Choď na obsah Choď na menu
 


4.Kapitola

29. 9. 2016

Po tom čo sa Harry spamätal zo šoku, že tu nasledujúce týždne bude bývať so Snapeom, prišiel do knižnice. Dočítal posledných pár stránok z knihy o elixíroch, ktorú práve čítal a rozhodoval sa, čo urobí teraz. Chcel sa začať venovať oklumencií, ale pri svojej návšteve Šikmej uličky nenašiel žiadnu knihu na túto tému. Ak mal byť úprimný nebol až tak prekvapený, vzhľadom na to, že na jeho prvej hodine Snape vravel niečo o tom, že to nie je zrovna bežná oblasť mágie. Hoci nie je zakázaná veľa ľudí o nej nevie a ešte menej ľudí ju ovláda. Teraz dúfal, že v rozsiahlych Blackovských zbierkach nájde vhodnú knihu, ktorá by mu s jeho štúdiom pomohla. Predsa len, jeho meditácie pred spaním mu síce trocha pomohli, ale bol to ten najmenší možný krok. Všetka práca ho ešte len čakala. „Kreacher!“ zavolal svojho škriatka. Uvedomil si, že v poslednom čase ho volá dosť často. A škriatok sa tak ako vždy zjavil ochotný u vyhovieť. „Áno pane?“ „Mohol by si mi ukázať ako sa dostanem k tým vzácnym knihám? A Kreacher, vedel by si mi povedať, či sa tu alebo v tej druhej miestnosti nachádzajú nejaké knihy zaoberajúce sa mágiou mysli?“ „Iste pane Kreacher vám všetko vysvetlí. V hlavnej knižnici sa žiadna taká kniha nenachádza. O tom čo je v tajnej časti Kreacher nevie, pane. On len vie o vstupe, aby o ňom povedal tomu, kto toho bude hodný! Pán Potter, pane nasledujte ma.“ povedal a išiel smerom ku krbu. Harry ho nasledoval. „Pán musí použiť svoju krv. Urobiť ňou značku na krbe, potom na ňu priložiť hrot prútika a povedať  Ja právoplatný dedič a hlava rodu Blackovcov sa ujímam nároku na vedomosti mojich predchodcov!“

 

„Ale ja nie som Black ani hlava rodu. To nebude fungovať!“ Kreacher nesúhlasne zavrtel hlavou. „Pán nemusí mať krv rodu. Ale jeho krstný otec bol Black a tým pána prijal do rodiny. Po jeho smrti sa stal hlavou rodu. Kreacher to cíti, verte mu!“ Harry ešte stále nebol presvedčený, ale povedal si, že za pokus nič nedá. Pristúpil teda ku krbu a tam zostal zarazene stáť. „Kreacher kde a akú značku mám urobiť?“ Škriatok za ním prišiel a podal mu ihlu. „Nie je podstatné kde presne. Ale vždy keď bude chcieť pán vstúpiť, bude musieť svojim prútikom urobiť ten istý znak na rovnakom mieste.“ Harry prikývol a vzal si ponúkanú ihlu. Keď sa rozhodol, ako to spraví, pichol sa do prsta. S mierne ironický úsmevom potom pristúpil bližšie ku krbu a na rohu krbovej rímsy spravil nakreslil malí blesk. Vzal svoj prútik, priložil ho na krvavú značku a rozhodným hlasom povedal ako mu škriatok prikázal. Chvíľu sa nič nedialo a Harry už chcel povedať Kreacherovi, že on mu hovoril, že to fungovať nebude, keď znak v tvare blesku slabo zažiaril a potom akoby vsiakol do materiálu, na ktorom bol nakreslený. Krb sa potom začal meniť. Nakoniec sa Harry miesto na krb pozeral na veľkolepé dvere. Užasnuto sa na ne pozeral, potom ich otvoril a vstúpil dnu. V miestnosti sa okamžite začali zapaľovať fakle, aby osvietili celý priestor. Harry nevychádzal z údivu. Miestnosť síce nebola veľmi veľká, ale všetky steny obklopovali police s knihami. Bolo ich tu neuveriteľné množstvo. Jediné miesto, kde neboli knihy bolo priamo oproti vchodu. Vo veľkom výklenku bol rám s prázdnym obrazom. Pod ním bol pracovný stôl a pohodlne vyzerajúca stolička. Vyzeralo to ako centrum miestnosti. Kúsok vedľa bol ďalší menší stolík a pohovka. Ideálne miesto na štúdium! Napadlo hneď Harrymu. 

