietam zbytočne márniť svoj čas rozumiete? Tak teda do práce! Na začiatok by ste mohli začať s elixírom na doplnenie krvi a potom môžete pokračovať vo výrobe upokojujúceho odvaru.  Ak vám to totiž pôjde tak ako v škole, vy budete potrebovať prvý a ja ten druhý.“

 

Iste bez tých urážok by to nešlo...ale podstatné je, že súhlasil. Pomyslel si Harry so spokojným úsmevom. Rýchlo sa rozbehol do svojej izby a vzal si svoje poznámky k elixírom, ktoré si zapísal počas toho mesiaca u Dursleyovcov a po chvíľkovom váhaní vzal aj všetky svoje učebnice. S takýmto nákladom sa čo najrýchlejšie vrátil späť. Učebnice uložil do poličky a poznámky položil na stôl. Našiel tie, ktoré sa týkali elixírov, ktoré mal dnes pripraviť a prešiel k pracovnému stolu na ktorom už bol nachystaný kotlík. Odložil svoje poznámky a z poličiek si vzal prísady, ktoré potreboval. Uložil si ich na stôl a ešte raz si podľa zoznamu skontroloval, či má skutočne všetko. Potom sa už pustil do práce. Usilovne vážil, krájal, plátkoval, drvil a mlel všetky prísady tak ako si z postupu pamätal. Niekoľko krát zamiešal, pridal ďalšie prísady a miešal zasa opačným smerom. Poctivo stopoval čas, počas ktorého sa musel elixír iba variť na slabom ohni a rozhodol sa, že by mohol začať s prípravou na druhý dnešný elixír. Proces prípravy sa mohol začať odznova.

 

Bolo už poobede, keď Harry odstavil oheň aj pod druhým kotlíkom. Ešte raz skontroloval oba svoje elixíry a hoci bol presvedčený, že sú správne porovnal ich s popisom vo svojich poznámkach. So svojou prácou bol spokojný. Prišiel k profesorovi, ktorý po dobu jeho práce sedel na stoličke a čítal si jednu z kníh, čo bola v poličke. „Pane, som hotoví. Môžete ich skontrolovať.“ Harry počkal, kým sa Snape zdvihol zo stoličky a prešiel k miestu, kde posledné hodiny pracoval. Sebavedomo pozoroval profesora, ako kontroluje farbu, vôňu a hustotu jeho výtvorov, vedomý si vlastného úspechu.

 

„Dobrá práca, Potter. Ak tu nájdete voľné fľaštičky, prelejte do nich elixíry v budúcnosti sa môžu hodiť. Potom príďte do kuchyne na obed.“ povedal a odišiel. Harry prelial oba elixíry do fľaštičiek a na každú nalepil štítok. Rýchlo umyl všetky pomôcky a s dobrou náladou sa vydal do kuchyne. Obed už bol nachystaný, preto sa usadil ku stolu. Jedli v tichosti. Harry bol prekvapený, keď sa ho profesor spýtal, či si s ním dá šálku čaju. Mladík súhlasil, preto sa obaja presunuli do salónu kde sa obaja usadili na tie isté miesta ako predchádzajúci  večer.

 

Chvíľu sedeli v tichu, ktoré však prerušil Snape svojou otázkou: „Povedzte mi, ako je možné, že niekto kto je v mojej triede schopný roztaviť takmer každý kotlík, dokáže pripraviť dva kvalitné elixíry súčasne?“ Harry sa pred svojou odpoveďou trochu zamyslel: „Viete, povedal by som, že je tu viac dôvodov. Tak za prvé, nie je tu žiaden Malfoy, alebo iný slizolínčan, ktorý by mi hádzal prísady do kotlíka. A pomohlo aj to, že ste mi stále nestál za chrbtom a nečakal na každú moju chybu, len aby ste ma pred celou triedou ponížil!“ povedal tak trochu obviňujúco. Po chvíľke ticha však už znova pokojne pokračoval: „Ale myslím, že hlavný rozdiel bol v tom, že teraz som už skutočne vedel, čo mám robiť. Pochopil som aký je dôležitý správny postup a aj to ako každý jeden krok ovplyvní výsledný elixír.“ Snape sa tváril, akoby ho to zaujalo. „A vďaka čomu nastala tá zmena?“ Harry si povzdychol. „Cez prázdniny, keď som bol zavretý v izbe som neustále premýšľal o Siriusovi. Dospel som k rozhodnutiu, že moje zanedbávanie štúdia už ublížilo veľa ľuďom a tak som začal čítať všetky učebnice odznovu. Navyše, keď som takto zamestnal myseľ, nemusel som rozmýšľať nad inými vecami.“

 „A ako vysvetlíte ten váš náhly záujem práve o elixíry?“

„Už keď som nastúpil do školy a tento predmet fascinoval. Ale prišiel som na svoju prvú hodinu a bez toho, aby som si bol vedomí toho čo som vlastne spravil zle, ma profesor začal urážať. Nechápal som to, ale akosi som si bol vedomí toho, že na tomto mieste jednoducho uznanie nedosiahnem. Tak načo by som sa mal snažiť?“ tentoraz bol pohľad, ktorý uprel na Snapea rozhodne obviňujúci. Profesor sa pri jeho pohľade zatváril rozpačito.