 

Pristúpil k portrétu a chcel ho preskúmať. Dúfal, že by získal informácie o tom, kto je tam namaľovaný. Zrazu sa tam zjavil muž. Harry si ho prezeral, lebo tá tvár mu bola povedomá. Bolo isté, že je to Black, pozoroval na ňom rysy tváre ktoré rozoznával aj na Siriusovi. A potom si spomenul na obrazy ktoré videl v riaditeľni. Áno, tam už toho muža videl, aj keď na tomto obraze vyzeral mladšie. „Dobrý deň pane. Ja sa volám Harry Potter a som zrejme súčasná hlava rodu Blackovcov. A ak sa nemýlim, vy budete Phineas Nigellus Black, zakladateľ rodu.“ Odvážil sa povedať Harry čo najslušnejšie. Muž na obraze si ho skúmavo prezeral. „Hmm mladý Potter, máte absolútnu pravdu... Vedel som, že vám Sirius odkázal celý majetok, ale nemal som ani tušenia, že by sa vám mohla otvoriť aj táto miestnosť, fascinujúce. Ste plný prekvapení!“ Harry nevedel, ako by mal na toto vyhlásenie reagovať, ale zaujala ho jedna vec. „Pane? Ako ste to mysleli, že mi Sirius odkázal celý majetok? Škriatok mi povedal, že ja som novým pánom domu. Myslel som si že mi ho zanechal, pretože vedel, ako to u príbuzných neznášam...“ na chvíľu sa odmlčal a zamyslel sa. „...aj keď...pri vstupe do tejto miestnosti ma Kreacher uistil, že som hlavou rodu...“ Keď sa potom pozrel na mužovi do tváre videl, že sa mračí. „Ty mi chceš povedať, že si nič z toho nevedel? Škriatok ti povedal, že si nový majiteľ domu? Ako je to možné? Veď Siriusov testament prišiel na Rokfort krátko po tom, čo zomrel. Ja sám som ho v riaditeľni čítal zarovno s Albusom. Tomuto nechápem...On ti skutočne nič z toho nepovedal?“ Ako ho Harry počúval, nanovo sa v jeho vnútri prebúdzala zlosť. On riaditeľovi veril. Celý čas si hovoril, že riaditeľ o tom určite nevedel a preto mu to nepovedal. Ale on od začiatku tušil, že Dumbledore o tom vie... vie predsa o všetkom. Toto bolo však horšie. On mal Siriho testament, čítal ho ale nič nepovedal. Spomenul si na pergamen, ktorý dostal predchádzajúci deň v Gringottbanke. Rozbehol sa do izby a vytiahol ho z hábitu, v ktorom ho mal stále strčený. Rovnako rýchlo ako z knižnice vybehol sa aj vrátil. Rozvinul pergamen a podržal ho tak, aby si ho mohol muž na portréte pozrieť. „Pane, je toto ten testament?“ Muž ho rýchlo prebehol očami. „Áno to je on. Ako je možné, že si o ničom nevedel, keď máš testament?“ Harry zahanbene sklopil oči. „Ja- ja som ho dostal včera, keď som si bol vybrať peniaze na nákup pomôcok. Pri odchode z banky ma zastavil jeden zo škriatkov a dal mi ho s tým, že mi ho ešte pred prázdninami poslali do školy no odtiaľ im vrátil späť. Keď som sa vrátil domov, nemal som čas si ho prečítať a zabudol som naň.“ Black prikývol na znak, že chápe. „Myslím teda, že je najvhodnejší čas na to, aby si si ho prečítal.“

 

Harry sa bez slova posadil na stoličku a začítal sa do slov na pergamene.

 

Harry,

Je mi skutočne ľúto, že tu už nemôžem byť s tebou. Sľúbil som ti, že budeme bývať spolu a že sa o teba postarám. Žiaľ, nemal som čas svoj sľub splniť, za čo sa ti ešte dodatočne ospravedlňujem. Bol si pre mňa ako syn, ktorého som Ja nikdy nemal. O to je to smutnejšie, že som sa o teba nemohol starať a spoznať ťa tak, ako by som chcel. Keď som sa ťa v treťom ročníku pýtal, či by si so mnou chcel bývať a ty si súhlasil, cítil som sa šťastný ako už dlho nie. Vysníval som si svoj malý sen, Ty a Ja ako rodina. Ty si to asi necítil, ale ja áno. Vieš mágia je úžasná a dokáže veci o ktorých si ani nesníval. Keď som sa stal tvojim krstným otcom, právne som sa zaviazal, že sa o teba budem starať najlepšie, ako len budem môcť. Ale v tom okamihu som cítil, že za môjho syna ťa prijala aj mágia. To ti dalo právo, aby si mal všetky privilégia ktoré by môjmu synovi náležali. Preto som ťa ustanovil svojim jediným dedičom. Netýka sa to len môjho majetku ale aj titulu. Od teraz, ak by si chcel mohol by si sa predstavovať aj ako Lord Black. Prenechávam ti aj postavenie hlavy Rodu. Neviem síce, či to nejako využiješ, ale ja môžem zomrieť s pocitom, že ty sa budeš mať lepšie... Keď už hovorím o tej smrti, dúfam, že to nebolo nič trápne. Verím, že to bol čin hodný záškodníka...podarilo sa mi konečne naštvať Srabusa tak, že ma až zabil?

Harry, na záver by som ťa chcel požiadať o jednu vec. Vlkolak nemôže nič zdediť, preto by som bol rád, ak by si pomohol Remusovi ak to bude potreba. Mám ťa rád Šteňa.

S láskou,

Sirius

 

Keď dočítal list, ktorý mu Sirius napísal, po tvári mu tiekli slzy. Och Siri, veď aj ty si bol pre mňa ako otec. Nejaký čas mu trvalo, kým potlačil slzy ktoré mu stále stekali po tvári. Rýchlo si ešte prezrel priložené papiere, kde bol zoznam celého Blackovského majetku, ale nečítal ich veľmi podrobne. Nič z toho pre neho nebolo tak dôležité, ako slová na rozlúčku.

 

 Ešte dlhú dobu mlčal, sedel opretý o stoličku stratený vo svojich myšlienkach.  „Myslíte, že mi to Dumbledore zatajil so strachu, že by som odmietol, aby sa tento dom aj naďalej používal ako sídlo rádu?“ Z celého jeho postoja sa dal vybadať pocit zrady, napriek tomu v hlase zaznela nádej, že to všetko má jednoduché vysvetlenie. „Hmm možno...áno, myslím, že to by mohol byť...dôvod...“ bola jeho odpoveď, hoci v hlase by každý rozoznal, že o tom ani zďaleka nie je presvedčený.   

 

Harry sa tým teraz nechcel viac zaoberať preto upriamil svoju pozornosť na knihy. Veď to bol hlavný dôvod prečo sem šiel. „Pane, tieto knihy ste všetky zhromaždil vy, alebo ich sem ukladali členovia rodu po všetky generácie?“ Muž ktorý ho stále so záujmom pozoroval mu pomaly povedal: „Tieto knihy predstavujú zbierku všetkých mojich pozbieraných vedomostí. Ty si prvý, ktorý sem po mojej smrti vstúpil, preto je to tak fascinujúce. Musíš byť neuveriteľne mocný a musíš mať silných predkov chlapče. Vkladám do teba svoju dôveru, že budeš môjmu menu robiť iba česť. Len čerpaj z vedomostí ukrytých v tejto miestnosti, budeš ich potrebovať. A ak budeš hľadať niečo konkrétne, neváhaj sa pýtať!“  Harry ho  pozorne počúval. Keď mu Phineas povedal, že do neho vkladá dôveru, odhodlane prikývol- veď to iste si vlastne sľúbil už po Siriho smrti. Za ponuku, že mu muž na obraze pomôže ak niečo bude hľadať bol rád. Hneď ju aj využil. „Pane, dúfal som, že by som tu našiel niečo o mágií mysle. Hlavne oklumenciu musím sa naučiť brániť svoju myseľ, hlavne teraz, keď som zistil o niečom takomto.“ Bývali riaditeľ len súhlasne zavrčal. „Veľmi dobre, vidím, že rozmýšľaš. O tomto mieste nevie nikto okrem teba, mňa a rodinného škriatka, ktorý stráži toto tajomstvo. Teraz ho musíš strážiť aj ty. Ak by si sa rozhodol niekomu o tomto mieste povedať buď opatrný. Zabezpeč, že to nikomu nebude môcť prezradiť, rozumieš?“ počkal kým Harry neprikývol na znak toho, že rozumie a potom ho navigoval k miestu kde sa nachádzajú knihy o tom ako ubrániť svoju myseľ. Harry si hneď vybral niekoľko kníh a uložil ich na konferenčný stolík, ktorý bol trochu bokom. Jednu vzal a chcel začať čítať, no Phineas mu povedal, že niekto sa blíži ku knižnici. Harry teda rýchlo vzal knihu a vrátil sa do knižnice. Hneď ako z miestnosti vyšiel, sa dvere znovu zmenili na krb. Sadol si do kresla, knihu ktorú držal rýchlo schoval a zo stolíka vzal inú, jednu s tých čo si vybral v predchádzajúcich dňoch. Otvoril ju a tváril sa, že číta. Popritom sa snažil prinútiť svoje srdce aby sa trochu ukľudnilo.