Skutočne ho moje správanie až tak ovplyvnilo? Znechutilo mu predmet, ktorý ho fascinoval a na ktorý ma zjavne talent? - Iste Severus, to je to v čom vynikáš nie? Ponižovanie ostatných. Koľkokrát mi len Albus hovoril, že som voči nemu nespravodlivý...ale ja som bol zaslepený idiot. Všetko teraz mohlo byť iné, ľahšie...

 

„Ja, a- asi, by bolo na mieste, keby som sa vám spätne ospravedlnil za svoj prístup...“ No tak to je asi po prvý raz čo sa ja niekomu ospravedlňujem....ale myslím, že je to jediná cesta ak chcem aby mi raz odpustil.

 

Harry si nebol istý či tie slová skutočne počul alebo sa mu to iba zdalo. Ale pohľad na profesora, ktorý od neho zjavne očakával reakciu ho presvedčil o tom, že to bola skutočnosť. Keďže si nebol istý, či by bol schopný prehovoriť, pokýval hlavou na znamenie, že profesorove ospravedlnenie prijíma.   Snape, ktorý sa mi za niečo ospravedlňuje .Merlin, teraz by ma neprekvapil ani vyhlásenie, že peklo zamrzlo!

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

Kilia Ice ,2. 10. 2016 9:53

Je to úžasné. Musela som to rýchlo dočítať ako som sa nevedela dočkať ďalšej časti. Snáď bude čoskoro pokračovanie :D už sa teším..... A Harry je samé prekvapenie. Už sa teším čo ďalšie objaví a čo sa stane. A tiež na to keď zistí pravdu o Severusovi :DD

Re: ....

nyssa,2. 10. 2016 10:19

Úprimne som rada, že sa páči :) Samozrejme, že je Harry plný prekvapení... ale nebude s nimi sám... ak sa nič nestane a nezmením to čo mám naplánované tak prekvapení bude veľa :D
A pravdu sa dozvie už čoskoro... takže Sev bude musieť vysvetľovať :D

:-)

Lady Corten,1. 10. 2016 22:03

Harry je šikulka, zaskočil Severuse a to je co říct. Možná kdyby teď požádal tak by ho i Severus do té třídy vzal. Uvidíme mě. Děkuji za další dílek. Přidáváš opravdu rychle. Takhle nás všechny hrozně rozmlsáš.

Re: :-)

nyssa,2. 10. 2016 10:14

kým mám čo pridávať tak pridávam a darí sa mi stále drźať aspoň 1-2 kapitoly v zásobe :D momentálne mi to vychádza tak na 3 kapitoly týždenne a to v pondelok, štvrtok a sobotu :D
Myslím, že Sev by bol ochotný urobiť výnimku a prijať Harryho aj bez toho aby dokázal, že má nadanie, predsa mal len o stupeň horšiu známku, takže niečo vie a Sev by ho chcel mať na očiach :D
Ale veď uvidíte ;)

Mary,1. 10. 2016 0:56

Taká som rada, že som sem nakukla ešte pred vypnutím počítačaa pred odchodom do postele ;-) Ďakujem, kapitolka na dobrú noc potešila :-)
Čo sa týka príbehu, vyvíja sa to dobre, tam ti nemám čo vyčítať. Chlap(c)i sa konečne otvorene porozprávali, takže ich vzťah pomaly smeruje k zlepšeniu, to som rada ;-). Verím, že spolu budú tráviť stále viac času, či už v labáku, alebo len tak, pri rozhovoroch a spoločne sa vzájomne otvoria.
Čo mi však trochu vadí, sú gramatické, príp. štylistické chyby. Najviac ma pri čítaní vyrušuje nesprávne vykanie (mohol by ste namiesto mohli by ste) a chyby typu "bol som si vedomÍ",ale verím, že to je vec, čo sa dá celkom ľahko odstrániť ;) Dúfam, že som sa ťa v tomto smere nedotkla, nemyslela som to zle, ale moje slovenčinárske srdce pri takých chybách krváca ;-)

Re:

nyssa,1. 10. 2016 7:44

Nu som rada, že dej sa páči...
Chyby beriem na vedomie a pokúsim sa napraviť :D Môj vzťah s ujom Slovenčinou bol už na škole nie najlepší :D Hoci sloh a štylistika mi problémy nerobili takže by som sa asi fakt mala nad sebou zamyslieť....prípadne po sebe skúsiť čítať :D

Re: Re:

Mary,1. 10. 2016 13:41

alebo to len daj po sebe niekomu prečítať. Z vlastnej skúsenosti viem, že môžem po sebe čítať aj stokrát, ale keď si to prečíta niekto druhý, tak nejakú tú chybičku nájde... Viac očí vidí viac ;)