 

Netrvalo dlho a dvere sa prudko otvorili. Do miestnosti vošiel zamračený Snape. „Potter, už značnú dobu behám po dome a hľadám vás, nechcete mi dúfam povedať, že ste celý ten čas sedel tu?“ „No, ehm...áno?“ Profesor sa nedôverčivo pozrel na knihy, ktoré ležali na stole. „O- ospravedlňujem sa pane, trocha som sa začítal, tak som vás nepočul.“ Profesorov výraz zostal bez zmeny. „No, keby ste povedali, že ste tu jednoducho spali, možno by som vám aj uveril.“ Harry na neho zagánil. „A hľadali ste ma z nejakého vážneho dôvodu, alebo ste ma len chceli zobudiť?“ povedal posmešne. „Drzé decko. V každom prípade, chcel som vám oznámiť, že je čas na večeru. Očakávam vás v kuchyni.“ Nepočkal na odpoveď a odkráčal z miestnosti.

 

Počkať, večera? To som tam bol vážne tak dlho? Zamračene sa postavil, knihu, ktorú si doniesol zo „súkromnej knižnice“ vzal do svojej izby, kde ju skryl do svojho kufra a vyrazil smerom do kuchyne. Keď tam prišiel, Snape  už jedol. Harry si teda zobral zvyšok jedla, ktorý mu tu zanechala pani Weasleyová a prisadol si k profesorovi. Jedli potichu, ale atmosféra bola prekvapivo uvoľnená. Keď dojedli, Harry automaticky vzal riad a išiel ho umyť. „Pane idem variť čaj, dáte si aj vy?“ spýtal sa mladík. „Áno, vďaka.“ Spoločne prešli do vedľajšieho salónika. Každý si vzal svoju šálku čaju a usadil sa do kresla. V tichosti popíjali čaj a každý sa venoval vlastným myšlienkam. Snape čítal knihu  a Harry Denného Veštca ktorého našiel ležať na stolíku. Rýchlo prezrel noviny, ale nenašiel tam nič zaujímavé. To ho trochu prekvapilo, lebo očakával, že tam budú nejaké informácie o Voldemortovi a jeho akciách. Veď teraz, keď už o ňom aj tak všetci vedeli nemusel konať v tajnosti, preto predpokladal, že noviny budú plné správ o útokoch. Nič také však nenašiel. Rozmýšľal, že sa na to opýta Snapea, ale nakoniec tak nespravil. Obával sa, že by tým mohol porušiť mier, na ktorom sa bezslovne zhodli. Nakoniec len rýchlo dopil svoj čaj, odložil noviny na stôl a s ospravedlnením odišiel do svojej izby.

***

Severus bol sprvu podráždený, keď za ním Albus prišiel s požiadavkou, aby dohliadol na Pottera. Argumentoval, že on nie je žiadna opatrovateľka. Voči riaditeľovi však nemal šancu. Preto zrána odišiel krbom na Grimauldovo námestie. Chlapec ho prekvapil, keď do miestnosti vtrhol v pozore s prútikom v ruke. Aj keď to na sebe nedal poznať, bol rád, že je opatrný. Po celý deň ho potom nevidel. Sám zostal väčšinu dňa nečinne sedieť v jednom z kresiel v salóne. Rozmýšľal o tom, čo všetko môže očakávať nasledujúce týždne. Keď sa nad tým zamyslel, uvedomil si, že má vlastne šťastie, keď tu môže byť. Teraz má výbornú príležitosť pozorovať Harryho a možno ho aj lepšie spoznať.

 

Pred večerou sa ho rozhodol ísť pohľadať. Bol trochu prekvapený po tom, čo ho objavil v knižnici. Večera prebehla v tichosti, ale na jeho vlastné prekvapenie bola atmosféra uvoľnená. Ďalšie prekvapenie nastalo, keď Harry automaticky vzal taniere a išiel ich umývať. Vybavili sa mu spomienky z ich hodín oklumencie, keď videl záblesky jeho detstva. Už ako malé dieťa, ktoré ledva dočiahlo do umývadla spratával všetko zo stola. Vtedy tomu nevenoval žiadnu pozornosť, ale čo ak mal? Potom chlapec uvaril čaj a tak sa spoločne sedeli v jednej izbe, ale každý bol zabraný vo vlastných myšlienkach. Severus sa najprv snažil čítať knihu o elixíroch ktorú si nedávno kúpil, ale nedokázal sa na ňu sústrediť. Namiesto toho pozoroval chlapca, ktorý si čítal noviny, čo sem ráno priniesol. Harry listoval novinami a mračil sa pritom. Videl, že nad niečím premýšľa. Všimol si, keď sa nadychoval aby mu položil nejakú otázku ale nakoniec len zavrtel hlavou a mlčal. Severus bol skutočne zvedavý, prečo sa chlapec mračil a nad čím rozmýšľa. Keď pochopil, že sám od seba sa prehovoriť asi neodváži, chcel ho vyzvať nech sa pýta ak má nejaké otázky. No nestihol tak spraviť, lebo Harry na jeden dúšok dopil svoj čaj a s prianím dobrej noci odišiel.

 

Severus zostal sedieť a uvažoval nad tým, čo by mal spraviť aby mu chlapec začal dôverovať. Sám cítil túžbu spoznať ho. Odhodil bokom svoje predstavy o arogantnom Potterovi, Jamesovej vernej kópií. Teraz tu bol už len Harry- jeho syn- o ktorom nevedel takmer nič.

 

 Ale dnešok prebehol celkom fajn no nie? Nepohádali sme sa a večer to bolo takmer priateľské...Už len dúfať aby tá priateľská atmosféra trvala aj potom, čo jeden z nás niečo povie...

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Mary,29. 9. 2016 15:57

Super kapitolka, taká pohodová ;-) Dumbledore sa zase raz prejavil so svojimi tajomstvami a chudák Harry bol hodený do vody, aby sa sám naučil plávať. Typické :-D Ale Harry si ako vždy poradil aj sám.
Zdieľam názor Lady Corten, že ak sa bude Harry Severusovi vyhýbať, že tak nikde nepokročia. Som zvedavá na ich postupné zbližovanie, na zmenu postoja a tak.
Ako tak čítam túto poviedku, tak som opäť dostala brutálnu chuť napísať nejaké severitus ;) Inšpirovala si ma :-D
Teším sa na pokračovanie ;-)

Re:

nyssa,29. 9. 2016 21:06

Poviem toľko, že Dumbledore má pre svoje konanie dôvod... aj keď sa obávam, že pre jeho dôvod by ľudia pochopenie nemali... ale na to je ešte času dosť :D
A na druhej strane Harry už na to sám nebude, aj keď ešte o tom nevie :D a dokým to zistí má radcu aspoň v Phineasovi :)
A ako som aj Lady Corten napísala, Sev bude mať príležitosť minimálne na to aby sním strávil nejaký čas...
A v prípade, že sa pustíš do písania nejakého severitu daj vedieť rada si ho prečítam, je to môj druhý najobľúbenejší žáner :D

Re: Re:

Mary,29. 9. 2016 23:25

ak máš čas a chuť, u mňa na blogu nájdeš dokončenú severitus kapitolovku. Bol to môj prvý (a pevne verím, že nie posledný :-D) FF pokus ;-)
http://mariakalincova-literary-blog.blog.cz/rubrika/ked-laska-boli/2

:-)

Lady Corten,29. 9. 2016 14:37

No, když se sobě budou vyhýbat tak moc oba skutečně nepokročí. Sem zvědavá jestli se Severus o té tajné knihovně někdy doví. Děkuji za věnování. Moc se už těším na pokračování.

Re: :-)

nyssa,29. 9. 2016 20:56

Hmm ono ja by som povedala, že v tomto prípade sa nesnažia vyhýbať...jednoducho to tak vyšlo...a večer sa chcel Harry jednoducho vrhnúť do čítania tej knihy, čo si zobral z knižnice.. v každom prípade, Sev dostane svoju príležitosť už v nasledujúcej kapitole :D